Morské ľadovce sú dôležité pre prežitie niektorých oceánskych i suchozemských druhov, napríklad polárne medvede a tulene.
Je jedným z regiónov, kde možno najzreteľnejšie vidieť dôsledky globálneho otepľovania. Keďže biela čiapočka je nahradzovaná tmavými morskými vodami, slnečné žiarenie je ňou odrážané späť do vesmíru stále menej a menej. Vždy zamrznuté tundrové pôdy (permafrosty) sú zdrojom vysokého obsahu metánu. Keď rozmŕzajú, metán (jeden z najúčinnejších skleníkových plynov) sa uvoľňuje do atmosféry a urýchľuje otepľovanie. Obzvlášť pevninské ľadovce, aké sú v Grónsku, prispejú k zvýšeniu hladiny oceánov. V posledných rokoch sa ľadové príkrovy topia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, čo ukázala aj expedícia Greenpeace v Arktíde v roku 2009.
Tieto faktory nie sú ľuďmi kontrolovateľné. Bojovať proti klimatickým zmenám treba preto ešte skôr, než dosiahnu nenávratných rozmerov.
Vzostupné využívanie
Dôsledkom topenia sa morských ľadovcov je možné väčšie využívanie prírodných zdrojov. Geológovia veria, že tretina svetovej zásoby ropy je pod morským dnom. Arktické štáty sa snažia získať čo najširšie právomoci na ťaženie ropy v tomto regióne. Nórska vláda už zavádza plány na otvorenie ropnej plošiny.
Otvorené moria tiež znamenajú intenzívnejšiu lodnú prepravu spájajúcu sa s vypúšťaním chemických látok a ropy. Práve na ropu sú póly omnoho citlivejšie ako zvyšok planéty. Nízke teploty, nedostatok slnečného žiarenia, málo výskumných a záchranných staníc znamenajú, že akákoľvek ropná havária bude mať hrozivé dôsledky na okolité životné prostredie. V roku 1989 stroskotal na pobreží Aljašky ropný tanker Exxon Valdes. Aj dnes, dvadsať rokov po nehode, stále vyteká ropa spod skál v Prince William Sound.
Ropa môže poškodiť kožu niektorých zvierat a spraviť ju náchylnejšou na zimu, alebo napríklad zapliesť vtákom krídla, čo znemožní ich lietanie.
Dlhodobé znečistenie
Väčšina znečistenia, ktoré sa akumuluje v Arktíde, pochádza odinakiaľ. Vzdušné a vodné prúdy tam prinášajú toxické látky vypúšťané v Eurázii a Severnej Amerike.
Obsah ortuti vo zvieratách, ktoré pre potravu loví domorodé obyvateľstvo, vysoko prekračujú bezpečné hodnoty. Na Arktíde bola zistená aj prítomnosť niektorých perzistentných organických polutantov (DDT, DDE) a pesticídov , ktoré musia pochádzať z iných miest, keďže na Arktíde sa nedajú pestovať žiadne plodiny.
Najsmutnejšie na situácii v Arktíde je, že príčiny problémov pochádzajú odinakiaľ, no dopláca na ne práve domorodé obyvateľstvo, ktoré je voči nim bezbranné.