Aktivisti Greenpeace protestujúci proti lovu veľrýb vytvorili z vlastných tiel nápis "Help End Whaling!", čo v slovenčine znamená "Pomôžte zastaviť lov veľrýb!"
História:
Zavedenie harpúnového dela v prvej polovici 19. storočia
znamenalo ohrozenie pre všetky druhy veľrýb. Až v roku 1931 sa
podarilo štátom s prístupom k moru uzavrieť "Dohovor o regulácii
lovu veľrýb" (Convention for the Regulation of Whaling). Dohovor
vstúpil do platnosti v roku 1935, keď jeho obsah zapracovali
členské štáty do svojich národných právnych systémov.
Keďže dohovor na ochranu veľrýb nebol postačujúci, v roku 1937
sa dohodlo deväť štátov na novej "Medzinárodnej zmluve na reguláciu
lovu veľrýb " (International Agreement for the Regulation of
Whaling). Už v tom čase však boli niektoré druhy veľrýb ohrozené
vyhynutím. Zmluva preto jasne stanovila kvóty výlovu a pevne určila
podmienky pre lov jednotlivých druhov veľrýb (napr. veľkosť, vek a
pod.)
Lov veľrýb na voľnom mori sa počas oboch svetových vojen znížil,
pretože veľká časť lodí určených na lov bola využívaná na vojenské
účely. V roku 1944 uzavreli štáty dodatočný protokol, kde boli
stanovené najvyššie kvóty pre lov v antarktických morských
oblastiach.
Vznik IWC:
Po vojne sa lov veľrýb rozbehol opäť naplno. V novom duchu
medzinárodnej spolupráce v povojnových časoch zvolali
predstavitelia USA v novembri 1946 medzinárodnú konferenciu "o love
veľrýb". Na tomto rokovaní bol vypracovaný "Medzinárodný dohovor o
regulácii lovu veľrýb"
(ICRW - International Convention for the Regulation of Whaling),
ktorý vstúpil do platnosti v roku 1948.
Dohovor viedol k vzniku Medzinárodnej veľrybárskej komisie
(IWC), v ktorej bol každý zo 14 zakladajúcich štátov zastúpený
minimálne jedným zástupcom. Odvtedy IWC zasadá pravidelne raz
ročne.
Prvé desaťročia činnosti IWC neviedli k ochrane veľrýb, ale
naopak k maximálnemu využívaniu veľrybích zásob. Prvé kvóty na lov
boli určované podľa jednoduchých pravidiel -podľa takzvanej
jednotky vráskavca obrovského (Balaenoptera musculus) - BWU - Blue
Whale Unit.
Jedna jednotka BWU zodpovedala dvom vráskavcom druhu vráskavec
myšok (Balaenoptera physalus), dva a pol vráskavca dlhoplutvého
(Megaptera novaeangliae), šiestim vráskavcom sejvalom (Balaenoptera
borealis) atď.
Hlavnou chybou systému bolo, že bol teoretický a neriadil sa
skutočným počtom veľrýb v moriach. To viedlo k nadmernému lovu. IWC
nebola schopná stanoviť pevne počet a štátnu príslušnosť lodí
loviacich veľryby, ani počet veľrybárskych staníc a individuálnych
kvót na lov. Namiesto toho vznikla súťaž o najväčší podiel na
celkových kvótach. Národné kvóty sa nedodržiavali - došlo k
výraznému prekročeniu odporúčaných výlovov. Len v loveckej sezóne
1961/62 bolo zabitých viac ako 66.000 veľrýb - toľko, ako nikdy
predtým!
V roku 1961 analyzovala skupina expertov pre IWC počet veľrýb v
antarktických moriach.
Šokujúce výsledky výskumu viedli v roku 1963 k vyhláseniu úplnej
ochrany vráskavcov dlhoplutvých v oblastiach južne od rovníka a
vráskavcov ozrutných južne od 40-teho stupňa zemepisnej šírky.
Národy aktívne loviace veľryby však nechceli akceptovať takéto
"drastické" obmedzenia práva loviť.
Členské štáty IWC sa stretli v máji 1965, aby vyriešili problém
nadmerných kvót na lov v antarktickej oblasti. Bolo dohodnuté, že
organizácia počas nasledujúcich troch rokov stanoví hranice lovu,
ktoré by už viac neohrozovali klesajúce stavy veľrýb. Aj táto
iniciatíva však stroskotala. V nasledujúcich rokoch dochádzalo vždy
znovu a znovu k rozporom. Až do roku 1972 boli kvóty na lov pre
antarktické vody naďalej zadávané podľa nevyhovujúcej teoretickej
jednotky vráskavca ozrutného (BWU).
Prvý veľký úspech - moratórium:
V roku 1972 sa konala vo švédskom Štokholme medzinárodná
"Konferencia OSN pre človeka a životné prostredie". Jedným zo
záverov rokovania bolo prijatie žiadosti zakázať komerčný lov
veľrýb na desať rokov.
Organizácia Greenpeace začala v roku 1975 s priamymi akciami na
ochranu veľrýb. Aktivisti chránili veľryby pred harpúnami lovcov
svojimi vlastnými telami. Tieto akcie vzbudili obrovskú pozornosť
na celom svete.
IWC sa dlho bránila vyhlásiť zákaz komerčného lovu veľrýb.
Schválila ho až po niekoľkoročnej medzinárodnej kampani v roku
1982. Tzv. moratórium však vstúpilo do platnosti až roku 1986.
Vlády Japonska, Nórska, Peru a Ruska však voči nemu vzniesli
výhrady. Nórsko a Rusko formálne neuznávajú tento zákaz lovu
dodnes.
Moratórium prinieslo pozitívne výsledky presne podľa odhadov
ekológov. Kým pred vyhlásením zákazu komerčného lovu v roku 1982
bolo ročne zabíjaných vyše 13.000 veľrýb, v súčasnosti je to "len"
okolo 1.300 jedincov.
V roku 1990 malo byť moratórium preverené a mal sa realizovať
program komplexného hodnotenia počtu veľrýb. Keďže dodnes k tomuto
procesu posudzovania nedošlo, zostáva moratórium stále v
platnosti.
Druhý veľký úspech - chránená oblasť:
IWC sa v roku 1994 uzniesla, v pomere 23 hlasov za a 1 proti
(Japonsko), zriadiť antarktickú chránenú oblasť pre veľryby.
Chránená oblasť sa rozprestiera okolo Antarktídy, pričom takmer
celá plocha sa nachádza južne od 40. stupňa zemepisnej šírky
(čiastočne len po 55° alebo 60° južnej zemepisnej šírky).
Prvá chránená oblasť bola zriadená už v roku 1979 a obklopuje
Indický oceán.
Japonsko vznieslo proti zriadeniu antarktického chráneného pásma
viaceré výhrady a naďalej v tejto oblasti loví. Japonci dodnes
svoje aktivity skrývajú pod plášťom tzv. "vedeckého" lovu
veľrýb.
Keďže veľryby pravidelne migrujú (putujú) medzi tropickými a
polárnymi oblasťami morí a oceánov, požadovali niektoré členské
štáty IWC v roku 1998 o rozšírenie chránenej oblasti pre veľryby na
celú južnú pologuľu. Austrália a Nový Zéland navrhli chránenú
oblasť pre veľryby v oblasti južného Pacifiku, Brazília navrhla
oblasť južného Atlantického oceánu.
Keďže veľryby iba veľmi zriedkavo prekonávajú rovník, boli by
tieto morské cicavce v oceánoch južnej pologule chránené - od
chladných vôd Antarktídy až po teplé moria pri rovníkovej oblasti.
Ak by sa podarilo prijať tento návrh, zabránilo by sa tým Japonsku
takmer úplne loviť veľryby. Oba návrhy na nové, rozšírené ochranné
oblasti pre veľryby však nedosiahli na posledných zasadaniach IWC
potrebnú trojštvrtinovú väčšinu.
Nový sytém lovu veľrýb "RMS." Od 80-tych rokov pracuje IWC na
vypracovaní nového systému na lov veľrýb. Ten sa pracovne nazýva
Prepracovaný plán manažmentu (RMS - Revised Management Scheme).
Ochrancovia veľrýb podrobili navrhovaný systém kritike, pretože
stále neobsahuje jasné, a hlavne kontrolovateľné pravidlá lovu a
manažmentu zdrojov veľrýb.
Systému chýba:
a) efektívna kontrola lovu veľrýb,
b) náležitý ohľad na iné hrozby pre životné prostredie veľrýb
ako napr. intenzívne drancovanie morí rybolovom (ktorý odoberá
veľrybám výživový základ), vysoké znečistenie svetových morí
chemickými látkami (ktoré napr. ovplyvňujú schopnosť veľrýb
rozmnožovať sa), alebo klimatické zmeny.
Dohovor o love veľrýb z roku 1946 nebol vo svojej snahe o
ochranu veľrýb úspešný. Jeho prepracovanie preto už dlhší čas
žiadali samotné členské štáty IWC. Spoločný konsenzus na konkrétnej
podobe takejto zmeny sa však zatiaľ na pôde IWC nepodarilo
dosiahnuť.
Výhľad:
Vývoj medzinárodného práva dal morským cicavcom - a špeciálne
veľrybám - obzvlášť veľký význam. Počas tohto vývoja sa IWC stala
kompetentnou medzinárodnou organizáciou pre ochranu a manažment
veľrýb. Ostatné medzinárodné grémia a organizácie sa odvolávajú na
IWC a podporujú jej ochranné opatrenia.
Ciele Greenpeace:
- Greenpeace sa snaží, aby sa IWC zmenila z organizácie, ktorá
veľryby "využíva" na organizáciu, ktorá veľryby "chráni".
- Greenpeace tvrdí, že súčasné moratórium na lov veľrýb musí byť
zachované.
- Greenpeace odmieta diskutovaný nový systém IWC na lov veľrýb,
lebo by vytvoril základ pre opätovné zavedenie komerčného lovu
veľrýb.
- Greenpeace vyzýva IWC, aby zriadila chránenú oblasť pre
veľryby v južných oblastiach Atlantického a Tichého oceánu.
- Greenpeace presadzuje, aby celosvetový zákaz obchodovania s
veľrybími produktmi (podľa dohovoru CITES) zostal v platnosti.
Krátky prehľad o IWC:
Založená: 1946, prvý Dohovor o pravidlách lovu veľrýb (ICRW) je
v platnosti od roku 1948
Cieľ: všetky ustanovenia k téme veľryby, podpora vedeckého
výskumu a zaistenie dostatočného počtu veľrýb
Dôležité uznesenia: 1979 Chránená oblasť pre veľryby v Indickom
oceáne, 1982 Moratórium na lov veľrýb (v platnosti od 1986), 1994
Chránená oblasť pre veľryby v Antarktickom oceáne
Členovia: 78 štátov (stav k marcu 2008)
Konferencie: pravidelne každý rok
Účasť Greenpeace: štatút pozorovateľa od roku 1978