Stránka - 11. februára, 2010
Najvážnejšia ekologická katastrofa spojená s ťažbou zlata a využívaním technológie tzv. kyanidového lúhovania sa v Európe stala 30. januára 2000 v blízkosti rumunského mesta Baia Mare. Po silných dažďoch sa tam pretrhla hrádza odkaliska. Do životného prostredia unikli odpadové vody a kaly s vysoko jedovatým kyanidovým lúhom.
Havária „kyanidového“ odkaliska v Baia Mare (Rumunsko)
Na následky katastrofy, pri ktorej uniklo viac ako 100 000 metrov kubických kyanidom kontaminovaného kalu, zahynulo približne 1400 ton rýb. Ekologická katastrofa znečistila dve miestne rieky a mala dopad aj za hranicami Rumunska. Dopady havárie bolo možné sledovať aj na rieke Tisa (znečistená bola aj časť rieky, ktorá prechádza našim územím) a dokonca aj časť Dunaja.
Na základe havárie v Baia Mare niektoré štáty prijali opatrenia, aby predišli podobnej katastrofe a následnej kontaminácii povrchových vôd. Kyanidové lúhovanie pri ťažbe zlata je zakázané vo viacerých krajinách Európy, napríklad v Českej republike, Nemecku a Maďarsku. Na Slovensku je podľa banského zákona na povolenie ťažby nutný súhlas dotknutých obcí a VÚC.
Česká republika
V roku 2000 zakázali používanie kyanidovej metódy pri lúhovaní drahých kovov v Českej republike. Ministerstvo životného prostredia novelu banského zákona presadilo ako reakciu na haváriu v Baia Mare. Zároveň tak ČR reagovala na množstvo zahraničných firiem, ktoré v polovici deväťdesiatych rokov skúmali možnosti ťažby zlata v Česku. V súčasnosti zákon nepovoľuje ani otváranie nových prieskumných území na zlaté rudy.
Maďarsko
Maďarský parlament odhlasoval 7. decembra 2009 zákaz používania všetkých kyanidov v banskej technológii na maďarskom území. Návrh zákona, ktorý navrhla koalícia mimovládnych organizácií (Cyanide Free Hungary) bol prijatý v pléne s počtom hlasom: 356 hlasov za a 1 hlas proti. Reagovali tak na kyanidovú haváriu v Baia Mare. Zároveň sa tak krajina reagovala na zámery zahraničných spoločností na ťažbu zlata v okolitých krajinách ako je Slovensko a Rumunsko.
Rumunsko
V oblasti Rosia Montana sa plánuje projekt najväčšej povrchovej bani na zlato v Európe, kde by sa s produkoval až 10 000 ton toxického kyanidu ročne. Jej zriadenie si vyžiada tiež presídlenie okolo 2000 ľudí. Proti ťažbe sa zdvihla vlna odporu a od roku 2000 tak aktívne funguje občianske združenie „Alburnus Maior“, (do linku:www.rosiamontana.org). Významným čiastkovým úspechom v boji proti tomuto projektu je stanovisko rumunského súdu, že bohaté archeologické nálezisko z čias Rímskej ríše, ktoré sa tu nachádza, sa nesmie zničiť. Na základe tohto vyjadrenia a lokálnej opozície v decembri 2009 súd zrušil výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie, čím sa celý projekt dostáva na začiatok.