Stránka - 26. marca, 2008
Veľryby sú najväčšie zvieratá, aké kedy na Zemi žili. Patria do rodiny cicavcov.
Skupina veľrýb pri brehoch Portugalska.
Mláďatá sa živia materským mliekom - v závislosti od druhu
niekoľko mesiacov, dva roky až štyri roky. Pri pôrode si niektoré
druhy veľrýb pomáhajú a novorodenca vynesú na vzduch, aby sa mohol
po prvýkrát v živote nadýchnuť.
Na rozdiel od rýb sú veľryby teplokrvné, dýchajú vzduch a rodia
živé mláďatá. Majú vynikajúci sluch a zvláštnu schopnosť, ktorá im
umožňuje využiť kyslík dva až trikrát účinnejšie, ako je to u
suchozemských cicavcov. Majú špeciálne vrstvy izolačného tkaniva -
veľrybý tuk, ktorý ich chráni pred mrazom. Ich uši sú dvadsaťkrát
citlivejšie ako uši človeka.
Všetky veľrybotvaré cicavce musia dýchať vzduch, sú však schopné
zotrvať pod vodou dlhší čas a k hladine sa vracajú iba nadýchnuť.
Keď sú pod hladinou, činnosť srdca sa spomalí na polovicu. Okrem
toho tlak vody vytláča krv z podkožných ciev, vďaka čomu krv môže
vyživovať životne dôležité orgány. Vodný tlak stláča pľúca, čo
ženie vzduch do priedušnice a nosových otvorov, kde časť z neho
absorbujú penové výlučky zo stien dýchacích trubíc. Niektoré druhy
veľrýb sa ponárajú za potravou do veľkých hĺbok. Napríklad vorvaň
tuponosý sa za hlavonožcami, ktorými sa živí, ponára až do hĺbky
viac ako 1000 m a pod hladinou a vydrží bez nadýchnutia viac ako 90
minút.
Veľryby sa veľmi radi hrajú, hraním strávia trikrát viac času,
ako potrebujú na vyhľadanie potravy.
Štúdium veľrýb je veľmi obtiažne. Tieto zvieratá žijú dlho,
rozmnožujú sa pomaly a veľa migrujú. Mnohé druhy veľrýb žijú okolo
40 rokov, ale napr. druh vráskavec myšok sa môže dožiť až 90
rokov.