Slovensko a klimatická zmena

Stránka - 5. septembra, 2011
V rámci Kjótského protokolu sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť v rokoch 2008-2012 zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 o 8%. Rovnako ako Česká republika, aj Slovensko však zaznamenalo v 90. rokoch prepad emisií v dôsledku zrútenia neefektívneho ťažkého priemyslu a orientácie ekonomiky na novšie technológie.

26. apríla 2012 Klimatická zmena a Slovensko

Slovensko znížilo svoje emisie skleníkových plynov od roku 1990 najmä vďaka reštrukturalizácii priemyslu.

 

Zatiaľ, čo emisie skleníkových plynov (bez LUCF – záchyty uhlíka v lesných ekosystémoch) v roku 1990 predstavoval na Slovensku 72,4 miliónov ton, v roku 2007 to bolo iba 47 miliónov ton, teda 65% pôvodného stavu. Slovensko tak znížilo emisie skleníkových plynov v podstate iba reštrukturalizáciou priemyslu o 35%.

Slovensko v súčasnosti ťaží hlavne z faktu, že v roku 1990 kulminovali emisie spôsobené neefektívnym, centralizovaným ťažkým priemyslom riadeným komunistickým režimom. Bez toho, aby muselo prijímať cielené opatrenia, v ďalšom desaťročí došlo k prepadu skleníkových emisií o 35%. Táto skutočnosť má hneď niekoľko dôsledkov, ktoré sú z hľadiska udržateľnej energetiky a nízko uhlíkovej ekonomiky paradoxne negatívne:

  • Neexistuje žiadna domáca politika ani stratégia, ktorá by napomáhala aktívne znižovať emisie skleníkových plynov a doterajšie vlády to ani nepovažovali za dôležitú tému.
  • Slovensko v prvom aj druhom alokačnom pláne na roky 2005-2007 a 2008-2012 rozdelilo viac povoleniek, než sú reálne emisie. Namiesto motivácie a tlaku na priemysel znižovať emisie, tak veľké firmy dostali zadarmo poukaz na ďalšie znečisťovanie bez nutnosti realizovať nápravy. Mechanizmus obchodovania s emisiami (ETS) neobsahuje zároveň žiadnu povinnosť týchto firiem investovať takto získané zdroje do znižovania emisií. Firmy však ročne emitovali okolo 25 mil. ton, teda o 17% menej než im boli pridelené kvóty. V rokoch 2008-2012 bol tento rozdiel ešte vyšší. Ministerstvo životného prostredia SR druhom národnom alokačnom pláne (NAP II) navrhovalo prideliť firmám 34,8 miliónov ton, Európska komisia nakoniec rozhodla o znížení na cca 33,1 miliónov ton. Firmy emitovali v priemere rokov 2008-2011 okolo 21 mil. ton ročne čo je o 26% menej než dostali povoleniek.
  • Slovensko nie je pripravené na ďalšie zásadné znižovanie skleníkových emisií po roku 2012. Energetická politika v jednej z príloh uvádza, že cieľom Slovenska je dosiahnuť v ďalšom období zníženie emisií o 5% - pritom politici európskych krajín hovoria o priemernom redukčnom cieli do roku 2020 vo výške 30%.

Dá sa teda konštatovať, že Slovensko sa v oblasti klimatickej politiky vezie kdesi vzadu na spoločnom voze politiky Európskej únie. Pozitívny obrat k lepšiemu na základe Kjótského protokolu a ďalšieho obdobia možno očakávať iba v prípade výrazného sprísnenia alokačných plánov a stanovenia záväzných a ambicióznych cieľov k ďalšej redukcii skleníkových plynov po roku 2012.

Kategórie