zoom

Príroda nad zlato či zlato nad prírodu?

Kyanid sa využíva pri ťažbe zlata a striebra od konca 19. storočia. Táto technológia sa pomerne rýchlo rozšírila a nahradila tzv. ortuťovú metódu. Príčina úspešného nástupu kyanidovej metódy je založená na tom, že oproti iným metódam umožňuje získať z horniny takmer o 37 percent viac kovu (z približne 60 percent účinnosti iných metód sa kyanidovou metódou dá dosiahnuť účinnosť až približne 97 percent). Kyanidová metóda sa preto používa aj pri ťažbe, kde je obsah zlata nízky a kde by sa už z ekonomických dôvodov neoplatilo ťažiť inými metódami. Banské spoločnosti sa snažia únikom kyanidu zabrániť. Kyanidy v odpadových vodách sa aktívne likvidujú, odkaliská sú od okolitého prostredia oddelené niekoľkými izolačnými vrstvami. Aj napriek všetkým technickým opatreniam aj naďalej dochádza k haváriám a únikom do životného prostredia. Ani moderné technológie zatiaľ nedokázali efektívne zabrániť masívnym únikom kyanidu a kyanidových kalov, ktoré mali negatívny dopad na životné prostredie a obyvateľstvo.  Problém sa pritom netýka len menej vyspelých či rozvojových krajín, ale aj technicky vyspelých krajín s vysokou úrovňou ochrany životného prostredia (akými sú napr. USA).

Najznámejšie kyanidové havárie:

• Carson Hill, Kalifornia, USA - v roku 1989 uniklo z odkaliska banského diela Carson Hill obrovské množstvo kyanidu, ktorý kontaminoval priehradu New Melones. Toto vodné dielo je dôležitým zdrojom pitnej vody v regióne.
• Summitville, Colorado, USA - opakované havárie a úniky kyanidov v rokoch 1987 a 1992 úplne vyhubili vodných živočíchov na 27 kilometrovom úseku rieky Alamosa. Náklady na dekontamináciu postihnutých území dosiahli výšku 175 miliónov dolárov.
• Brewer, Južná Karolína, USA - po úniku kyanidu uhynulo v roku 1992 všetko živé na 80 kilometrovom úseku rieky Lynches River.
• Harmony, Juhoafrická republika - zrejme najhoršia havária, ktorá stála 10 ľudských životov. V roku 1994 sa pretrhla hrádza starého odkaliska a kyanidové kaly zavalili neďaleký obytný komplex.  
• Omai, Guayana - v roku 1995 sa na banskom diele Omai pretrhla hrádza odkaliska a do miestneho toku unikli takmer 3 milióny kubických metrov kalu.  Koncentrácie kyanidov na 45 kilometrovom úseku rieky Omai 14 násobne presahovali maximálne limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Spoločnosť, ktorá prevádzkovala baňu i odkalisko pritom v rámci prípravy projektu argumentovala, že hrádza odkaliska bude spĺňať prísne "severomerické štandardy".
• Gold Quarry, Nevada, USA - milión litrov kyanidového odpadu unikol v roku 1997 do vodných tokov po pretrhnutí odkaliska.
• Zortman-Landusky, Montana, USA - Opakované úniky a havárie (1979 až 1998), ktoré spôsobili kontamináciu podzemných i povrchových vôd skončili až bankrotom spoločnosti Pegasus Gold, ktorá banské dielo prevádzkovala. Náklady na dekontamináciu sú odhadované na približne 60 miliónov dolárov.
• Kumtor, Kyzgyzstan - v roku 1998 pri havárii nákladného auta, ktorý privážal kyanidy na banské dielo Kumtor uniklo do rieky a následne do jazera Issyk Kul, zdroja pitnej vody a hlavného turistického strediska krajiny, vyše  1,7 tony koncentrovanej toxickej látky. Minimálne dvaja ľudia zomreli priamo na otravu kyanidom. Stovky obyvateľov skončili v nemocniciach s príznakmi otravy.
• Homestake, Južná Dakota, USA - 6 až 7 ton kyanidových kalov uniklo v roku 1998 do vodného toku z banského siela Homestake. Následkom bol hromadný úhyn rýb.
• Placer, Filipíny - z poškodeného betónového potrubia uniklo v roku 1999 takmer  600.000 metrov kubických  odpadných kalov z banského diela Magsaysay. Kaly, ktoré obsahovali kyanidy, zaplavili 40 hektárov polí a zničilo kolem 20 domov.
• Baia Mare, Rumunsko - Pravdepodobne najznámejšou je havária, ktorá sa stala v roku 2000 v lokalite Baia Mare na severe Rumunska. Únik kyanidu vtedy spôsobil ekologickú katastrofu a ničivé následky havárie bolo možné sledovať na 600 kilometrovom úseku riek Somes, Tisa a Dunaj.
• Tolukuma, Papua Nová Guinea - z vrtulníku firmy Dome Resources koncem marca 2000 unikla tona koncentrovaného kyanidu, ktorý prevážal do dolu Tolukuma.

Organizácia Greenpeace upozorňuje, že aj Slovensko má z minulosti negatívne skúsenosti s kyanidovou ťažbou zlata. Napríklad v auguste 1971 sa pri prietrži mračien pretrhla hrádza odkaliska s kyanidovým kalom pri obci Horná Ves, okres Žiar nad Hronom. Znečistená voda a bahno vtedy zaplavili záhrady, polia a čiastočne aj rodinné domy občanov. Kvôli kontaminácii nesmeli obyvatelia počas roka zbierať svoju úrodu.