Ťažba uhlia

Stránka - 5. septembra, 2011
Veľkým problémom životného prostredia Slovenska je naďalej prebiehajúca ťažba hnedého uhlia. Na Slovensku sa stále ťaží hnedé uhlie v Hornonitrianskych baniach Prievidza, Bani Dolina a v Bani Čáry na Záhorí.

Ťažba uhlia postupne klesá, z približne 3 800 tis. ton v roku 1998 na úroveň asi 2 300 tis. ton v roku 2007. Ťažba hnedého uhlia je naviazaná na elektráreň v Novákoch, kde sa spaľuje uhlie zo Slovenských baní. Zamestnanosť v sektore ťažby uhlia je na úrovni 4 200 – 4 600 zamestnancov. Z toho v spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza je to 4 100, v spoločnostiach Baňa Čáry a Baňa Dolina je to 200 zamestnancov. Jedná sa teda o síce významného zamestnávateľa najmä v regióne hornej Nitry, ale nie o číslo, ktoré je nahraditeľné aktívnou politikou tvorby zelených pracovných miest.

Čierne uhlie sa na Slovensku neťaží, je dovážané prevažne z Ukrajiny a Ruska a spaľuje sa v U.S. Steel a v elektrárni Vojany na východe Slovenska. Ročne dovezieme okolo 5 – 6 mil. ton čierneho uhlia. Celková spotreba uhlia sa na Slovensku v ostatných rokoch pohybovala na úrovni 8,2 – 9,45 mil. ton, pričom väčšina bola dovezená zo zahraničia.

V Bani Záhorie (predchádzajúci názov bane Bane Čáry) prišlo v roku 2005 k banskej havárii. Po trojročnej prestávke začali v Bani Čáry znovu ťažiť lignit z ložiska Gbely, v katastroch obcí Čáry, Smolinské, Kúty a mesta Gbely začiatkom apríla roku 2008. Baňa Čáry, a.s. dostala v roku 2008 štátnu pomoc vo výške 116 mil. Sk (3,85 mil. eur). Jednalo sa o prvú etapu investičného projektu zameraného na obnovu ťažby lignitu na Záhorí, ktorá predstavuje asi 30 % z celkových potrebných nákladov. Baňa chcela vytvoriť viac ako 6 kilometrov nových banských chodieb.

Na Slovensku sa od roku 2005 uplatňuje pri výrobe elektriny z domáceho uhlia tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý núti uhoľné elektrárne spaľovať nekvalitné slovenské hnedé uhlie. Kompenzácia nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia je (v cene elektriny) súčasťou tarify (nákladov) na prevádzkovanie systému. Od roku 2009 bolo uplatnené trojročné regulačné obdobie, ktoré stanovilo hodnoty tarify doplatku 30,35 Eur/MWh. Len tohto roku tak neekologické baníctvo dostane na Slovensku podporu vo výške 62 mil. eur! Suma predstavuje nepriamu štátnu pomoc, ktorú keby bane nedostali, došlo by k uzavretiu baní z hľadiska ich ekonomickej nerentabilnosti. Len táto samotná pomoc zdvihla cenu elektriny pre domácnosti v roku 2010 o 2,3%.

Výroba elektriny na Slovensku z domáceho hnedého uhlia sa pohybuje na úrovni cca 1 630 GWh až 1 980 GWh ročne čo je asi 6 – 8 % z celkovej výroby elektriny. Nejedná sa teda o strategickú surovinu, bez ktorej by sa naša ekonomika nezaobišla. Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030 plánuje ťažbu tohto nekvalitného uhlia v Hornonitrianskych baniach a v ložisku Gbely až do roku 2030. Ignorovala tak fakt, že sa jedná o neekonomickú, neekologickú a zdravotne rizikovú ťažbu nekvalitného uhlia, na ktorú dopláca celé Slovensko. Postoj súčasnej vlády k ťažbe sa zatiaľ výrazne nemení.

V rokoch 2005-2010 dostal uhoľný ťažobný priemysel priame štátne dotácie vo výške 28,150 mil. eur! Jednalo sa predovšetkým o sprístupnenie zásob uhlia, sociálne a iné mimoriadne náklady, spojené s odstupným, rentami a penále. Poskytnutá štátna pomoc na jedného baníka sa tak v rokoch 2005-2010 v Hornonitrianskych baniach Prievidza pohybovala na úrovni 5 355 eur (Nováky), 5 032 eur (Handlová) a 3 543 eur (Cígeľ) ! Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky z marca 2011 predstavovala v roku 2010 celková podpora uhoľného baníctva 96 mil. eur. Paradoxne tak vznikla situácia, kedy je mesačná podpora baníka vyššia ako jeho mzda.

Pre štát by teda bolo výhodnejšie tieto peniaze baníkom dávať „za ničnerobenie“ ako od nich nakupovať nekvalitné hnedé uhlie. Podpora na jedného baníka v odvetví ťažby hnedého uhlia predstavuje 1793 eur, čo je o takmer 700 eur viac ako jeho mzdové náklady. Inými slovami, občania by ušetrili 37 mil. eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo predčasnému dôchodku.

Greenpeace Slovensko upozorňuje na riziká ťažby uhlia na Slovensku, samozrejme s postupným vytváraním zelených pracovných miest, ako náhrada za uzatvárané bane. Ako sa ukazujú ekonomické analýzy, jedná sa o výhodnejšiu a udržateľnejšiu cestu akou je podpora neefektívneho a environmentálne neprijateľného hnedouhoľného baníctva.

Kategórie