Jaslovské Bohunice A1

Stránka - 5. septembra, 2011
Jadrová elektráreň A1 je reaktor československej výroby s projektovaným hrubým výkonom 150 MW, ktorý bol dokončený po 16 rokoch výstavby v roku 1972. V decembri 1972 bola elektráreň napojená na sieť. Ide o reaktor chladený plynom a moderovaný ťažkou vodou na neobohatené uránové palivo.

Už v prvých rokoch prevádzky sa opakovane vyskytovali komplikácie a boli zaznamenané dve vážne havárie. V januári 1976 prišli dvaja pracovníci tragickým spôsobom o život. Druhá havária vo februári 1977 bola rozhodujúcou pre definitívne odstavenie elektrárne.

Ani po uplynutí desiatok rokov od zastavenia prevádzky reaktora A1 neboli následky nehody a problémy s nimi spojené uspokojivo vyriešené a proces vyraďovania ukončený. Ukončenie tohto procesu sa odhaduje až po roku 2030.

Okrem toho, že proces vyraďovania havarovanej elektrárne je technologicky náročný, vyžaduje si aj nemalé finančné prostriedky. Prvá z piatich etáp stála 354 miliónov eur.

Čo sa v A1 stalo?

V lete roku 1955 predložil Sovietsky zväz Československej republike ponuku na poskytnutie podpory pri výskume a výstavbe jadrovej elektrárne. Československý program jadrovej energetiky bol od začiatku pod silnou kontrolou ZSSR. Prvá JE A1 bola zriadená v máji roku 1957 s jedným skúšobným reaktorom KS 140 s kapacitou 150 MWe (ťažko-vodný reaktor s prírodným uránovým palivom). Najprv bolo zvolené sídlo v hlavnom meste SR, Bratislave, potom v Jaslovských Bohuniciach na rovine neďaleko Bratislavy (asi 70 km), čo sa ukázalo byť najvhodnejšou lokalitou na výstavbu a prevádzku JE.

Výstavba začala v roku 1958. Reaktor bol sprevádzkovaný 24. októbra 1972. JE A1 bola prezentovaná ako jedna z najprogresívnejších a tiež najvýkonnejších typov energetických zariadení. Eufória pri plánovaní a spustení tejto JE bola postupne nahradená zdesením z dôvodu veľkého počtu technologických vád a porúch, ktoré od začiatku sprevádzali prevádzku JE v priebehu prvých piatich rokov.

Prvá závažná nehoda – tavenie palivového článku – sa stala 5. januára 1976 a spôsobila smrť dvoch pracovníkov. Došlo k úniku vysoko-rádioaktívneho CO2 z reaktora a dvaja zamestnanci už nestihli vybehnúť cez zamknuté únikové dvere a udusili sa. Dvere boli zamknuté kvôli zamedzeniu krádeží! Do okolitého životného prostredia uniklo 1011 Bq aerosólov a 109 Bq rádioaktívnych izotopov jódu. 11 km severne od EBO bolo nameraných 480 Bq/kg Cs-137 v tráve a 407 Bq/kg jódu-131 v kukurici.

22. februára 1976 sa stala ďalšia nehoda – roztavenie palivových článkov. Nakoniec, v roku 1977, bol reaktor definitívne odstavený. Po havárii bolo vo vodných rastlinách nameraných 67 000 Bq/kg cézia-137 a 28 000 Bq/kg stroncia-90. Na viacerých miestach riečky Dudváh boli zistené hodnoty, porovnateľné s dávkami nameranými v priebehu evakuácie okolia Černobyľu (5-10 mR/h).

Posledná vážna nehoda sa stala v roku 1991, kedy značné množstvo rádioaktivity (najväčšie v histórii Slovenska) kontaminovalo halu reaktora pri vyťahovaní zničených palivových článkov.
Celkovo došlo k úniku rádioaktivity vo výške 4 x 1 012 Bq, čo je desaťnásobok medznej hodnoty, prípustnej ročne pre všetky bohunické reaktory.

Odstavenie elektrárne A1 a likvidácia následkov týchto havárií mali byť ukončené v roku 2005. Prvá fáza príprav dekontaminácie začala v roku 1994 a mala by byť ukončená v roku 2007, i napriek tomu, že vyhodnotenie dopadov dekontaminačného projektu na životné prostredie a proces účasti verejnosti v súlade s národnou legislatívou sa uskutočňuje až odnedávna.

(zdroj: www.zmz.sk)