Stránka - 26. marca, 2008
Väčšina veľrýb prekonáva obrovské vzdialenosti.
Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)
Medzi najznámejších cestovateľov patria vráskavce. Rozmnožujú sa
v teplejších vodách, kam sa sťahujú na zimu a kŕmia sa naopak v
chladnejších vodách, kam tiahnu v lete. Napríklad vráskavec
dlhoplutvý sa pári, rodí a stará sa o svoje mláďatá v teplých
karibských vodách. Počas pobytu v týchto zimovištiach žijú
vráskavce len zo svojich tukových rezerv. Na týchto miestach jedia
málo, rodia mláďatá a bezprostredne potom sa opäť pária. Na jar
opúšťajú tieto zimovištia a migrujú do studených vôd bohatých na
potravu pozdĺž juhozápadného pobrežia Grónska, New Foundlandu a
okolitých oblastí, kde trávia čas "pasením sa" a obnovou svojich
tukových zásob. V letnom období sa kŕmia v arktických a
antarktických vodách. Na jeseň a v zime sa sťahujú opäť do
tropických vôd. Zo všetkých druhov prekonáva pri migrácii najväčšie
vzdialenosti vráskavec sivý - migruje z oblastí Aljašky do k
pobrežným vodám Mexika a prekonáva tak každoročne približne 20 000
km.
Skákanie: Veľryba najprv vyskočí hlavou do vzduchu a potom padá
naspäť do vody. Väčšie veľryby sa obvykle vynoria z dvoch tretín
dĺžky svojho tela a potom dopadnú späť na brucho, alebo sa pritom
otočia nabok či na chrbát. Niektoré z nich pritom plieskajú hlavou
o vodu. O vráskavcoch dlhoplutvých sa vraví, že vyskočia až
dvestokrát počas jedného dňa.
Vedci sa stále nezhodli, prečo vlastne veľryby vyskakujú z vody.
Existuje niekoľko možných vysvetlení: môže ísť o určitý druh
signaliácie, naháňanie rýb, zbavovanie sa parazitov, predvádzanie
sa ostatným členom skupiny, ukážka sily alebo je to jednoducho
nejaký druh hry.