Miroslav Šuta: Ľudia by mali vo svojom okolí žiadať zóny bez pesticídov

rozhovor

Pridať komentár
Story - 13. januára, 2016
Čo sú to pesticídy? Prečo nás majú znepokojovať? Prečo nimi vlastne Greenpeace "straší" ľudí? A naozaj by sme mali menej jedla, keby ich prestaneme používať? Zníženie výnosov či drahšie potraviny. To sú obľúbené argumenty „pesticídových lobistov“, tvrdí v rozhovore expert Mirek Šuta.

Ako sa pesticídy dostali na trh? Kto s tým prišiel a prečo sa začali používať? 

Historické zmienky o tom, že ľudia používali ako pesticíd napríklad síru, sú staré niekoľko tisíc rokov. Prvé syntetické pesticídy sa objavujú na trhu zhruba na začiatku 20. storočia, ale veľkým impulzom pre ich rozvoj bola až 2. svetová vojna. Poľnohospodárstvo trpelo nedostatkom pracovných síl, pretože veľa mužov muselo narukovať na front a mnohé ženy museli nastúpiť do tovární na výrobu zbraní a munície. V dôsledku vojnových škôd bol tiež nedostatok potravín. A pesticídy mohli ušetriť ľudskú prácu, alebo, potlačením buriny, škodcov či plesní, pomôcť zvýšiť produkciu potravín. Zlatú éru pesticídy zažili po skončení vojny. V roku 1948 dostal švajčiarsky chemik  Paul Herman Müller za svoj objav insekticídnych účinkov DDT Nobelovu cenu za medicínu a DDT sa v 50. rokoch stalo symbolom pokroku a modernej doby.

  

Je pravda, že sa ich používa stále viac a prečo to tak je? 

Celosvetovo spotreba pesticídov naozaj rastie. V Česku a na Slovensku došlo po páde socializmu k významnému poklesu spotreby týchto chemikálií, ale počas posledných zhruba 15 rokov ich spotreba opäť rastie. Dôvodov bude určite viac a bolo by treba ich analyzovať. Jedným z dôvodov je veľmi prepracovaný marketing agrochemických firiem, ktorý je dobre zdokumentovaný na výdavkoch týchto firiem, pokiaľ ide o reklamu pesticídov v súvislosti so vstupom bývalých socialistických krajín do Európskej únie. Firmy dobre vedeli, že poľnohospodári vďaka eurofondom budú mať viac peňazí a tiež sa im podarilo následne zvýšiť predaj pesticídov. 

Pesticídy delíme podľa chemických skupín. Ktoré sú podľa vás najnebezpečnejšie? A prečo?

Ako pesticídy sa používa niekoľko stoviek látok a chemické zloženie pesticídov je veľmi rozdielne. Ako veľmi nebezpečné sa ukázali napríklad organické zlúčeniny ortuti alebo chlórované organické látky, z ktorých mnohé už boli zakázané. Pesticídy môžu mať veľa nebezpečných vlastností, napríklad vysokú toxicitu, schopnosť vyvolať rakovinu (karcinogenita), poškodzovať rozmnožovanie (reprotoxicita) alebo dedičnú informáciu v bunkách (mutagenit). Pesticídy, ktoré zostávajú dlho v životnom prostredí a hromadia  sa v živých organizmoch, sa regulujú celosvetovou Stockholmskou dohodou o perzistentných polutantoch. V posledných rokoch vedci venujú veľkú pozornosť látkam, ktoré môžu poškodzovať hormonálny systém. Hovoríme im endokrinné disruptory a, bohužiaľ, medzi ne patrí aj veľa druhov pesticídov. Takéto látky môžu u mužov aj žien obmedziť schopnosť mať deti, môžu narúšať vývoj mozgu, ale zrejme tiež prispievajú k vzniku niektorých typov rakoviny, napríklad rakoviny prostaty u mužov alebo rakoviny prsníka u žien. Endokrinné disruptory sa tiež spájajú s vyšším rizikom vzniku cukrovky.


Tieto nebezpečné používame aj na Slovensku a v Čechách?

Bohužiaľ áno, používate a používame. V rámci Európskej únie sa síce podarilo presadiť tzv. cut-off kritéria, na základe ktorých by najnebezpečnejšie pesticídy (rakovinotvorné, endokrinné disruptory atď.) mali byť zakázané. Švédsky inšpektorát pre chemické látky (KEMI) spracoval v roku 2009 analýzu, podľa ktorej kritériá nebezpečnosti spĺňalo v tom čase 23 z pesticídov povolených v Európskej únii. Pokiaľ viem, tak žiadny z nich doteraz v Európskej únii zakázaný nebol. Európska komisia je podľa môjho názoru pod silným tlakom lobistov platených chemickým priemyslom a za šesť rokov nebola schopná ani stanoviť presnú definíciu endokrinného disruptoru, nie to ešte niektorý z nich zakázať. Situácia došla dokonca až tak ďaleko, že sa švédska vláda rozhodla Európsku komisiu zažalovať za to, že nesplnila svoje povinnosti a nestanovila definíciu endokrinných disruptorov. V decembri 2015 dal európsky súd žalobe Švédska za pravdu.   


Existujú na svete ľudia, u ktorých sa naozaj preukázalo, že ich ochorenie spôsobili pesticídy? 

Väčšina informácií o vplyve pesticídov pochádza buď z pokusov na zvieratách alebo z epidemiologických štúdií, ktoré sledujú výskyt rôznych typov ochorení u ľudí vystavených pesticídom. Napriek tomu však existujú prípady, keď niektorým ľuďom uznali chorobu z povolania, ktorá vyplývala z dôsledkov ich profesionálneho vystavenia pesticídom.


Pesticídy nájdeme aj v mestách, v parkoch aj na železniciach. Načo sa tam používajú?

V mestách sa pesticídy podobne ako v poľnohospodárstve používajú na zabíjanie organizmov, ktorých sa ľudia chcú zbaviť. Herbicídy sa používajú napríklad k ničeniu nežiaducich rastlín na chodníkoch, cestách, v parkoch, na golfových ihriskách, alebo v priestore medzi koľajnicami električiek či železníc. Insekticídy sa zase používajú na ničenie komárov či mravcov. Rodenticídy na zabíjanie myší alebo potkanov.

 

Čím sa dajú pesticídy nahradiť, napríklad na verejných plochách a v parkoch, ak by sa teda zakázali? Zaujímajú nás práve tie veľké plochy. V záhradkách vedia ľudia bojovať so škodcami všelijako, ale čo veľké plochy, na ktorých sa používajú? 

V západnej Európe vzniklo hnutie, ktoré si hovorí „Mestá bez pesticídov“ a ktoré je populárne hlavne vo Francúzsku, Belgicku alebo v Holandsku. Na cestách alebo chodníkoch napríklad miesto chemických postrekov používajú stroje, ktoré burinu odstraňujú mechanicky (rotujúcimi kefami) alebo termálne, za pomoci horúcej pary. V prípade zelených plôch v mestách možno začať zmenou ich záhradníckej úpravy, cez mechanické odstraňovanie nežiaducich rastlín, až po použitie biologickej ochrany, napríklad dravými druhmi hmyzu, ktorý požiera druhy považované ľuďmi za škodlivé. Takáto zmena prístupu si podľa skúseností týchto miest žiada nejaký čas, prípadne určitú investíciu do zakúpenia nových technológií. Možno tiež začať napríklad tým, že niektoré časti mesta ako detské ihriská, športoviská, verejné parky alebo okolie zdravotníckych zariadení, sa vyhlásia ako zóny bez pesticídov. Tam si mestá alebo nimi poverené firmy môžu nové postupy vyskúšať a tiež vysvetliť obyvateľom mesta, čo nový prístup znamená a prečo sa zavádza. 


Keď predstavujú takéto riziko, prečo ich doteraz nikto nezakázal? Boli už v minulosti nejaké takéto látky zakázané?
  

Áno, veľa pesticídov už pre ich nebezpečné vlastnosti napríklad v Európskej únii zakázali. Napríklad insekticíd DDT, ktorý som spomínal ako symbol modernosti a poroku z 50. rokov, zakázali počas 70. a 80. rokov postupne v mnohých vyspelých krajinách. Urobili tak vtedy, keď sa preukázalo, že dlhodobo zostáva v životnom prostredí a hromadí sa v živých organizmoch.  Až oveľa neskôr sa zistilo, že DDT ako endokrinný disruptor narúša hormonálny systém človeka a nedávno ho dokonca klasifikovali ako karcinogén. O mnohých pesticídoch a ich používaní sa vedú spory. Výroba pesticídov je priemyselné odvetvie s obratom mnoho miliárd dolárov ročne a najväčšími výrobcami sú niekoľké veľmi vplyvné nadnárodné agrochemické firmy, ktoré veľmi tvrdo lobujú za svoje záujmy. Tieto firmy najčastejšie argumentujú tým, že by prípadný zákaz niektorého z pesticídov znížil výnosy určitých poľnohospodárskych plodín, alebo že by došlo k zdraženiu potravín. Firmy často tiež platia vlastné výskumy, ktoré majú potvrdiť alebo spochybniť štúdie vedcov, ktorí na negatívne ekologické alebo zdravotné vplyvy pesticídov upozorňujú. Za najväčší úspech výrobcov pesticídov v posledných rokoch považujem to, že sa im podarilo v Európskej únii oddialiť rozhodnutie ako právne definovať endokrinné disruptory. V dôsledku toho nemôžu byť v Európskej únii zakázané pesticídy, pri ktorých vedci poukazujú na negatívne vplyvy na hormonálny systém.

 

Sú krajiny v Európe, kde je použitie niektorých nebezpečných pesticídov zakázané (v porovnaní so Slovenskom alebo Českom)? 

Európska únia má v zásade pravidlá pre povoľovanie pesticídov zjednotené. Nejaké drobné rozdiely byť môžu, napríklad odôvodnené klimatickými podmienkami alebo v podmienkach pre použitie pesticídov v rámci takzvaného integrovaného poľnohospodárstva IPM.

Vy ako lekár sa pesticídom v bežnom živote vyhýbate? Ako?

Ja pesticídy zásadne nepoužívam. Snažím sa podľa možností nakupovať biopotraviny. 


Ako sa im reálne môžu vyhýbať ľudia, keď sú, ako tvrdíte, naozaj všade? 

No hlavne by ich nemali používať doma, v práci, v záhrade atď. Môžu si tiež kupovať potraviny v BIO kvalite, prípadne aspoň z integrovaného poľnohospodárstva, ktoré má o čosi prísnejšie pravidlá ako konvenčné poľnohospodárstvo. 

Okrem podpory ekologického pestovania, ako inak sa dá ešte proti firmám vyrábajúcim pesticídy bojovať? Zamorujú nám prostredie a ničia zdravie. Nemali by za to platiť napr. vyššiu daň? 

Prípadné zdanenie pesticídov by ich používanie predražilo a asi by viedlo k zníženiu ich spotreby. Ale obávam sa, že politici v Česku ani na Slovensku tomu nie sú naklonení.

Čo by podľa môjho názoru mohli ľudia vo svojom okolí presadiť jednoduchšie, sú zóny bez pesticídov, ako som už spomínal, na detských ihriskách, pozemkoch okolo materských škôl, nemocníc či domovov dôchodcov alebo vo verejných parkoch a športoviskách. Tam si pravidlá nastavuje obec alebo súkromný majiteľ pozemkov, s ktorými sa môže zriadenie zóny dohodnúť. Takéto zóny existujú nielen v Európe, ale aj na ďalších kontinentoch a môžu byť napríklad prvým krokom k mestám bez pesticídov.


Všetci tvrdia, že bez pesticídov sa nedá pestovať dostatok potravín vo svete. Keď by sa hneď dnes prestali pesticídy predávať, myslíte si, že by sa podarilo vypestovať a zabezpečiť dostatok potravín pre ľudí? 

Pokiaľ viem, tak zásadným problémom nie je nedostatok potravín vo svete, ale extrémna chudoba ľudí, ktorí nemajú prostriedky na to, aby si mohli minimálnu dávku potravín kúpiť. Je pravda, že by sa bez pesticídov výnosy poľnohospodárskych plodín o čosi znížili. Ale je tiež pravda, že veľké množstvo poľnohospodárskej pôdy v chudobných krajinách sa dnes využíva na pestovanie krmiva pre dobytok, na ktorého mäse si pochutnávajú ľudia v bohatej Európe alebo v Severnej Amerike. Veľa pôdy v Afrike alebo v Južnej Amerike sa namiesto pestovania potravín pre miestnych obyvateľov používa napríklad na pestovanie tropického ovocia, kvetín, kávy, kakaa a ďalších plodín, ktoré sú určené pre spríjemnenie si života stále obéznejších Európanov či Američanov.

 

V bohatých krajinách EÚ alebo USA sa zase značná plocha poľnohospodárskej pôdy využíva na pestovanie plodín na výrobu tzv. agropalív, napríklad napodobeniny nafty z repkového oleja. A ešte horšie je to, že kvalitná pôda na Slovensku, v Česku, ale aj inde je nenávratne likvidovaná výstavbou parkovísk, skladov, tovární či logistických centier.

Možno nakoniec k obmedzeniu používania pesticídov povedú paradoxne súčasné problémy so zmenou klímy, ktoré v podmienkach strednej Európy prinášajú hlavne zmeny množstva a načasovania dažďov. Dlhodobé štúdie porovnávajúce ekologické a konvenčné farmy totiž ukazujú, že nepoužívanie pesticídov a priemyselných hnojív zvyšuje kvalitu pôdy, hlavne množstvo organickej hmoty v pôde a jej schopnosť zadržiavať vodu. To v konečnom dôsledku znamená na jednej strane ochranu prírody pred povodňami a na druhej strane lepšiu odolnosť voči suchám. Preto bývajú výnosy ekologických farmárov stabilnejšie a menej ovplyvnené výkyvmi počasia než konvenčné farmy.

Ďakujeme za rozhovor.

Katarína Nikodemová a Miroslava Ábelová.  

 

13. januára 2016

 

MUDr. Miroslav Šuta, odborný konzultant v oblasti ekologických a zdravotních rizík absolvoval štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Plzni. Od roku 1990 pôsobil postupne v niekoľkých mimovládnych ekologických organizáciách. Do povedomia verejnosti sa dostal v rokoch 2000 až 2002, keď bol koordinátorom kampaní Greenpeace ČR proti toxickým látkam, v rámci ktorej sa podarilo ukončiť predaj hračiek z PVC, ktoré obsahovali fftaláty, alebo zabezpečiť a zahájiť sanáciu starých ekologických záťaží. Od roku 2002 pôsobí ako nezávislý odborný konzultant v oblasti ekologických a zdravotných rizík. 

žiadne komentáre Pridať komentár

Pridať komentár 

Ak chcete písať komentáre, musíte byť prihlásený