Ohrozené veľryby Komerčný lov veľrýb počas posledného storočia zdecimoval väčšinu populácie veľrýb na celom svete. Podľa údajov samotných veľrybárov bolo za posledných sto rokov, do roku 1990, ulovených 2 700 000 veľrýb. Veľryby sa tak dostali na pokraj vyhynutia. Po opakovaných požiadávkach svetového spoločenstva Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) odsúhlasila moratórium na komerčný lov veľrýb, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1986.

V dnešnej dobe sa opäť stávame svedkami snáh o návrat komerčného lovu veľrýb v masovom merítku. Nórsko pokračuje vo svojom programe komerčného lovu veľrýb v severnom Atlantickom oceáne celkom otvorene bez ohľadu na moratórium IWC.

Japonsko loví veľryby pod zámienkou "vedeckého výskumu", a veľrybie mäso nakoniec predáva na trhu s veľkým ziskom.

Ukončenie moratória by malo devastujúce následky pre celú veľrybiu populáciu, ktorá sa začína zotavovať z dôb nadmerného lovu. Veľryby nie sú ryby, ale cicavce a ako také sa rozmnožujú pomalšie. Veľrybia samica privedie na svet mláďa raz za jeden až dva roky. Toto mláďa dospieva pomaly a potomstvo môže mať až po niekoľkých rokoch. Rizikovým faktorom rozmnožovania veľrýb je aj zmenšovanie sa ich životného priestoru a zvyšujúce sa toxické znečistenie oceánov. Veľryby "plávajú" na samom konci potravinového reťazca. V ich telách sa tak hromadia jedy v oveľa väčších množstvách ako v telách iných druhoch živočíchov. Jedovaté látky pritom výrazne obmedzujú plodnosť a schopnosť rodiť živé mláďatá.    

Každoročne zahynie na následky ľudskej činnosti 300.000 veľrýb a delfínov. Hynú v dôsledku klimatických zmien, zvyšujúceho sa znečistenia oceánov, kvôli hluku pod morskou hladinou, ako nechcený a náhodný úlovok v sieťach rybárov (zadusia sa, alebo sa v snahe vyslobodiť smrteľne porania), alebo aj následkom všeobecného drancovania svetových zásob rýb. Veľrybám sa tak stráca základ ich potravy a rybári ich pokladajú za nemilú konkurenciu.

Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) je jediná organizácia na svete, ktorá je kompetentná rozhodovať o ochrane a manažmente veľrýb. Jej členom sa môže stať ktorákoľvek krajina bez ohľadu na to, či má alebo nemá more. V súčasnosti je táto komisia silne polarizovaná - jej členmi sú na jednej strane krajiny, ktoré sa snažia obnoviť komerčný lov veľrýb a na strane druhej krajiny, ktoré si uvedomujú ohrozenosť týchto druhov a snažia sa ich zo všetkých síl chrániť. Slovensko bolo oficiálne oslovené USA a Rakúskom, aby vstúpilo do IWC a posilnilo tak "tábor" ochrancov veľrýb.