Greenpeace: Vieme, čo si Slováci myslia o uhlí

Tlačová správa - 16. októbra, 2018
Greenpeace Slovensko a agentúra Median SK dnes na tlačovej konferencii „Vieme, čo si Slováci myslia o uhlí“ odhalili výsledky unikátneho prieskumu verejnej mienky. Po mnohých rokoch diskusií je konečne zrejmé, čo si Slováci a Slovenky o myslia o ťažbe a spaľovaní uhlia.

V ostatných mesiacoch prebieha intenzívna debata o budúcnosti ťažby uhlia a regióne hornej Nitry. Ten ťažbou a spaľovaním uhlia trpí najviac. Diskusia o uhlí na Slovensku pokračuje až do súčasnosti, predovšetkým medzi politikmi a ťažobnou firmou Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. (HBP). Napriek tomu, že sa na Slovensku uhlie považuje za všeobecný hospodársky záujem, doteraz neexistoval prieskum verejnej mienky v tejto oblasti.

Organizácia Greenpeace Slovensko sa preto v spolupráci s prieskumnou agentúrou Median SK pýtala Slovákov a Sloveniek, čo si o uhlí myslia.

„Prieskum bol realizovaný kvótne na základe kvótnych znakov: pohlavie, vek, vzdelanie, kraj a veľkosť miesta bydliska (vmb). Zároveň prieskum pokryl širokú škálu otázok týkajúcich sa ťažby a spaľovania uhlia, doplatkov i iných dotácií, dopadov uhoľného priemyslu a alternatív pre Slovensko,“ objasňuje metodiku prieskumu Michal Mislovič, account manager agentúry Median SK. Prieskum prebiehal od 13. septembra 2018 do  1. októbra 2018 na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva N=1000 osôb.

Väčšina Slovákov nechce uhlie

Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia (60 a 64 percent opýtaných). Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 percent obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. Navyše, až 74 percent opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie.

Slováci sa boja o životné prostredie

Dôvodom číslo jedna pre útlm uhlia pre Slovákov a Slovenky nie je ekonomická motivácia, ale práve znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby i spaľovania uhlia na ľudské zdravie. Nadpolovičná väčšina si zároveň nepraje, aby HBP dostali povolenie na otvorenie 12. ťažobného poľa a mohli tak ťažiť až do roku 2034.

Slováci chcú čistú budúcnosť

Naopak, opýtaní veľmi výrazne podporujú obnoviteľné zdroje v energetike. Energetickú budúcnosť vidia hlavne v obnoviteľných alternatívach (73 percent). To je výrazne viac oproti fosílnym palivám ako uhlie či zemný plyn (5 a 14 percent). 91 percent Slovákov a Sloveniek si myslí, že by Slovenská republika mala viac podporovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. 80 percent si praje, aby premiér Pellegrini podporil prechod regiónu horná Nitra od uhlia smerom k čistejšej energetike i čistým
pracovným miestam.

 „Je najvyšší čas, aby politici začali brať vážne názory obyvateľstva na ťažbu aj spaľovanie uhlia na Slovensku, a to najmä v regióne hornej Nitry, ktorý je dlhodobo vystavený znečisteniu. Všetci Slováci a Slovenky za uhlie v tomto momente platia, a v prieskume sa vyjadrili jasne. Chcú budúcnosť, kde zdravie ľudí a životného prostredia sú prioritami. Veríme, že na základe týchto zistení začnú politici začnú konať.”Uvádza Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.

Greenpeace Slovensko odovzdá správu z prieskumu kľúčovým predstaviteľom slovenskej vlády a dá im priestor na zaujatie jasného stanoviska k ťažbe uhlia na hornej Nitre.

Prílohy:
Správa z prieskumu verejnej mienky, Median SK, september 2018