Fukušima

Stránka - 5. septembra, 2011
Japonsko zasiahlo v piatok 11. marca 2011 ničivé zemetrasenie a následne vlny cunami. V čase, keď krajina potrebovala viac ako inokedy sústrediť všetky svoje sily na likvidáciu následkov tejto prírodnej katastrofy, otriasli svetom správy o problémoch miestnych jadrových elektrární.

Mapa Japonsko

Mapa ukazuje jadrové elektrárne postihnuté zemetrasením a cunami v roku 2011.

 

Na východnom pobreží v blízkosti epicentra zemetrasenia sa nachádzajú štyri elektrárne: Onagawa (3 reaktory), Fukušima-Dajiči (6 reaktorov), Fukušima-Daini (4 reaktory) a Tokai (1 reaktor). Všetky tieto reaktory používajú rovnakú technológiu, varný reaktor, a boli v prevádzke od  rokov 1970 až 1980.

Najvážnejším problémom sa stala elektráreň Fukušima - Dajiči. Po necelom mesiaci od začiatku katastrofy bola táto havária klasifikovaná na najvyšší stupeň jadrovej havárie - INES 7, čím sa zaradila do jednej skupiny s Černobylom..

Problémy spôsobila kombinácia rôznych faktorov. Najskôr ničivé zemetrasenie a cunami, a následne na to zlyhanie technológie, pretože po výpadku záložného zdroja elektriny na chladenie reaktorov firma TEPCO, ktorá tieto reaktory prevádzkuje, nedokázala zaistiť ich účinné chladenie aj napriek tomu, že poškodené reaktory a bazény s palivom začala chladiť morskou vodou.

Následne na to sa v reaktoroch zvýšila teplota natoľko, že došlo k explózii vodíka v reaktorových halách. Japonské úrady tvrdia, že nedošlo k úniku radiácie, resp. nie veľkého množstva, a že samotné nádoby reaktorov neboli poškodené. Postupne sa však na verejnosť dostávali informácie o stupni roztavenia reaktorov, ako aj čiastkové informácie o úrovni zamorenia rádioaktivitou. Problémy spôsobovali aj bazény s vyhoretým jadrovým palivom, ktoré tiež potrebovali aktívne chladenie a spôsobili úniky radiácie.

Japonské úrady evakuovali približne 200 000 ľudí z okolia jadrovej elektrárne Fukušima. Úrady najskôr vyzvali obyvateľov do 20 km zóny od elektrárne, aby sa čo najrýchlejšie evakuovali z oblasti. Obyvateľom žijúcim od 20 do 30 km vzdialenosti odporučili zdržiavať sa vo svojich domovoch, vypnúť ventiláciu a vziať si jódové tabletky. Aj po výzve organizácie Greenpeace bola evakuačná zóna rozšírená na okruh 30 km.

Nebezpečné rádioaktívne izotopy ako jód a cézium sa však našli vo vode, pôde, zelenine či materskom mlieku aj mimo evakuačnej zóny.

Meranie rádioaktivity

Zvýšené hodnoty žiarenia našiel Greenpeace v potravinách, morských plodoch ale aj v mlieku.

 
Radiačný tím Greenpeace vycestoval do okolia evakuačnej zóny hneď, ako to bolo možné a poskytoval informácie o úrovni radiácie, apeloval na japonskú vládu, aby došlo k rozšíreniu evakuačnej zóny, keď jej, tak ako občanom, poskytol nezávislé merania o úrovni radiácie.

Vlajková loď Greenpeace - Rainbow Warrior, pomohla radiačným expertom získať vzorky morskej vody, sedimentov, rýb a rastlín na následný rozbor. Tieto merania môžu pomôcť hlavne miestnemu obyvateľstvu a rybárom, pretože japonská vláda či samotný prevádzkovateľ elektrárne po celý čas neposkytli dostatok informácií a tým ohrozujú zdravie obyvateľstva a životné prostredie.

V Japonsku sa nachádza 54 reaktorov v 18 elektrárňach s inštalovaným výkonom 47 000 MW. V roku 2010 dodali tieto elektrárne 29 percent elektrickej energie v Japonsku.

Kategórie