Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)
Kto nič nevidí, musí počuť. V značne neviditeľnom svete, ktorý
sa v hĺbke niekoľkých metrov stráca z očí, sa tóny stávajú
najdôležitejšou komunikáciou. Veľryby sa dorozumievajú rozmanitými
zvukmi, od piskotu po dunivé hučanie. Niektoré druhy ich používajú
k vlastnej orientácii v podmorskom priestore - zvuk sa odráža od
objektov čím im umožňuje utvoriť si presný obraz o tom, čo sa okolo
nich nachádza.
Väčšina vedcov však verí, že veľryby používajú prevažne zvukové
signály. Niektoré druhy ich používajú aj k vlastnej orientácií v
podmorskom priestore. Tejto schopnosti sa hovorí echolokácia.
Podobne ako netopiere "vidia" v tme. Vďaka vysoko vyvinutému sluchu
používajú veľryby pravdepodobne zvuk taktiež pri lákaní partnera,
odohnaní rivalov, dorozumievaní sa v rámci sociálnej skupiny alebo
medzi viacerými skupinami, pri navigácií a pri hľadaní potravy.
Vráskavec myšok vydáva zvuky pod hladinou ľudskej počuteľnosti,
ktoré sa v oceánoch rozliehajú na veľké vzdialenosti.
Veľmi známe sú aj spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré vyludzuje
počas rozmnožovania. Sú to hlboké, tajuplné melódie, tieto
vráskavce putujú tisíce kilometrov z antarktických oblastí do
tropických, kde počas niekoľkých týždňov prebiehajú ich "koncerty".
Tento súbor zvukov má pevnú štruktúru viet, tém a melódií. Posledná
pieseň z predošlého roku slúži ako predloha pre skladby v novom
roku. Niekedy dokonca naviažu presne tam, kde minulý rok skončili!
Dokonca majú aj svoje obľúbené "hity sezóny"!
Vráskavec dlhoplutvý môže usporiadať aj svoj sólo koncert, ktorý
trvá niekoľko dní. Veľryby vytvárajú milióny tónov, spievajú každý
deň, deň za dňom, rok za rokom. Piesne si odovzdávajú z generácie
na generáciu, bez toho, aby si ich čo len jedinýkrát zaznamenali na
papier, napísali kriedou na tabuľu, či uložili na disketu...
Veľrybie gejzíry: Jedným z najlepších spôsobov vyhľadávania
veľkých veľrýb na otvorenom mori je pozorovanie veľrybích gejzírov.
Ku gejzírom dochádza pri vydychovaní: po prudkom explozívnom
výdychu nasleduje mohutný nádych a mrak vodných kvapiek, ktoré sa v
tej chvíli tvoria nad ich hlavami. Skúsený pozorovateľ/ka je
schopný/á podľa gejzíru rozlíšiť rôzne druhy veľrýb, rovnako ako
podľa veľrybieho chrbta.
Plieskanie plutvami: Veľryby sa často prevaľujú na vodnej
hladine, pričom silno plieskajú chvostovou plutvou o vodu.
Vráskavce dlhoplutvé niekedy "ležia" na chrbte mávajúc oboma
plutvami vo vzduchu, pričom s nimi súčasne plieskajú o vodu.
Rovnako ako skákanie, je príčina tohto správania nejasná.