Obnoviťeľné zdroje energie (OZE)

Greenpeace presadzuje rozvoj čistých a moderných technológií, ktoré sú v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.

Čistá energia z OZE pochádza z prírodných zdrojov Zeme - slnečné žiarenie, vietor, voda, biomasa a geotermálne teplo. Ako zdroj energie má dve veľké výhody: pri správnom používaní sa nikdy nevyčerpá ako uhlie či urán, ako aj nezaťažuje planétu a nespôsobuje nebezpečné klimatické zmeny.

Energia zo slnka, vetra, vody, či zo zemského tepla je prakticky nevyčerpateľná a na výrobu energie nie je potrebné palivo. Biomasa sa označuje ako obnoviteľný zdroj preto, lebo pri využívaní, ktoré je v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti, napr. pri používaní odpadových materiálov, ale aj pri účelnom pestovaní rastlín, pri ktorom nedochádza k výrubu pôvodných lesov či inému poškodzovaniu životného prostredia, je možné jej zásoby využívať opakovane.

Čistá energia je použiteľná všade. Môže pokryť široké spektrum našej energetickej náročnosti - od zásobovania veľkých miest až po malé dedinky v odľahlých lokalitách, kde nie je rozvinutá infraštruktúra a prenosové siete.

OZE je možné použiť úplne všade, kde sú k dispozícii tieto prírodné zdroje. Veľkou výhodou je, že sa obyvateľstvo sa nemusí spoliehať na veľké centralizované zdroje desiatky až stovky kilometrov od miest, kde energiu spotrebúvajú. Aj pre minimalizovanie prenosových strát je vhodné vyrábať energiu blízko miesta spotreby.

Na to, aby sme sa mohli na energiu z OZE spoľahnúť, je nutné navrhnúť správnu kombináciu jednotlivých zdrojov, ktoré sa dopĺňajú a nespoliehať sa len na jeden. Napríklad s rozvojom slnečných elektrární by malo dochádzať k rozvoju veternej energie, pretože tieto zdroje sa výborne dopĺňajú. Ako doplnkový zdroj k nim je vhodné použiť biomasu, či vodnú energiu, ktorá sa dá dobre regulovať.

Bez modernizácie prenosových sietí to však nepôjde. V podstate celá Európa má zastarané prenosové siete, ktoré tak či tak potrebujú investície. Aby sme mohli nahradiť fosílne a jadrové palivo za čistú energiu, je potrebný rozvoj tzv. inteligentných sietí (smart grids), aby bolo možné jednotlivé výrobné miesta, ako aj miesta odberu kontrolovať a zosúladiť tak, aby nedochádzalo k nedostatku elektrickej energie. Ide v podstate o zapojenie internetu do prenosových sietí.

Podľa scenára Energetickej [r]evolúcie je možné celosvetovo odstaviť všetky uhoľné a jadrové elektrárne do roku 2050 a tým zastaviť ich negatívne dopady na životné prostredie.

Aj Slovensko má obrovský potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Celosvetovo rozvoj týchto technológií zaznamenal veľký boom a každoročne stúpa inštalovaný výkon.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov by aj na Slovensku znamenal zníženie emisií CO2 a tým aj zmierňovanie klimatických zmien, postupné odpútanie sa od jadrových a fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn), diverzifikáciu a decentralizáciu energetických zdrojov, energetickú bezpečnosť, zvýšenie zamestnanosti a podporu a rozvoj regiónov.

Ukážka: Budúcnosť decentralizovanej energie

  1. Fotovoltaické fasády sa stanú dekoratívnym prvkom na kancelárskych a obytných budovách. Fotovoltaické systémy budú konkurencieschopnejšie a ich vylepšený dizajn umožní širšie architektonické využitie.
  2. Renovácia môže znížiť spotrebu energie starých budov až o 80% - zlepšením tepelnej izolácie, izolovanými oknami a moderným vetracím systémom
  3. Solárne tepelné kolektory vyrábajú horúcu vodu ako pre vlastnú, tak aj pre susedné budovy
  4. Účinné kogeneračné zdroje (teplárne) sa budú vyrábať v rôznych rozmeroch – od rozmeru pivnice v rodinnom domčeku po stanicu schopnú zásobovať komplex budov alebo obytný blok elektrinou a teplom bez straty pri prenose.
  5. Čistá energia pre mesto bude prichádzať taktiež z väčších vzdialeností. Námorné veterné elektrárne a solárne elektrárne v púšťach majú obrovský potenciál.

Najnovšie

 

Mydlovary

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Mydlovary, ČR - Jedna z upravovní uránovej rudy v Českej republike, v juhočeských Mydlovaroch.

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Letecký pohľad na odkalisko „K2“ v Dolnej Rožínke. Pri odkaliskách hrozí nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze, napríklad pri prívalových dažďoch a následné zamorenie vodných tokov v okolí.

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Pri spracovaní vyťaženej uránovej rudy vznikajú aj rádioaktívne a toxické kaly. Ukladajú sa v umelých nádržiach, ktoré sú obklopené sypanými a postupne navyšovanými hrádzami. Dve odkaliská v Dolnej Rožínke obsahujú 10 miliónov...

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Uránová ruda, ktorá väčšinou obsahuje len niekoľko desatín percent uránu, sa obvykle hneď po vyťažení na mieste ďalej spracováva. Po rozomletí na jemný prach sa uránová ruda chemicky rozpúšťa, väčšinou v kyseline sírovej alebo...

Příbram

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Příbram, ČR - Urán je nebezpečný nielen ako rádioaktívna látka, ale má aj toxické účinky. Správa Francúzskeho inštitútu pre radiačnú ochranu a jadrovú bezpečnosť z marca 2006 uvádza, že pokusné krysy, vystavené niekoľkomesačnému pôsobeniu malého...

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Rádioaktívnym odpadom sa postupne stávajú aj stroje a náradie, ktoré sa pri ťažbe uránu používali. Polčas rozpadu prevažujúceho izotopu uránu U-238 je pritom 4,5 miliárd rokov. Zostáva tak trvalým zdrojom rádioaktívnej...

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Pretože radón uvoľňujúci sa z uránovej rudy ohrozuje najmä baníkov v uzavretých priestoroch, býva v hlbinných doloch mohutnými ventilátormi vyháňaný na povrch. To ale zároveň zvyšuje zaťaženie obyvateľov v okolí. Boli dokázané...

Dolní Rožínka, ČR

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR

Dolní Rožínka

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Dolní Rožínka, ČR - Pokiaľ sa uránová ruda nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako stihne preniknúť na povrch. Pri jej vyťažení a rozomletí však uvoľnený radón voľne uniká do ovzdušia a vietor ho roznáša desiatky kilometrov ďaleko.

Příbram

Obrázok | 21. septembra, 2006 o 0:00

Příbram, ČR - Haldy uránovej horniny v okolí dolov sú masívnym zdrojom rádioaktívneho plynu radónu. V ČR postupne vznikli štyri desiatky háld hlušiny v celkovom objeme 43 miliónov m3. Radiácia v ich blízkosti niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú...

421 - 430 z 476 výsledkov.