Tlačová správa - 12. marca, 2007
Zajtra sa v Národnej rade Slovenskej republiky začína zasadanie výborov, na ktorých sa bude prerokúvať návrh novelizácie zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva. Ostro sledovaný, tzv. banský zákon, je okrem iných ustanovení sporný aj kvôli paragrafu, ktorý má do budúcnosti upraviť možnosť využívania kyanidovej metódy pri ťažbe zlata. Slovenskí ochranári dlhodobo presadzujú, aby táto riziková forma získavania zlata z horniny bola zakázaná.
Kremnica - historická časť mesta.
Banský zákon bol už niekoľkokrát novelizovaný. Jeho znenie je aj
napriek tomu zastaralé a po toľkých zmenách aj veľmi zložité.
Environmentalisti v tejto súvislosti upozorňujú na potrebu
viacerých zmien, ktoré by zákon zjednodušili a viedli by
k posilneniu postavenia samospráv v rámci povoľovania banských
diel.
"Jedným z ustanovení, ktoré navrhujeme do novelizácie zaradiť,
je aj zákaz kyanidového lúhovania pri ťažbe zlata. Tento bod má
nielen podporu ochranárskych organizácií, ale aj niektorých
ministerstiev. Ťažba kyanidom predstavuje obrovské environmentálne
riziko, s možným dopadom na rozsiahle územie a miestne
obyvateľstvo," konštatovala Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka
toxickej kampane Greenpeace.
Podľa ochranárov je výrazným nedostatkom zákona, že explicitne
nerieši prípadný vznik havárie, či už na mieste spracovania rudy,
alebo na odkaliskách. Únik kyanidu v prípade havárie by totiž
predstavoval významný zdroj znečistenia životného prostredia,
s následnou kontamináciou kyanidom a ťažkými kovmi. Zo zahraničných
skúseností pritom jasne vyplýva, že odstránenie následkov obdobných
havárií siaha do miliardových súm.
"V súčasnosti sa na Slovensku ani v jednej z lokalít neťaží
zlato kyanidovým spôsobom. Prípadné prijatie zákazu by teda
nezasiahlo do žiadnej existujúcej prevádzky. Náš návrh v praxi
neznamená ukončenie ťažby, znamená len vylúčenie jednej - extrémne
rizikovej technológie," povedala Mgr. Kateřina Věntusová,
koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Zákaz tzv. kyanizácie by podľa ochranárov zachránil aj cennú
prírodnú oblasť v okolí Kremnice. Kanadský investor predložil MŽP
SR zámer na ťažbu, kde by chcel využiť práve spomínané lúhovanie
kyanidom. Obdobný zákaz kyanidovej technológie prijali v Čechách
v roku 2000.
Greenpeace v súvislosti s kyanidovým lúhovaním pripomína stále
chýbajúci zákon o environmentálnych záťažiach. Slovensko sa totiž
dodnes nedokázalo vyrovnať s následkami ťažby zlata za použitia
kyanidov, ktoré tu zostali z minulosti. Dodnes napríklad nie je
jasné, koľko bude musieť štát investovať do likvidácie odkalísk
s obsahom kyanidových kalov a ťažkých kovov.