„Zlatá ryža“ je propagovaná obhajcami geneticky modifikovaných potravín ako riešenie podvýživy.

Ale malo by záležať na „cieľovej populácii“ na Filipínach a všade inde, či bude táto technológia akceptovaná – a tam ju nechcú!

Nedávne články a vyhlásenia Ministerstva životného prostredia Veľkej Británie a iných štátov poukazujú na zopár zaujímavých problémov týkajúcich sa geneticky modifikovanej (GM) „zlatej ryže“.

16. januára 2014 Ryža pestovaná na ekologických farmách.

© Andri Tambunan / Greenpeace

 

Ale tí, čo propagujú „zlatú ryžu“ v Británii a v iných štátoch, tak zjavne robia skôr preto, aby šírili propagáciu širšej GM agendy – a atakujú oponentov „GM projektu“ – nie, aby hľadali reálny spôsob riešenia týchto problémov.

A úplne zabúdajú na to, čo my  považujeme za hlavné problémy v diskusii. Po prvé problémy s podvýživou sa najlepšie riešia ako celok, nie prostredníctvom vytrvalého lipnutia na jednej živine medzi stovkami ďalších živín nevyhnutných pre zdravie.

Nedostatok vitamínu A

Nedostatok vitamínu A treba riešiť aj v mojej krajine – na Filipínach – prostredníctvom efektívnych a bezpečných riešení implementovaných vládnymi programami bez toho, aby bolo nutné uchýliť sa ku genetickému inžinierstvu.

Správa o národnej výžive na Filipínach z roku 2008 odhaľuje, že nedostatok vitamínu A v krajine sa znižuje vďaka úspešným vládnym zásahom založeným na dopĺňaní vitamínu A, posilnení potravy a propagácie rôznych diét.

Napríklad v rokoch 2003 až 2008 sa výskyt nedostatku vitamínu A znížil zo 40,1 percenta na 15,2 percenta v skupine detí od šiestich mesiacov do piatich rokov a z 20,1 percenta na 6,4 percenta u dojčiacich žien.

„Zlatá ryža“ ani zďaleka nie je vhodné riešenie nedostatku vitamínu – povzbudzuje totiž stravovanie jednostranne orientované len na ryžu. Podľa názoru Greenpeace desiatky miliónov dolárov investovaných do rozvoja a propagácie geneticky modifikovanej „zlatej ryže“ by boli lepšie investované v prospech doplňujúcich riešení.

Rôzne diéty bohaté na ovocie a zeleninu

Znamená to zabezpečenie prístupu k ovociu a zelenine bohatej na provitamín A, ako mango, plody poutérie, sladké zemiaky, tekvica, listy juty a amarantu, ktoré sa v mojej krajine vyskytujú v hojnom množstve a sú kľúčom v boji proti nedostatku vitamínu A a ďalších vitamínov a zároveň zásobujú telo dostatkom minerálnych látok.

16. januára 2014 Príprava obeda

Organic Farming in Negros © Andri Tambunan / Greenpeace

 

Domy s ekofarmami a komunitné záhrady môžu prispievať k zdravým a rôznorodým diétam, a to priamym povzbudzovaním ľudí k produkcii ich vlastného jedla. Toto je skutočné dlhodobé riešenie nedostatku vitamínu A pre postihnuté komunity.

Hrozba GM kontaminácie

Komunity poľnohospodárov sú hlboko znepokojené hrozbou GM kontaminácie. Ak bude "zlatá ryža" uvedená do životného prostredia, spôsobí to kontamináciu GM ryžou a ovplyvní tradičných, konvenčných a ekologických farmárov.

16. januára 2014 Ekologické farmárčenie

Organic Farming in Negros © Andri Tambunan / Greenpeace

 

 

Je vysoko pravdepodobné, že pestovatelia ryže stratia svoje trhy, hlavne tie exportné, čo bude mať nakoniec aj negatívny vplyv na živobytie vo vidieckych oblastiach.

Hoci GM ryža nie je pestovaná nikde na svete komerčne, existujú zdokumentované príklady o široko rozšírenej kontaminácii tradičnej ryže netestovanou experimentálnou GM ryžou v USA aj v Číne.

Rovnako nesmieme zabúdať na GM kukuricu, ktorá už kontaminovala na Filipínach jej tradičné a konvenčné varianty. Okrem toho majú komunity špecifické preferencie (napr. provincia Bohol silne preferuje červenú ryžu) a zachovávajú špecifické odrody ryže slúžiace na rôzne účely a postupy riadenia.

GM kontaminácia ovplyvní také systémy, ktoré sú trvalo zakorenené v miestnych tradíciách a v kultúre.

Čie je to vlastne rozhodnutie?

Rozhodnutie, či pestovať "zlatú ryžu" je na poľnohospodárskych komunitách samotných - nie na mocných a vzdialených korporáciách, nadáciách a inštitúciách, bez ohľadu na ich motiváciu. A hrozba kontaminácie je dôležitým dôvodom, prečo filipínski farmári odmietajú "zlatú ryžu".

Názor ďalších predpokladaných príjemcov - konzumentov - musí byť tiež vypočutý. Práve teraz populácia na Filipínach postihnutá nedostatkom vitamínu A vyjadruje znepokojenie z použitia "zlatej ryže" ako riešenia ich problému. GM potraviny by nemali byť aplikované na ľuďoch, ktorí ich odmietajú.

Farmári aj konzumenti sú znepokojení aj bezpečnostnými rizikami. A doteraz nebol ustanovený žiadny vedecký konsenzus o bezpečnosti GM potravín. To je obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o ryžu, teda jednu z najzákladnejších potravín pre miliardy obyvateľov Ázie.

Ak ide o humanitárny projekt, potom by jeho propagátori mali venovať viac pozornosti hlasu komunít a spotrebiteľov "zlatej ryže", ktorí by mali minimálne vyjadriť svoj názor, či prijímajú GM technológie.

K dispozícii sú už osvedčené spôsoby, ako riešiť deficit vitamínu A na Filipínach a vláda spolu s ostatnými orgánmi by mali presunúť svoje zdroje v súčasnosti zbytočne využívané na podporu rozvoja genetického inžinierstva a podporovať skutočné riešenia.

Sú to filipínski farmári a spotrebitelia, ktorí sa budú musieť vysporiadať s rizikami. Naše želania musia byť rešpektované.

Daniel Ocampo je aktivistom Greenpeace v juhovýchodnej Ázii venujúci sa udržateľnému poľnohospodárstvu a genetickému inžinierstvu.

Tento blog bol publikovaný v The Ecologist 28.decembra 2013