Jadro a klimatické zmeny

Stránka - 5. septembra, 2011
V poslednom období sa vo svete aj na Slovensku spustil nový fenomén. Jadrový priemysel používa problematiku zmeny klímy a bezpečnej dodávky energie ako prostriedok na získanie politickej a finančnej podpory pre svoj umierajúci sektor.

Podľa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách Organizácie spojených národov (IPCC) je však dôležité, aby sme s bojom proti klimatickým zmenám začali ihneď. Aj vedecké štúdie dokazujú, že je dôležité zabezpečiť, aby sa nárast emisií CO2 zastavil pred rokom2015 a do roku 2050 priblížil čo najbližšie k nule, a aby sa podarilo udržať nárast priemernej svetovej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami.

Na vyhnutie sa najzávažnejším dôsledkom klimatických zmien potrebujeme, aby vlády, jednotlivci aj firmy podnikli okamžité kroky na celom svete. Rozhodnutia o investíciách do oblasti energetiky prijaté dnes určia, či svet dosiahne potrebné zníženie emisií CO2 v budúcnosti.

Jadrový priemysel, ktorý je v poklese v USA aj Európe, sa chopil klimatickej krízy ako príležitosti na renesanciu a vyhlasuje, že ponúka bezuhlíkovú technológiu pre náš energetický mix.

Jadrová energia je však drahým a nebezpečným odvádzaním pozornosti od skutočného riešenia klimatických zmien. Znižovanie emisií skleníkových plynov môže byť dosiahnuté len za použitia osvedčených technológií - obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

Dôvody, prečo sú vyjadrenia jadrovej lobby zavádzajúce: 

  1. Príliš málo, príliš neskoro.
    V roku 2006 energia z jadrovej energie celosvetovo pokrývala len 5,6 % primárnej spotrebyenergie a 14,8 % produkcie elektriny, pričom až 40 % elektrickej energie sa vo svete vyrába z uhlia. Ak vezmeme do úvahy, že väčšina existujúcich jadrových reaktorov bola postavená v 70-tych a 80-tych rokoch, zistíme, že ich životnosť sa relatívne skoro skončí. Akby sme teda chceli znížiť emisie CO2 pomocou jadrovej energie, museli by sme nielen nahradiť existujúce starnúce reaktory, ale aj uhoľné elektrárne a to do roku 2015. To je však nereálne, pretože výstavba jadrových elektrární trvá príliš dlho a plánovaná doba výstavby sa dokonca niekoľkonásobne predlžuje.

    Dokonca až masívne štvornásobné rozšírenie jadrovej energetiky do roku 2050 by poskytlo iba malé zníženie (4%) emisií skleníkových plynov v momente, kedy potrebujeme, aby globálne emisievyvrcholili v roku 2015 a znížili o 50 – 80 % do roku 2050.

    Príspevok jadrovej energie k boju proti zmenám klímy by prišiel príliš neskoro (dlho po roku2020), s obrovskými nákladmi a vytvoril by mnohé ďalšie nebezpečenstvo súvisiace s jadrovými nehodami, odpadom, ako aj ohrozením z neželaného šírenia jadrových technológií.

    Z toho vyplýva, že jadrový priemysel by musel vybudovať v priemere 32veľkých (1000 MWe) jadrových reaktorov každý jeden rok odteraz do roku 2050.
     
    Prehľad inštalovaných kapacít v EÚ 2000 – 2010 v MW


    Z tohto grafu je viditeľné, že jadrová energia je v EÚ na ústupe, keďže za posledných 10 rokov došlo v priemere k odinštalovaniu vyše 7500 MW kapacity z jadrových zdrojov. 

    Prehľad inštalovaných kapacít vo svete v MW
    Keď porovnáme inštalovaný výkon vo svete, trend je jasný. Vedú obnoviteľné zdroje energie.

    Slovensko
    Príkladom môže byť nielen výstavba a následná dostavba Mochoviec 3,4, ktorá sa tiahne od roku 1986, ale aj plán na výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Optimistické odhady tvrdia, že nový jadrový blok by mal byť spustený do prevádzky až v roku 2020, resp. 2025.Aj spoločnosť Enel - Slovenské elektrárne, a.s. na Slovensku prevádzkuje uhoľné elektrárne,nielen tie jadrové. Po spustení jadrových blokov Mochovce 3,4 však nedôjde k odstaveniu anijednej z uhoľných elektrární a inak tomu nebude ani po spustení novej jadrovej elektrárnev Jaslovských Bohuniciach.
  2. Jadrová energia nie je bezuhlíková
    Jadrová loby tvrdí, že energia z jadra je bezuhlíková. Takéto tvrdenie nemôže byť pravdou,pretože tak, ako každý iný energetický zdroj, aj jadrová elektráreň produkuje emisieskleníkových plynov počas svojho životného cyklu. Podľa analýzy uverejnenej v odbornomperiodiku Energy Policy jadrová energia produkuje až 6krát viac emisií CO2 ako veterné elektrárne. 
  3. Spor medzi obnoviteľnými zdrojmi energie a jadrovou energiou
    Okrem toho, že je jadrová energetika environmentálnou a bezpečnostnou hrozbou, je nebezpečná aj pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Súhra obnoviteľných zdrojov energie a jadra nie je dlhodobo možná, pretože jadrové elektrárne sú vysoko neflexibilné zdroje, odpútavajú pozornosť a finančné prostriedky od čistých a moderných zdrojov, a blokujú kapacitu prenosových sietí.