Mochovce

Stránka - 5. septembra, 2011
V lokalite Mochovce sa nachádzajú štyri tlakovodné reaktory typu VVER 440/V 213, každý s výkonom 470MW. Ide o rovnaké reaktory ako V2 v Jaslovských Bohuniciach. Dva sú v prevádzke od rokov 1998 a 1999.

Dostavba 3. a 4. bloku v Mochovciach

S dostavbou dvoch reaktorov v Mochovciach sa spája nespočetné množstvo škandálov. Reaktory dostali stavebné povolenie v roku 1986 a ich výstavba bola v roku 1992 zastavená pre nedostatok finančných prostriedkov.

Súčasťou zmluvy s talianskou spoločnosťou ENEL, ktorá v roku 2006 kúpila 66 % akcií Slovenských elektrární, bola aj dostavba 3. a 4. bloku v Mochovciach.

K začiatku dostavby došlo v roku 2008 aj napriek tomu, že neprebehol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V tom istom roku Úrad jadrového dozoru (ÚJD) udelil elektrárňam povolenie na zmenu stavby. Verejnosti však odoprel možnosť zapojiť sa do procesu rozhodovania, čo viedlo k žalobe mimovládnych organizácií.

Greenpeace Slovensko, Global 2000, Za Matku Zem a ďalšie organizácie taktiež podali sťažnosť na Aarhuský výbor z dôvodu podozrenia, že Slovenská republika v zastúpení ÚJD týmto porušila medzinárodný Aarhuský dohovor.

Po niekoľkých zasadnutiach Aarhuského výboru tento v roku 2011 uznal, že Slovensko neprávoplatne vylúčilo verejnosť z procesu povoľovania jadrovej elektrárne v Mochovciach a žiada o nápravu stavu.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

V roku 2008 podal Greenpeace žalobu na Krajský súd v Bratislave voči nečinnosti ÚJD, ktoré nevyžadovalo nový povoľovací proces pre dostavbu Mochoviec. V roku 1986 o výstavbe elektrárne rozhodoval Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, verejnosť nebola do diskusie absolútne zapojená. Keďže za ten čas prišlo k obrovským zmenám, proces schvaľovania by mal byť podobný ako pri výstavbe novej elektrárne. Žaloba bola nakoniec stiahnutá, pretože v tom istom roku Ministerstvo životného prostredia pristúpilo k dodržaniu zákona.

V roku 2009 sa začal proces EIA, avšak dostavba elektrárne stále prebiehala. Niekoľko rokov Greenpeace a iné mimovládne organizácie namietali, že takýto postup robí z procesu len frašku, pretože výsledok EIA procesu reálne nemôže mať dopad na kvalitu stavby a celého projektu.

Samotný proces EIA bol sprevádzaný viacerými škandálmi:

  1. Nečinnosť MŽP SR v zistení vinníka z radov MŽP, ktorý napomáhal spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. v manipulácii verejných prerokovaní k EIA na Mochovce 3,4
    V septembri 2009 sa Greenpeace dostala prezentácia spoločnosti Slovenské elektrárne, obsahom ktorej boli plány spoločnosti na priebeh verejných prerokovaní k EIA procesu na Mochovce 3,4. Tento dokument bol odoslaný maďarskému Ministerstvu životného prostredia ako oficiálna informácia o nadchádzajúcich verejných prerokovaniach. Greenpeace poskytol vtedy zastupujúcemu ministrovi ŽP Dušanovi Čaplovičovi všetky informácie (ktorý deň, o koľkej a z ktorého oddelenia MŽP SR bol zaslaný email maďarskému ministerstvu, ako aj originál dokumentu), aby bol vinník zistený. Taktiež sme ministra vyzvali o zrušenie prebiehajúceho procesu EIA a o nariadenie začatia nového transparentného a po všetkých stránkach regulárneho zákonného procesu. Do dnešného dňa sa ministerstvo k tomuto škandálu nevyjadrilo.
  2. Výber odborne spôsobilej osoby na vypracovanie posudku a návrhu záverečného stanoviska k správe o hodnotení vplyvov jadrových reaktorov Mochovce 3,4 na životné prostredie – žaloba na MŽP SR pre nezákonný zásah orgánu verejnej správy.
    MŽP SR určilo spoločnosť DECOM, a.s., za odborne spôsobilú osobu, avšak podľa nás nespĺňa jeden zo základných predpokladov na vypracovanie posudku, a tým je nezaujatosť. Vybraná firma DECOM, a.s. v priamom konflikte záujmov, keďže stopercentný vlastník tejto spoločnosti je VÚJE, a.s., ktoré podpísalo zmluvy so Slovenskými elektrárňami, a.s. na dostavbu Mochoviec za niekoľko miliónov eur. To znamená, že jediným vlastníkom akcií právnickej osoby určenej na vypracovanie odborného posudku je právnická osoba, ktorá má na veci priamy majetkový záujem. Zároveň bol riaditeľ spoločnosti členom Rady správcov Národného jadrového fondu (NJF), ktorý zabezpečuje nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
    Súd nakoniec našu žalobu zamietol z dôvodu, že podľa slovenskej legislatívy posudzovateľ nemusí byť nezaujatý.
  3. Samotné dokumenty v procese EIA
    Dokumenty, ktoré v rámci procesu posudzovania vplyvov poskytla spoločnosť Slovenské elektrárne boli nedostačujúce. Spoločnosť v nich dostatočne neriešila bezpečnosť reaktorov, či nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom. Na niektoré otázky verejnosti nebolo odpovedané vôbec. Tieto informácie mali obsahovať dokumenty, ktoré pre verejnosť nie sú prístupné. Ministerstvo životného prostredia taktiež povolilo bezvariantné spracovanie EIA štúdií, takže Slovenské elektrárne ani nemuseli dokázať, že práve variant výstavby jadrovej elektrárne je ten najlepší z pohľadu ochrany životného prostredia, ekonomiky, či štátnej energetickej politiky.
  4. Zmena zákona o prístupe k informáciám
    V roku 2010, keď ešte prebiehal proces EIA na Mochovce, poslanci parlamentu spolu s novelou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorou sa mala odvrátiť hrozba straty eurofodnov, schválili aj novelizáciu infozákona. Uzákonili tak, že údaje o jadrových zariadeniach, ako aj o ich povoľovaní, zostanú pred občanmi a mimovládnymi organizáciami utajené. Spolu s ďalšími organizáciami sa preto obraciame na Európsku komisiu, aby tento stav zmenila.