Štúdium veľrýb

zoom

Veľrybovec sivý (Eschrichtius robustus)

Napríklad tichomorský vráskavec sivý migruje z oblasti Aljašky do oblasti Mexika a prekonáva pritom každoročne takmer 20 000 kilometrov. Väčšina veľrýb žije približne 40 rokov, avšak niektoré, napríklad vráskavec myšok, sa môžu dožiť aj 90 rokov. Aj veľryba čierna sa môže dožiť extrémne vysokého veku. V roku 1993 bol aljašskými Innuitmi ulovený veľký samec, ktorý mal v tele zapichnutý hrot kamennej harpúny. Vzhľadom na to, že tento druh harpúny sa po roku 1900 na lov nepoužíval, usudzuje sa, že sa niektorí jedinci sa môžu dožiť aj 100 rokov.

Spočítať veľryby je veľmi obtiažne. Zmeny v populácií sa odohrávajú veľmi pomaly - veľryby sú cicavce a ako také sa rozmnožujú pomalšie. Veľrybia samica privedie na svet jedno mláďa za jeden až dva roky. Toto mláďa môže mať potomstvo až po niekoľkých rokoch. V priebehu štúdie trvajúcej aj niekoľko rokov, sa nedá jednoznačne určiť, či sa populácia zvyšuje alebo znižuje. Veľkosť populácie niektorých veľrýb nie je známa a ich počty sa udávajú s presnosťou plus mínus 50 percent.

Je však známe, že veľryby sa nachádzajú vo všetkých oceánoch a pri dobrých podmienkach ich možno pozorovať skoro z ktorejkoľvek prímorskej krajiny. Pozorovanie veľrýb (whalewatching) sa stalo populárnym už vo viac ako 87 krajinách celého sveta. Unikátnym chovaním a vlastnosťami sa veľryby stali príťaživými a fascinujúcimi pre mnohých pozorovateľov divokej prírody