Tlačová správa - 17. septembra, 2009
Environmentalisti vyvesili na budovu Slovenských elektrární, a.s. transparent s nápisom ZA MOCHOVCE 3,4 DOPLATÍME VŠETCI. Greenpeace upozorňuje, že pokusy o manipuláciu verejnosti pred verejným prerokovaním projektu nie sú jedinou hrozbou pre slovenských občanov. Jedným z ďalších problémov ohľadne dostavby je aj otázka financovania. Napriek tomu, že by mala byť investícia do jadrových blokov v Mochovciach pokrytá zo zdrojov Slovesnkých elektrární, v skutočnosti sa na financovaní nákladov jadrovej elektrárne budú podieľať aj slovenskí daňoví poplatníci. Vyplýva to zo Správy o hodnotení vplyvov jadrovej elektrárne Mochovce na životné prostredie, ktorá sa bude zajtra verejne prerokovávať v Bratislave.
Aktivisti Greenpeace vyvesili na budovu Sloveských elektrární a.s. transparent s nápisom "Za mochovce 3,4 zaplatíme všetci".
"Slovenské elektrárne a dokonca aj vláda nás neustále
presviedčajú, že energia z jadrových elektrární je lacná. Nikde sa
však nedozvieme, že za výrobu tejto energie platíme aj nepriamym
spôsobom. Okrem toho, že štát prispieva dotáciami do Národného
jadrového fondu , má na starosti aj vybudovanie konečného úložiska
vysoko rádioaktívneho odpadu, o ktorom ešte nie je jasné kde bude a
koľko bude stáť," povedala Andrea Zlatňanská, koordinátorka
energetickej kampane Greenpeace Slovensko.
Ani po šesťdesiatich rokoch využívania jadrovej energie
neexistuje na svete riešenie nakladania s vysokorádioaktívnym
odpadom. Trvalé hlbinné úložisko zatiaľ začali stavať len v USA, v
Yucca Mountain, ktorého odhadovaná cena bola vyše 96 miliárd
dolárov (USD), Po preinvestovaní 10 miliárd USD však bola výstavba
zastavená, pretože oblasť nespĺňa bezpečnostné kritériá. Aj
existujúce úložiská na Slovensku sú len dočasné a to, kde bude
trvalé úložisko a koľko bude stáť, stále nie je jasné. V samotnej
Správe o hodnotení Slovenské elektrárne konštatujú: "Dnes už
väčšinou všade je za dlhodobé aspekty nakladania s rádioaktívnymi
odpadmi a vyhoretým palivom, hlavne za ich konečné uloženie,
zodpovedný štát."
"Je to veľmi elegantné riešenie pre investora. Zisk z predaja
elektriny zostane súkromnej firme, ale riziká a zatiaľ neznáme
investície do trvalého úložiska sa prenášajú na štát a tým aj na
daňových poplatníkov. Nevidíme žiadny dôvod na to, prečo by mali
slovenskí občania platiť za nakladanie s odpadom, ktorý produkuje
súkromná spoločnosť," dodala Andrea Zlatňanská.
Podľa environmentalistov je problémom aj to, že zodpovednosť za
jadrové škody je pre investora limitovaná v určitom rozsahu, a ak
poistenie, alebo iné finančné krytie investora nie je dostatočné,
povinný zaplatiť za vzniknuté škody je opäť štát.