Veterná turbína - veterný park Bruck an der Leitha, Rakúsko.
Čo považujete za rozumný rozvoj veterných elektrární?
Pod pojmom rozumný rozvoj veterných elektrární myslíme budovanie
takýchto zariadení napr. na ekologicky a ekonomicky vhodných
miestach, po posúdení vplyvov na životné prostredie a po
prediskutovaní investičných zámerov s miestnym obyvateľstvom.
Rovnako pod týmto pojmom rozumieme budovanie takých kapacít, ktoré
sú potrebné pre pokrytie miestnych potrieb, nie prehnané
megalomanské projekty. Odmietame tiež projekty, ktoré by zasahovali
do existujúcej sústavy národných parkov a chránených území.
Je využívanie veterných elektrární v súlade s environmentálnou
politikou?
Toto je trochu problematická otázka, pretože na Slovensku
doposiaľ chýba jasne sformulovaná environmentálna politika pre
oblasť obnoviteľných zdrojov energií. Boli by sme radi, aby sa o
tejto aktuálnej téme začalo diskutovať a aby takáto politika čo
najskôr vznikla. Je dôležité, aby sme si na Slovensku dokázali
stanoviť environmentálne kritériá a štandardy, ktorých sa budeme
pri rozvoji obnoviteľných zdrojov (nielen veternej energie) držať.
Na základe spomínanej diskusie by štát a občania mali rozhodnúť,
kam investorov pustiť a kde tieto zariadenia jednoducho vhodné nie
sú.
Kritici veterných elektrární, ale upozorňujú na niektoré
problémy spojené s využívaním veterných turbín...
Áno, podobne ako v iných oblastiach aj v tomto prípade nie je
výroba energie úplne bez dôsledkov na okolité životné prostredie.
Je však potrebné posudzovať veterné elektrárne jednotlivo napr.
rozlišovať medzi malými a veľkými veternými turbínami. Malé turbíny
vôbec neovplyvňujú okolité prostredie. V prípade väčších turbín sa
ako problémové parametre uvádzajú hluk, vizuálny efekt resp.
rušenie elektromagnetického poľa. Na všetky tieto problémy však už
dnes existujú riešenia, pri aplikácii ktorých sa úplne minimalizujú
dopady na životné prostredie. V porovnaní s klasickými zdrojmi ako
sú fosílne palivá, alebo jadrová energetika sú tieto vplyvy plne
zanedbateľné. Aj preto väčšina sveta prijíma veterné turbíny ako
časť ekologického riešenia problému výroby elektrickej energie.
Aký dopad má napríklad spomínaný hluk veterných elektrární na
okolie?
Hluk vznikajúci prevázkou rotorov veterných turbín sa dá
zjednodušene rozdeliť na počuteľný a ten, ktorý už ľudský sluch
neregistruje. Vo všeobecnosti môže vystavenie hluku predstavovať
rôzne zdravotné riziká - od extrémnych ako je napr. strata sluchu,
až po bežné, každodenné, ktoré sa prejavujú ako stres. Všeobecne sa
za kritickú hladinu hluku považuje cca 40 dBA (decibelov), čo je
úroveň pri ktorej je možné spať. Táto úroveň sa u väčšiny turbín
dosahuje vo vzdialenosti menšej ako 250 metrov. Aj preto sa
odporúča budovať veterné parky vo vzdialenosti najmenej 600 metrov
(v niektorých krajinách iba 300 metrov) od miest trvalého
osídlenia.
Ako vplývajú na okolie podzemné vibrácie?
Pokiaľ máme informácie, môžu vibrácie spôsobovať problémy
niektorým divožijúcim zvieratám (napr. drobným obyvateľom dier a
nôr) do vzdialenosti maximálne 50 metrov. Nemáme žiadne informácie
o tom, že by tieto vibrácie spôsobovali problémy hospodársky
využívaným plemenám.
A čo spomínané rušenie elektromagnetického žiarenia?
Televízne, rádiové i radarové vlny (elektromagnetické žiarenie)
sú rušené elektrickými vodičmi. Preto všetky kovové časti
rotujúcich turbín môžu predstavovať isté riziko. V súčasnosti sa
však listy rotorov vyrábajú len z moderných materiálov (napr. zo
špeciálnych plastov), ktoré neovplyvňujú elektromagnetické
žiarenie. Výskumy dokázali, že ani veterné turbíny umiestnené v
blízkosti letísk nemajú vplyv na radarové stanice.
Veľké veterné elektrárne alebo dokonca veterné parky, ale ničia
ráz krajiny...
Veterné turbíny sú skutočne viditeľné z veľkej vzdialenosti,
preto môžu byť považované za rušivé momenty v reliéfe krajiny.
Pravdou však je, že krajina býva veľmi často zastavaná aj inými
vysokými objektmi (napr. stožiarmi elektrického vedenia, komínmi,
chladiacimi vežami, vysielačmi a zosilovačmi mobilného, či
televízneho signálu), voči ktorým sa kritika neozýva.
Ako zabrániť stroboskopickému efektu vrtulí?
Odpoveď je pomerne jednoduchá - umiestnením. Jednak umiestnením
veterného parku v určitej vzdialenosti od obývaných oblastí a tiež
vzájomným rozmiestnením veterných turbín v rámci parku. Optické
vlastnosti veterných parkov sa však dnes bežne posudzujú v rámci
procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pri
ktorom je možné prípadné chyby eliminovať.
Predstavujú vrtule problém pre vtáctvo. Ako tomu zabrániť?
Budeme sa trochu opakovať, ale dá sa tomu čiastočne zabrániť
lokalizáciou parku. Ako ukazujú ornitologické štúdie napr.
z Dánska, vtáky skutočne zriedkavo vrážajú do veterných turbín.
Jedna z týchto štúdií bola zameraná na vplyv veľkej 2 MW-ovej
turbíny s priemerom rotora 60 metrov v Tjaereborgu. Radarové
merania ukázali, že vtáky mali vo dne i v noci tendenciu vyhnúť sa
turbíne a to už vo vzdialenosti cca 100 až 200 metrov pred ňou.
Podľa dánskeho ministerstva životného prostredia je vysokonapäťové
elektrické vedenie väčším rizikom pre vtáky ako samotné veterné
turbíny.
Aj napriek tomu. Turbulencie vznikajúce na záveternej strane
vytvárajú vírové polia, ktoré môžu vieť k rozpadu letových formácií
migrujúcich vtákov. Čo Vy na to?
Jediný spôsob ako zabrániť napr. spomínanému rozpadu letových
formácií migrujúcich vtákov je vhodné umiestnenie veterných parkov
v lokalitách mimo hlavných migračných trás. Seriózny záujemca o
výstavbu veterných parkov by podľa nášho názoru mal už pri príprave
projektu spolupracovať s profesionálnymi ochrancami prírody.
Lokalizácii parku by mal každopádne predchádzať seriózny
ornitologický monitoring.
Ako riešiť námrazu na listoch vrtulí, ktorá sa po odtrhnutí môže
potenciálne stať vraždiacim nástrojom?
Na úvod asi treba povedať, že podľa našich informácií sa nikdy
nič podobné nestalo. Samozrejme riziku, aj ked iba teoretickému
treba predchádzať a preto sa pri prevádzke veterných parkov musia
dodržiavať viaceré bezpečnostné opatrenia vyplývajúce jednak
z legislatívy, ako aj z normálnej logiky veci. Existujú však aj
technické opatrenia, ktoré takýmto prípadom majú zamedziť - napr.
dispečingy veterných parkov sú bežne napojené na meteorologické
stanice a v prípade hrozby vzniku námrazy sa na takéto nebezpečie
dá operatívne zareagovať. Absolútna väčšina moderných veterných
turbín má dokonca priamo zabudovaný automatický systém, ktorý
riziko detekuje a rotor jednoducho odstaví.
V ktorých krajinách sa využívajú veterné elektrárne?
Rozvoj veterných elektrární vo svete patrí k najdynamickejšie sa
rozvíjajúcim technickým odvetviam. Podľa štatistík a percentuálnych
porovnaní dnes veterná energia predstavuje najrýchlejšie rastúce
odvetvie výroby elektriny. Veterné elektrárne sa najviac využívajú
v USA, Nemecku, Dánsku, Španielsku, ale veľkým boomom prechádzajú
už niekoľko rokov aj v Indii a Číne.
Aké sú v týchto krajinách skúsenosti s veternou energiou?
Odpoveď na túto otázku je pomerne zložitá - v každej krajine je
to trochu inak. Veterná energia sa vo väčšom začala využívať v USA.
Napríklad v americkom štáte Kalifornia sa dnes nachádza vyše 16
tisíc väčších veterných turbín, ktoré vyrábajú viac elektrickej
energie ako ročne spotrebuje San Francisco. Iná situácia bolo
v Nemecku, kde rozvoj veternej energie prišiel o niečo neskôr. Aj
napriek tomu dnes ide využívanie veternej energie v tejto krajine
veľmi dynamicky vpred. Napríklad v spolkovej krajine
Schleswig-Holstein už podiel veternej energie predstavuje 20
percent. Tzv. "veterný priemysel" dnes zamestnáva v Nemecku vyše 25
tisíc ľudí....
Môžete ešte byť konkrétnejší? Ako to vyzerá v reálnych
číslach?
Áno, samozrejme. V roku 2007 boli celosvetovo inštalované nové
veterné elektrárne s výkonom 20 000 MW. Ak k tomu pripočítame
kapacity, ktoré boli inštalované v predchádzajúcich rokoch zistíme,
že celkovo veterná energetika v roku 2007 predstavovala inštalovaný
výkon 94 000 MW. Veterné elektrárne dnes využíva takmer 70 krajín
sveta, pričom najviac ich je v Nemecku (22,3 GW), USA (16,8 GW),
Španielsku (15,1 GW), Indii (8 GW) a Číne (6,1 GW). Viac než 1000
MW inštalovaného výkonu je v celom rade krajín, napr. v Dánsku,
Taliansku, Veľkej Británii, Holandsku, Portugalsku, Francúzsku ale
aj napr. v Japonsku. Najväčší podiel na výrobe elektrickej energie
majú veterné elektrárne v Dánsku (20 % v roku 2005 - novšie údaje
zatiaľ nie sú k dispozícii).
Netýka sa to však iba krajín, kde majú more?
Určite nie. Veterné agregáty sú dnes budované skutočne po celom
svete. To, že sa tento rozvoj týka aj vnútrozemia dokazujú úspešné
veterné projekty napr. z Rakúska, Čiech, či Nemecka.
Čo považujete za najväčšie výhody veternej energie?
Výhodou veterných elektrární je, že neprodukujú žiadne odpady a
neznečisťujú ovzdušie. Vietor je zadarmo a je ho možné využiť
decentralizovane. V porovnaní s klasickými elektrárňami je veterné
elektrárne možné budovať relatívne jednoducho, lacno a v pomerne
krátkej dobe. Rovnako po odstránení turbíny nezostávajú v krajine
trvalé poškodenia ako je to napríklad u jadrových alebo uhoľných
elektrární.
Na otázky odpovedal: Juraj Rizman