Verdikt vedcov– čo zabíja naše včely?

Pridať komentár
Story - 20. apríla, 2015
Dôkazy o negatívnych dôsledkoch vplyvu pesticídov zo skupiny neonikotinoidov na životné prostredie stále pribúdajú. Najnovšie vydala EASAC (Európska Rada akadémií vied) vedeckú štúdiu s názvom „Úloha ekosystému, poľnohospodárstvo a neonikotinoidy“. Ide o združenie 29 vedeckých pracovísk, ktorého súčasťou je aj Slovenská akadémia vied. Vedci priniesli viac než znepokojujúce výsledky.

Správa zhrnula prieskum asi 100 štúdií od roku 2012 a vyvodzuje závery o vzťahu medzi koncentráciou neonikotinoidov a prítomnosťou alebo dynamikou živočíšnych druhov. Zo správy vyplýva, že rôzne vedecké prístupy dokazujú jedno – dôkazov o negatívnych vplyvoch neonikotinoidov na životné prostredie a divo žijúce organizmy pribúda. Tieto organizmy, ako napr. divé opeľovače a hmyz, pritom hrajú kľúčovú úlohu v biologickej ochrane proti škodcom. Jedna zo štúdií vyčísľuje prínos opeľovania pre svetovú poľnohospodársku produkciu až na 153 miliárd EUR ročne.

Vedci tiež uvádzajú, že aj malá koncentrácia neonikotinoidov môže mať významný negatívny vplyv, pokiaľ je v prírode dlhý čas. Predchádzajúce štúdie o neonikotinoidoch sa zameriavali na dôsledky priamo pre včely medonosné. Táto štúdia ukazuje, že vplyv na voľne žijúci hmyz, ktorý netvorí kolónie tak, ako včely medonosné, je pritom ešte výraznejší. Preto jedno z odporúčaní je sústrediť európsky výskum aj na iné druhy organizmov ako včely medonosné ako napr. divoké včely, motýle, mory, bystrušky a poľné vtáctvo.

Nielen hmyz, ale aj vtáctvo

Pôvodne sa škodlivosť neonikotinoidov spájala iba s úbytkom včiel či iných opeľovačov. No existuje čoraz viac vedeckých štúdií, ktoré poukazujú na negatívny vplyv týchto pesticídov aj na populácie vtákov. V júli 2014 holandskí vedci publikovali štúdiu v časopise Nature, ktorá preukázala súvislosť medzi úbytkom vtáčích populácií a vyššími koncentráciami pesticídu imodakloprid, ktorý patrí do skupiny neonikotinoidov v povrchových vodách.  „V tomto prípade hovoríme o nepriamom vplyve, lebo pesticídy zabíjajú hmyz, ktorý je pre vtáky potravou. No exitujú štúdie aj o priamom vplyve, keď sa preukázalo, že po požití moreného semena vtákmi došlo k ich usmrteniu. Existujú predpoklady, že toto môže byť jedným z dôvodom výrazného úbytku jarabíc v poľnohospodárskej krajine,“  myslí si Tatiana Nemcová z SOS Birdlife Slovensko.

 

Ako ďalej?

Od uvedenia neonikotinoidov na trh sa v Európe vedie debata, či by ich použitie nemalo byť obmedzené. Čiastočné zákazy zaviedlo Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Slovinsko. V apríli 2013 Európska únia obmedzila použitie troch neonikotinoidov (imodakloprid, klotianidín a tiametoxám) na dva roky s tým, že dovtedy majú byť zhrnuté vedecké dôkazy o tom, či skutočne škodia. „Koncom tohto roka môžeme očakávať, že EFSA (European Food Safety Authority) vypracuje štúdiu o vplyve neonikotinoidov na životné prostredie a podľa toho sa asi bude uberať ďalšie hlasovanie o týchto škodlivých látkach. Aktuálna EASAC štúdia menuje konkrétne vedecké závery, ktoré naznačujú, že dôsledky, ktoré neonikotinoidy spôsobujú, by sme nemali podceňovať. Bude zaujímavé sledovať, či politickí predstavitelia, konkrétne aj náš minister pôdohospodárstva, skutočne pri svojom hlasovaní zohľadnia vedecké dôkazy,“ uviedla Katarína Nikodemová, koordinátorka kampane za záchranu včiel z organizácie Greenpeace Slovensko. 

Aby polia kvitli po celý rok

Existuje niekoľko opatrení, ako podporiť rozmanitosť ekosystému a tým aj funkcie opeľovačov. Do slovenského Programu rozvoja vidieka 2014-2020 sa podarilo presadiť podporu opeľovačov cez tzv. multifunkčné pásy, teda biopásy na ornej pôde. „Ide o multifunkčné okraje polí, ktoré počas celého roka slúžia včelám, hmyzu, motýľom, čmeliakom ako druhý domov. Teda nielen nárazovo a krátkodobo, keď plodina, ktorú pestujú na poli kvitne.  Tieto pásy okrem útočiska zabezpečujú aj potravu, a keďže sa na nich nesmú používať žiadne chemikálie ani poľnohospodárske stroje, lákajú aj vtáctvo, zajace a iné poľné živočíchy, “ hovorí Daniel Lešinský zo združenia CEPTA, ktorý je zároveň koordinátorom Agro-eko fóra. Je to podľa neho prvýkrát, čo sa takýto prvok podarilo presadiť v slovenskom dotačnom systéme. „Farmár uzavrie záväzok, že takéto pásy vyseje na minimálne 5 rokov, a za každý rok dostane dotáciu 350€ na hektár multifunkčného pásu. Celkovo na ne Slovensko vyčlenilo viac než 21 miliónov eur. Vyzývame preto farmárov, aby sa o toto opatrenie zaujímali a vytvorili tak podmienky pre život a rozvoj včiel, opeľovačov, a ostatnej agro-bio diverzity na svojej poľnohospodárskej pôde. Bola by škoda, ak by tieto eurofondy nikto nevyužil,“  uzavrel Daniel Lešinský. 

  

Neonikotinoidy

  

Neonikotinoidy sú akousi podskupinou pesticídov. Pesticídy sú chemické látky, ktoré sa v poľnohospodárstve a lesníctve používajú na ničenie škodcov, chorôb a buriny. Neonikotinoidy predstavujú nový druh pesticídu, napr. imodakloprid na trh uviedli v roku 1985. Tieto látky sú štruktúrované ako nikotín, od toho je aj odvodený ich názov. Majú tiež negatívny vplyv na nervový vývoj živých organizmov. Pre podozrenia z toxicity už Európska komisia zaviedla čiastočné obmedzenie na ich používanie.

Celú štúdiu si môžete prečítať tu: http://www.easac.eu/home/reports-and-statements/detail-view/article/ecosystem-se.html 

Kategórie
žiadne komentáre Pridať komentár

Pridať komentár 

Ak chcete písať komentáre, musíte byť prihlásený