Černobyľ

Čo sa stalo v Černobyle?

Stránka - 5. septembra, 2011
Najväčšia jadrová havária v dejinách sa stala v skorých ranných hodinách dňa 26.apríla 1986 na reaktore číslo 4 jadrovej elektrárne Černobyľ na Ukrajine, v tom čase súčasti Sovietskeho zväzu. Výbuch reaktora, ktorý vyslal do ovzdušia niekoľko sto násobne viac radiácie ako atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki a jeho následné horenie sa zapísali do histórie ako doposiaľ najhroznejšia jadrová katastrofa v histórii ľudstva. Následky nehody poznačili celú Európu a aj dnes – 25 rokov neskôr, pretrvávajú.

26 apríl 1986, 01:23 - v tomto momente sa test reaktora zmenil na pohromu
To, čo zapríčinilo explóziu v černobyľskej atómovej elektrárni, bol vopred plánovaný test. Zamestnanci mali zistiť, či by boli v prípade nedostatku energie turbíny reaktorov schopné doručiť dostatok energie k chladiacim čerpadlám, pokým by sa neaktivoval náhradný dieselový generátor. Aby bolo poskytnuté dostatočné množstvo energie potrebné pre región, pokus, ktorý vyžadoval značný pokles celkovej produkcie elektrárne, bol preložený zo svojho zvyčajného denného času na noc. 

Predtým, než sa test o 01:23 začal, špeciálne trénovaný tím skončil svoju zmenu.

Bezpečnostné systémy boli cielene vypnuté. Krátko po začatí pokusu sa reaktor vymkol spod kontroly. Palivové tyče praskli a explózia vyhodila do vzduchu tisíc ton vážiaci uzáver reaktora. Palivové tyče a grafit sa topili pri teplote viac ako 2000 °C. Výsledkom bol požiar trvajúci deväť dní.

Pokusy o uhasenie požiaru trvali niekoľko dní, potom bol vybudovaný “sarkofág”, aby zakryl zničený reaktor.

Najskôr sa snažili požiarnici uhasiť požiar, keď liali chladiacu vodu do reaktorov. Po desiatich hodinách tieto práce prerušili. Od 27. apríla 1986 do 5. mája 1986 vojenské helikoptéry prelietavali ponad horiaci reaktor a zhodili naň 2400 ton olova a 1800 ton piesku, aby udusili oheň a absorbovali radiáciu. Tieto snahy boli neúspešné. V skutočnosti len zhoršili situáciu – teplota pod týmito nánosmi sa zvyšovala, rovnako ako množstvo radiácie. V konečnej etape hasenia bolo jadro reaktora schladené s dusíkom. Až od 6. mája 1986 bol oheň a rádioaktívne žiarenie pod kontrolou.   

Osem mesiacov po havárii, v novembri 1986, bol postavený okolo havarovaného reaktora betónový sarkofág obsahujúci 7000 ton ocele a 410 000 metrov kubických betónu, s cieľom zastaviť budúce úniky rádioaktívnych častíc do atmosféry. Tri roky po havárii sovietska vláda zastavila výstavbu piateho a šiesteho reaktora v Černobyle. Po zdĺhavých medzinárodných rokovaniach bol celý komplex zatvorený 12. decembra 2000, 14 rokov po nehode.

Kontaminácia a dopady na ľudské zdravie

Odhaduje sa, že havária v Černobyle vypustila niekoľko stonásobne viac radiácie do ovzdušia ako atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki. To viedlo ku kontaminácii rozsiahlej plochy územia a poznačilo milióny ľudí. Väčšina radiácie unikla počas prvých 10 dní.

Premenlivé počasie v nasledujúcich dňoch od havárie spôsobilo, že kontaminácia sa rozšírila  do Škandinávie, Grécka, strednej a východnej Európy, južného Nemecka, Švajčiarska, severného Francúzska a do Veľkej Británie. Okolo 125 000 až 150 000 km2 pôdy v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine bolo kontaminovaných do takej miery, že si situácia vyžadovala evakuáciu obyvateľstva alebo zavedenie prísnych obmedzení na používanie pôdy a produkciu potravín. Rozloha zasiahnutej pôdy je približne rovnaká ako rozloha Bangladéšu alebo 5x väčšia ako rozloha Holandska. V čase havárie v týchto oblastiach žilo 7 000 000 ľudí, z toho 3 000 000 detí. Asi 350 000 z nich bolo presťahovaných, alebo odišli z postihnutého územia. 

Najvážnejšia kontaminácia bola spôsobená céziom 137. Ak vezmeme do úvahy jeho polčas rozpadu 30 rokov, bude trvať niekoľko storočí, kým rádioaktívne znečistenie postihnutých oblastí zmizne. Úroveň rádioaktívneho cézia je taká vysoká, že ešte stále vyžaduje štátny zásah a môžeme ho nájsť vo vzdialených miestach od Černobyľu ako je Škótsko, Laponsko a Grécko.
Spolu s pokračujúcou rádioaktívnou kontamináciou, dopady havárie v Černobyle na zdravie budú pretrvávať niekoľko desiatok rokov. Štúdia[1], ktorú vypracoval Greenpeace v roku 2006, k 20. výročiu havárie v Černobyle, odhalila na základe národných štatistík o rakovine v Bielorusku, že havária spôsobila približne 270 000 onkologických ochorení, z toho 93 000 smrteľných.

Aká je situácia v okolí černobyľského reaktora po 25 rokoch od nehody?

Situácia sa pomaly zlepšuje. Na prvý pohľad sa zdá, že príroda okolo reaktora sa obnovuje. Vedecké výskumy však ukázali pretrvávajúce dopady kontaminácie na flóru a faunu v najviac kontaminovaných územiach. Ľudia sa začali sťahovať späť do dedín a pracovať na poliach, ktoré opustili, napriek tomu, že je evidentné, že tieto miesta sú pre život ešte stále nebezpečné. V roku 2006 Greenpeace odobral vzorky z dediny Bober, ktorá sa nachádza mimo zakázanej zóny.Analýzy ukázali 20-krát vyššie hodnoty rádioaktivity, než je povolené maximum v Európskej únii.

Jadrový priemysel plánuje urobiť v Černobyle „dočasnú“ skládku vysoko rádioaktívneho vyhoretého jadrového paliva. Plány odôvodňuje tým, že poukazuje na toto územie ako na „obetovanú zónu“. Návrh ráta so skladovaním nebezpečného rádioaktívneho odpadu tam, kde žijú a trpia ľudia kvôli následkom Černobyľu.

Sovietski vedci predpokladali životnosť „sarkofágu“, ktorý ukrýva reaktor, na 20 až 30 rokov odkedy bol postavený. Jeho rýchle opotrebovávanie by mohlo viesť k jeho kolapsu do roztaveného jadra reaktora, čo by viedlo k druhému masívnemu úniku rádioaktivity.

Nový sarkofág, ktorý stojí približne 1,2 miliardy amerických dolárov sa síce pripravuje, ale projekt už narazil na rôzne problémy. Európska komisia priznala, že náklady na časti projektu sa už zdvojnásobili v porovnaní s pôvodnými odhadmi, čiastočne aj kvôli „oneskoreniu prác“. Preto ukrajinská vláda žiada vlády po celom svete o finančnú pomoc až  do výšky 750 miliónov eur. Kvôli finančnej kríze a nízkym štátnym rozpočtom sa veľa krajín túto pomoc zdráha poskytnúť. Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá dohliadala na výdavky Černobyľu, považuje získanie finančných prostriedkov v tomto čase ako „veľkú výzvu“. 


[1] http://www.greenpeace.org/international/en/press/releases/greenpeace-new-study-reveals-d/