V čase, keď som musel opustiť svoju rodnú zem, som mal iba 22 rokov. Nemal som na výber. Už rok som sa skrýval, aby som sa vyhol väzeniu. Bolo to v roku 1987, v strede jedného z najkrvavejších a najnásilnejších období histórie juhoafrického Apartheidu. Zelené pokojné ulice Oxfordu, kde som mal to šťastie skončiť, sa mi zdali ako z rozprávky. Vyzerali nereálne, avšak násilie, ktoré som nechal za sebou, sa mi zdalo veľmi reálne a blízke. V noci som nespal a rozmýšľal nad priateľmi a príbuznými, ktorých som nechal za sebou.

21. septembra 2015

 

Tieto pocity sa mi vynoria zakaždým, keď vidím srdcervúce obrázky ľudí, ktorí utekajú pred zničujúcimi podmienkami – záplavami v Bangladéši či vojnou v Sýrii. Obrázky zúfalých rodičov, ktorí držia svoje deti a snažia sa ich dostať cez ploty s ostnatým drôtom, alebo sa plavia na malých nafukovacích člnoch. Dívam sa na tie obrázky a myslím na svoju dcéru. Ako by som sa cítil, keby som bol jedným z týchto rodičov? Keď som utekal ja, musel som sa postarať iba sám o seba.

 

21. septembra 2015

 

„Nikto neopustí domov“, píše somálsky básnik narodený v Keni Warsan Shire, „kým nie je váš domov žraločou tlamou.“ „Nik nedá svoje deti do člnu, kým nie je voda bezpečnejšia ako pevnina.“

Len v samotnej Sýrii – na základe niektorých odhadov od začiatku vojny každý druhý Sýrčan buď zomrel alebo utiekol z domova. Podľa OSN je 7,6 milióna presídlených, 4,1 milióna utečencov odišlo za hranice. Väčšina do krajín v okolí Sýrie. Niektorí sa obrátili na Európu ako na záchranné nebo.

Sú časy, kedy kreslenie hraníc medzi krajinami, ľuďmi, medzi politikou a životným prostredím, musí skončiť. Príde čas, kedy všetko, na čom záleží je ľudskosť a solidarita. A toto je presne ten čas. Činy odvahy a súcitu preukázané toľkými jednotlivcami a komunitami v Európe považujem za hlboko inšpirujúce.

 

21. septembra 2015

 

Viacerí moji kolegovia v Greenpeace sa tiež snažia pomôcť utečencom. V Maďarsku a Chorvátsku sa dobrovoľníci spojili s humanitárnymi snahami, vrátane praktickej pomoci, akou je postavenie solárnej nabíjacej stanice, ktorá v akútnych oblastiach pomáha ľuďom dobiť si mobily a s prístupom na internet. V Grécku naša kancelária úzko spolupracuje s medzinárodnou záchrannou organizáciou a s lokálnymi skupinami na zozbieranie záchranných balíčkov pre ostrovy, kde sa vyloďujú utečenci.

Chcem všetkým, ktorý poskytujú svoju pomoc, osobne poďakovať. V tomto oceáne solidarity je dôležitá každá kvapka. Všetci sa musíme spojiť a nahlas a jasne povedať: vitajte utečenci.

 

21. septembra 2015

 

Zajtra budem cestovať do New Yorku, aby som sa zúčastnil Samitu OSN o udržateľných cieľoch rozvoja. Táto cesta bude tou jednoduchou, ale budem si pamätať na cesty, ktoré boli tiež cestami strachu. Budem myslieť na tých, ktorí čelia dňom, mesiacom a rokom nemilosrdnosti, život ohrozujúcim cestám bez akejkoľvek záruky bezpečia na ich konci.

Ako ľudské bytosti im dlžíme to, že pozdvihneme svoj hlas, že sa solidárne postavíme a poukážeme na korene globálnej neistoty. Musíme trvať na nájdení naozajstných riešení – a to vrátane zbavenia sa fosílnych palív. Konflikty sú vždy komplexnou záležitosťou. Ale pri pohľade na súčasné konflikty od Iraku, Sudánu, cez Juhočínske more až po Nigériu je zjavné, že prístup, preprava a tak aj závislosť na fosílnych palivách tu hrá rolu.

 „Vojny o zdroje“ nie sú novinkou. Ale dnes sa ich môžeme zbaviť. V New Yorku budem brániť svet založený na 100 % obnoviteľných zdrojov do roku 2050. Tento svet je v našej moci, náš najnovší scenár Energetickej Revolúcie to bezpochyby ukazuje. Je to svet, ktorý si musíme zvoliť, ak chceme mier. Veterné turbíny, fotovoltické systémy, zatepľovacie materiály alebo aj obyčajné zaizolované okná sú „zbrane“, ktoré musíme pomôcť rozvíjať pre bezpečnejší svet.

Mal som to šťastie, že som videl, ako Apartheid skončil vďaka sile ľudí a medzinárodnej solidarite niekoľko rokov po tom, čo som bol nútený odísť z Juhoafrickej republiky. Apartheid skončil a dnes sa môžem pokojne vrátiť späť. Budú mať toto privilégium aj tí, ktorí utekajú dnes? To neviem. Ale viem, že aby to bolo možné, musíme pracovať na pokojnejšom a bezpečnejšom svete pre všetkých. 

Dr Kumi Naidoo je výkonným riaditeľom Greenpeace International.