Lov rýb v Stredozemnom mori

Stránka - 10. októbra, 2011
Zásoby rýb v Stredozemnom mori sú alarmujúco nízke. Európska agentúra pre životné prostredie informuje, že viac ako 65% z celkového množstva rýb v Stredozemnom mori prekročilo hranicu bezpečných ekologických limitov. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo označila za ohrozené niektoré z najdôležitejších druhov pre celý región – tuniak obyčajný, merlukcius, mečiar obyčajný či sultánka červená.

Kvalita a veľkosť lovených rýb išla vo väčšine prípadov dramaticky dole. Komerčný rybolov zapríčinil v mnohých oblastiach úplné vymiznutie väčších druhov s vysokou dĺžkou života. Ryby žijúce v otvorených vodách, ako napríklad tuniak, boli jedny z najčastejšie lovených  druhov už tisíce rokov, ale ich počet dramaticky klesá až v posledných dekádach. V roku 1999 Greenpeace publikovalo správu odhaľujúcu, že počet tuniakov obyčajných v Stredozemnom mori sa znížil o viac ako 80% za posledných 20 rokov. Vedci varujú, že bez okamžitej odozvy, môže druh postihnúť úplné vyhynutie.

Na veľkosti záleží

Kľúčom k zotaveniu a dlhodobej udržateľnosti je ochrana mláďat, aby mohli dozrieť a rozmnožovať sa. Keďže rybolov zdecimoval dospelé ryby väčších rozmerov, čoraz častejšie sa aj napriek zákazom lovia mladé ryby. Často sú zámerne na rybolov vyberané oblasti, kde dorastajú mláďatá alebo prebieha rozmnožovanie.

Niektoré druhy, ako napríklad mečiar obyčajný, vôbec nie sú chránené reguláciami, čo povoľuje aj legálny výlov mláďat. Avšak aj v prípadoch, kde existujú regulácie, otvorene sa ignorujú.

Nechcený úlovok

Nechceným úlovkom sa nazýva náhodné zachytenie druhov, ktoré nie sú pre rybárov cieľové (mladé ryby, morské vtáky, iné druhy rýb), ktoré sú obratom pohodené naspäť do mora, mŕtve alebo umierajúce. V Stredozemnom mori predstavuje nechcený úlovok 20-70% celkového úlovku, v závislosti od hĺbky vody a ročného obdobia.

Ilegálny, neregulovaný a neohlásený rybolov

Nedostatok efektívneho systémového spravovania a zvýšený komerčný tlak rybárskeho priemyslu posilnil ilegálny, neregulovaný a neohlásený rybolov. Dobrým príkladom je využívanie ilegálnych rybárskych sietí v Stredozemnom mori.

Zo všetkých stredozemných krajín je Španielsko jedinou, ktorá prijala vlastný Národný akčný plán. Ako poverenie Medzinárodného akčného plánu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo bojuje proti INN rybolove (ilegálny neregulovaný a nenahlásený rybolov).

Dodnes neexistuje regionálny register pre rybárske lode a chýbajú financie a infraštruktúra na implementáciu zákonov, ktoré by zastavili ilegálny rybolov v medzinárodných vodách.

Rybárske siete

Používanie rybárskych sietí, často dlhých až 17km, bolo dlho sledované práve kvôli výslednému nechcenému úlovku. Riziko znamenajú najmä pre druhy väčších rozmerov -  ohrozené morské korytnačky, delfíny a žraloky.

Od roku 2003 začali platiť viaceré regulácie zakazujúce používanie rybárskych sietí v Stredozemnom mori. Aj napriek tomu sa rybárske siete naďalej používajú.

Maroko priznalo používanie rybárskych sietí na 300 rybárskych plavidlách. Ďalšími krajinami sú: Taliansko (90-100 lodí), Turecko (45 – 100 lodí) a Francúzsko (45 – 75 lodí).

Akvakultúra

Akvakultúra rapídne expanduje – často bez adekvátneho posúdenia vplyvov na životné prostredie.

Priemysel vyhlasuje, že farmy s morskými plodmi znižujú tlak na lov v ostatných častiach oceánov. Avšak mnohé z týchto druhov sú mäsožravé, pričom skonzumujú ryby až  v päťnásobku ich vlastnej váhy.

Najmä pobrežné stredozemné územia sú vystavené vplyvom ľudských činností. Klesá tak množstvo už tak vzácnych nepoškvrnených oblastí. Akvakultúra tomuto tlaku nielen pridáva, no zakladá farmy na morských územiach s vysokou kvalitou. Obzvlášť závažná je inštalácia fariem do oblastí blízko zraniteľných a dôležitých vodných prostredí.

Akvakultúrna produkcia v Stredozemnom mori ohrozuje aj biodiverzitu, a to prinesením nových druhov do daného regiónu, organickými a chemickými výtokmi z fariem do okolitých vôd a deštrukciou vodných prostredí pozdĺž pobrežia.

Farmy na tuniakov

V snahe uspokojiť vysoký dopyt po tuniaku v Japonsku, sa v Stredozemnom mori vyvinuli špeciálne farmy na tuniakov, ktoré znižujú už tak zdevastovanú populáciu.

Mladé tuniaky sú vychytávané a dávajú sa do špeciálnych priehradok na vykŕmenie. Produkcia jedného kilogramu tuniačieho mäsa si vyžaduje až 20kg potravy vyrábanej z iných rybích druhov najmä z vôd okolo západnej Afriky, na severe Atlantického oceána a v okolí USA.

Táto prax so sebou prináša mnohé ďalšie riziká. Dovezená potrava používaná na kŕmenie tuniakov prináša do týchto vôd nové choroby. Takýto príklad môžeme vidieť vo vodách okolo austrálskych tuniačích fariem. Nákaz lokálnych rýb – sardiniek a ančovičiek – znamená katastrofu pre lokálnych rybárov.

Kategórie