30% redukčný cieľ pre EÚ

Stránka - 5. septembra, 2011

Globálne riešenie klimatických zmien

Najvyšší predstavitelia vlád sveta, ktorí sa zúčastnili Samitov o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy v Kodani a Kankúne sa zhodli, že klimatické zmeny sú jedným z najväčších problémov ľudstva a je nutné udržať nárast priemernej svetovej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, aby sa predišlo ich katastrofickým následkom.

Aj EÚ adoptovala výsledky 4. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) z ktorej vyplýva, že udržanie nárastu teploty pod 2°C sa dá dosiahnuť znížením emisií skleníkových plynov, a to 35 – 40 % do roku 2020 a 80 – 95 % do roku 2050.

Globálne emisie momentálne rýchlo rastú. Ich nárast je pochopiteľný v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách, kde dochádza k masívnemu budovaniu energeticky a emisne náročného priemyslu. Aj tieto krajiny by však mali v záujme ochrany klímy rozvíjať tie technológie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, aby nezopakovali rovnakú chybu ako industriálne krajiny – napríklad v podobe využívania fosílnych a jadrových palív na výrobu energie.

Rozvinuté krajiny však, naopak, majú už teraz možnosť a finančné prostriedky na to, aby tvorbu emisií dokázali znižovať. Na to je však potrebná politická vôľa a také nastavenie legislatívneho rámca, ktorý bude ich redukciu podporovať.

EÚ a emisný redukčný cieľ

Vedúci predstavitelia EÚ už prijali cieľ znížiť emisie EÚ o 80 – 95 % do roku 2050#. Záväzný je stále cieľ 20% zníženia emisií do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990).

EÚ sa snaží štylizovať do polohy svetového lídra v ochrane životného prostredia. Aj napriek tomu však nemieni zvýšiť svoj redukčný cieľ dovtedy, kým sa k podobnému kroku nezaviažu aj ostatné krajiny. Ako následok ekonomickej krízy už v roku 2009 EÚ dosiahla zníženie emisií o 17,3 %# a odhaduje sa, že náš dvadsaťpercentný cieľ bude dosiahnutý bez akéhokoľvek úsilia. Preto tento cieľ nie je v žiadnom prípade ambiciózny či motivujúci pre ostatné krajiny.

Mnoho odborných štúdií renomovaných európskych inštitútov dokazuje, že riešenie problematiky klimatických zmien by členským štátom prinieslo výhody v podobe odpútania sa od dovozu energetických zdrojov a tým aj posilnenia energetickej bezpečnosti, zabezpečenia konkurencieschopnosti európskym firmám, či zlepšenie zdravia. Nedávna štúdia Postdamského inštitútu taktiež odhaduje, že zvýšenie emisného cieľa na 30 % do roku 2020 by znamenalo vytvorenie až 6 miliónov nových pracovných miest a ročné zvyšovanie HDP až o 0,6 %.

Štúdia európskych zdravotníckych a ekologických organizácií# vypočítala, že zvýšenie emisného cieľa by znamenalo zlepšenie zdravia Európanov a došlo by k ušetreniu až vyše 30 miliárd EUR. Pre Slovensko by to predstavovalo úsporu medzi 252 a 726 miliónov EUR ročne. Dokument#, ktorý v máji 2010 vydala Európska komisia odhaduje, že zvýšenie cieľa by znamenalo pokles nákladov za dovoz ropy a zemného plynu o 40 miliárd eur. Keďže sa cena týchto komodít neustále zvyšuje, je možné, že by úspory boli ešte vyššie. Každá úspora energie je samozrejme aj reálnou úsporou pre obyvateľov, štátnej správy, či firmy.

Niektoré krajiny EÚ ako Veľká Británia, Dánsko či Španielsko už zvýšenie EÚ cieľa podporili. Bude záležať aj na Slovensku, aký bude výsledok európskych rokovaní. EÚ chce tento rok na klimatických rokovaniach v Durbane v Južnej Afrike vystupovať ako jeden hlas, a preto bude spoločnú pozíciu dohadovať počas roka.

Slovensko

Slovensko v minulosti koordinovalo svoju pozíciu s ostatnými krajinami Višehradskej štvorky a ďalšími tzv. novými členskými štátmi ešte pred zasadnutím Európskej rady. Toto zoskupenie sa však buď správalo ako „mŕtvy chrobák“ a nechalo rozhodnúť ostatné členské štáty, alebo blokovalo rokovania o zvýšení cieľa.

Ochrana klímy by nemala byť pre Slovensko strašiakom, ale skôr príležitosťou, ako vytvoriť nové pracovné miesta, zlepšiť kvalitu životného prostredia a zdravia obyvateľov, úsporu finančných prostriedkov a odpútanie sa od dovozu energetických zdrojov zo zahraničia. Fosílne a jadrové zdroje sú vyčerpateľné, energetický systém sa nedá zmeniť zo dňa na deň, a preto čím skôr sa začneme pripravovať na túto transformáciu, tým to bude lacnejšie a plynulejšie.

Momentálne na európskej úrovni prebieha aj revízia rozpočtu únie po roku 2013, ktorá je šancou pre nasmerovanie európskych peňazí do ochrany klímy aj v našom regióne. Dá sa predpokladať, že napríklad z dôvodu vysokého redukčného potenciálu bude práve náš región atraktívny pre nasmerovanie týchto finančných tokov.

Greenpeace Slovensko aktívne pracuje sa spracovaní ekonomickej štúdie hodnotiacej ekonomický dopad prechodu na redukčný cieľ 30% do roku 2020 na Slovenskú ekonomiku. Štúdia by mala byť hotová do konca mája 2011. Následne ju predstavíme širokej a odbornej verejnosti, politikom a firmám.Naďalej budeme tlačiť aj na Slovenskú vládu, aby podporila cieľ zníženia emisií v EÚ do roku 2020 o 30% oproti roku 1990.

Kategórie