Nakŕmenie sveta – fakty verzus fikcia

Stránka - 10. októbra, 2011
Najviac hladujúci ľudia žijú v krajinách, kde je prebytok potravy a nie nedostatok. Podľa Organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu sa na svete produkuje jeden a pol krát viac potravín, ako je potrebné na poskytnutie adekvátnej a výživnej potravy každému na svete. Napriek tomu, jeden zo siedmich ľudí na svete trpí hladom.

Namiesto toho, aby priemyselné poľnohospodárstvo zabezpečovalo potravu podľa výživových potrieb lokálnych komunít, cieľom produkcie je predaj na svetových trhoch. Kým svetová produkcia potravín sa od päťdesiatych rokoch minulého storočia strojnásobila, dnes je viac hladných ľudí ako pred dvadsiatimi rokmi. Malí rodinní farmári sa sťahujú zo svojej pôdy a lokálni obyvatelia si nemôžu dovoliť kúpiť, čo sa na mieste vypestuje. Až príliš často je výsledkom zvyšujúca sa environmentálna skaza, chudoba a hlad.

Potravinová bezpečnosť nebude zaručená technickým pokrokom, akým je genetické inžinierstvo. Hladní ľudia potrebujú prístup k pôde, kde môžu potraviny pestovať lebo k peniazom, za ktoré si potraviny môžu kúpiť. Technologické „riešenia“, akým má byť genetická manipulácia len maskujú skutočný sociálny, environmentálny, ekonomický a politický problém zodpovedný za hlad.

Príklad Argentíny, druhého najväčšieho pestovateľa geneticky modifikovaných (GM) plodín na svete a jedinej rozvíjajúcej sa krajiny pestujúcej GM plodiny na veľkých plochách ukazuje, že GMO nevedie k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti. Milióny ton sóje je každý deň exportovaných z Argentíny na kŕmenie dobytka, kým milióny Argentíncov sú hladní.

Skutočné dôvody hladu

Chudoba a nedostatok prístupu k zdrojom

Hlad a podvýživa sú priamymi následkami nedostatku prístupu k produktívnym zdrojom, ako je pôda, lesy, moria, voda, semená, technológie a úvery. Sedemdesiat päť percent svetových hladujúcich sú politicky marginalizovaní ľudia, žijúci v okrajových oblastiach. Príkladom nerovnovážnej distribúcie pôdy a jej priamym dôsledkom na hlad je Latinská Amerika – 80 percent pôdy je v rukách 20 percent pestovateľov.

Neférový obchodný režim

Súčasný poľnohospodársky obchodný režim stavia krajiny južnej častí Zeme do nemožnej situácie. Celkové ročné dotácie OECD do ich národných poľnohospodárskych sektorov dosahujú výšku celého HDP sub-saharskej Afriky. Dotácie exportu, umelo nízke ceny a legalizovanie dumpingu bohatých krajín od WTO charakterizujú súčasný nespravodlivý model poľnohospodárskeho obchodu, ktorému musia čeliť chudobné krajiny.

Orientácia na výskum pre industriálne poľnohospodárstvo namiesto smerom k potrebám marginálnych pestovateľov

Výskum často zanedbáva rozvoj poľnohospodárskych techník, ktoré znižujú potrebné vstupné komodity a ktoré sa ľahko kontrolujú. Na medzinárodnej a národnej úrovni je výskum vysoko zameraný na rozvoj priemyselného poľnohospodárstva.

Kategórie