Kremnica

Stránka - 20. februára, 2007
V piatok 9.2. a v sobotu 10.2. 2007 strávila organizácia Greenpeace dva príjemné dni v meste Kremnica. Každý rok sa tu na lyžiarskom stredisku SKALKA, ktoré je asi 10 km od Kremnice konajú preteky bežkárov s názvom Biela stopa.

Kremnica - historická časť mesta.

Ťažba v Kremnici (pôvodný plán firmy)
Podľa zámeru investora sa v Kremnici malo počas 10-tich rokov vyťažiť približne 28 ton zlata a 222 ton striebra:
Už v minulosti sa v Kremnici neúspešne pokúšali ťažiť zlato pomocou kyanidu. Od roku 1986 do roku 1992 sa tu spracovalo ročne asi 10-12 ton rudy. Ekonomika ťažby však bola zlá a tak ťažbu ukončili. Zámer kanadského investora však predpokladal povrchovú ťažbu s oveľa väčším dopadom na životné prostredie, pričom sa za 10 rokov malo vyťažiť až 45 miliónov ton rudy. To by však znamenalo 2250-krát väčšiu intenzitu ťažby, ako bola v Kremnici na začiatku 90-tych rokov!  
Technológia lúhovania zlata sa využíva v prípadoch, že rudy majú veľmi nízky obsah zlata (1–2 gramov na tonu vyťaženej hlušiny), aby bola čo najvyššia výťažnosť. V lokalite Šturec je obsah zlata približne 1,57 g/t.   
Okrem zvýšenej prašnosti, hlučnosti, ťažkej dopravy v meste a výrazného zásahu do krajiny vzbudila nevôľu miestnych aj správa o pláne baníkov využívať v lokalite Šturec vo veľkom kyanid. Mnohí obyvatelia Kremnice a blízkych obcí si ešte pamätajú, ako sa v roku 1971 po silnom daždi pretrhla hrádza odkaliska s kyanidovým kalom v blízkej Hornej Vsi. Obyvatelia následne nemohli zbierať úrodu, využívať svoje záhrady a  museli sa vysporiadať s vysokými škodami na majetku.
Ďalšie environmentálne problémy projektu:
Ložisko Šturec leží len 1 kilometer od historického centra mesta. Kremnica sa pritom už roky snaží budovať v meste i v širšom regióne aktívny turistický ruch a miestnych obyvateľov teda vidina povrchovej ťažby s „kráterom“, stovkami odstrelov a prevádzkou 6 dní v týždni, v tesnej blízkosti ich centra, vôbec nenadchla. Obyvatelia tiež odmietli, aby ťažká doprava využívala mestské komunikácie a rušila pokoj obytných štvrtí, cez ktoré by musela prechádzať. Občania jednoznačne podporili miestnu samosprávu, aby sa lokalita Šturec ďalej rozvíjala ako mestský „lesopark“ a nezmenila sa na ťažobné miesto s vysokou hlučnosťou a prašnosťou. 
Keď roku 2005 oznámila kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Kremnica Gold, a.s., že  plánuje obnoviť ťažbu, spracovanie a výrobu zlata na ložisku Šturec pri Kremnici, zdvihla sa proti tomuto zámeru vlna občianskeho odporu. Realizácia projektu totiž mohla predstavovať nielen environmentálne riziko, ale bola by tiež veľkým zásahom do celkového koloritu mesta a krajiny v jeho bezprostrednom okolí. (teaser)
Kremnica