Tlačová správa - 1. októbra, 2007
Organizácia Greenpeace dnes v Bratislave predstavila novú štúdiu analyzujúcu možnosti zvýšenia jadrovej bezpečnosti pri plánovanej dostavbe 3. a 4. bloku v JE Mochovce. Odborný materiál, ktorý pre environmentalistov vypracoval špecialista na jadrovú bezpečnosť Ing. Dalibor Stráský prináša prehľad rizík, spojených s prevádzkou reaktorov VVER 440/213.
Aktivisti organizácie Greenpeace pred veľvyslanectvom Talianskej republiky v Bratislave.
Ako hlavný bezpečnostný nedostatok tohto typu reaktorov je v
štúdii identifikovaná absencia tzv. kontejnmentu. Ide o betónovú
bezpečnostnú obálku reaktora, schopnú v prípade nehody odolať
vysokým tlakom, neprepustiť rádioaktívne úniky do životného
prostredia a účinne chrániť reaktor pred poškodením zvonku.
Vákuovo-barbotážny bezpečnostný systém, ktorý je použitý v JE
Mochovce, má síce tiež zabrániť úniku radiácie v prípade ťažkej
havárie, ale reaktory s týmto systémom nie sú (na rozdiel od tých
vybavených kontejnmentom) účinne chránené pred poškodením
zvonku.
V štúdii je okrem problematiky kontejmentu analýza ďalších
bezpečnostných problémov reaktorov, ktoré sa majú použiť v
Mochovciach. Materiál obsahuje aj hodnotenie návrhov na ich
riešenie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa u
sovietskych reaktorov VVER 440/213 vyskutuje 8 problémov s vysokým
vplyvom na bezpečnosť. Ide napríklad o riziko prasknutia
vysokoenergetických potrubí či spoľahlivosť napájania vodou.
Štúdia hodnotí účinnosť navrhovaných riešení a prichádza k
záveru, že päť s ôsmich hlavných problémov je v návrhu riešených
len čiastočne, pričom chovanie barbotážného systému pri maximálnom
tlakovom rozdiely možnom za podmienok po havárii zo stratou
chladiva nie je riešený vôbec.
"Ak sa pozrieme na všetky bezpečnostné riziká reaktorov typu
VVER 440/213 tak musíme konštatovať, že nikdy nemôžu dosiahnuť
bezpečnostnú úroveň súčastných reaktorov. Je to dané tým, že
bezpečnostná koncepcia týchto reaktorov je stará 30 rokov a ich
technické riešenie je dnes už jednoducho prežité," konštatoval
autor štúdie Ing. Dalibor Stráský.
Podľa Greenpeace je aj vzhľadom na možné bezpečnostné riziká
neprijateľné, aby sa dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce realizovala
bez verejnej diskusie a komplexného verejného posúdenia vplyvov na
životné prostredie (EIA).
"Sme presvedčení, že pre firmu ENEL i pre Slovenskú republiku
bude v rámci EÚ mimoriadne problematické uviesť do prevádzky
reaktor, ktorého bezpečnostná koncepcia je stará 30 rokov a kvôli
zastaralým technickým parametrom a rozostavanosti ho ani nejde
príliš modernizovať," vyhlásil Ing. Karel Polanecký, koordinátor
energetickej kampane Greenpeace.
Viac informácií o autorovi štúdie:
Ing. Dalibor Stráský - vyštudoval odbor jadrové inžinierstvo na
Českom vysokom učení technickom v Prahe. Špecializoval sa na teóriu
a techniku jadrových reaktorov, pričom jeho diplomová práca sa
týkala analýzy ťažkých havárií reaktorov typu VVER. Po skončení
štúdia pracoval v Energoprojekte Praha na dostavbe českej JE
Dukovany. V tejto jadrovej elektrárni neskôr pracoval ako operátor
sekundárneho okruhu. Jeho ďalším pôsobiskom bola JE Temelín, kde
robil na oddelení prípravy výroby. Od roku 1990 do roku 1997
pracoval pre ekologickú organizáciu Calla. Následne od roku 1998 do
roku 2005 na Ministerstve životného prostredia ČR ako poradca
ministra pre energetiku. V súčasnosti pracuje v spoločnosti EM
Consult. s.r.o. ako energetický konzultant.