Mimovládky žiadajú prezidenta, aby nepodpísal zákon o utajení informácií o jadrových zariadeniach

zoom

Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice.

"Pôvodným cieľom novely bolo zabezpečiť verejnosti účinnú účasť na povoľovaní projektov s najväčším vplyvom na zdravie a životné prostredie. Výsledkom však je, že pri povoľovaní jadrových zariadení nebude mať verejnosť prístup k žiadnym informáciám a tým účasť verejnosti vlastne stráca zmysel. To je v rozpore s európskym právom aj slovenskou ústavou. Práve preto žiadame prezidenta, aby niektoré body tohto zákona vrátil do NRSR s návrhom ich vypustiť. Novelizovať zákony v tomto duchu je zbytočné, nakoľko v súčasnosti platná legislatíva umožňuje utajiť informácie, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť jadrových zariadení alebo verejnosti", povedal právnik spolupracujúci so združením Via Iuris, Imrich Vozár.

Dňa 9. marca 2010 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). V parlamentnom výbore  pre životné prostredie bol predložený a schválený aj poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý do novely zákona o EIA vložil novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, a o mierovom využívaní jadrovej energie.

Dôsledkom schválenia tohto pozmeňujúceho návrhu je paušálne utajenie celej dokumentácie týkajúcej sa povoľovania jadrových zariadení, ktorá je vymenovaná v prílohe 1 a 2 atómového zákona, a to jednak pre širšiu verejnosť (žiadateľov o informácie podľa zákona o slobode informácií), tak aj pre účastníkov konaní o povoľovaní jadrových zariadení a povoľovaní činností súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení. Pritom smernice EÚ, rovnako ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám prikazujú citlivé informácie vylúčiť a zvyšok dokumentov sprístupniť.

"Prílohy 1 a 2 atómového zákona obsahujú aj informácie, ktoré v žiadnom prípade nemôžu ohroziť bezpečnosť jadrových zariadení. Považujeme za neprípustné, aby úrady mali možnosť paušálne zamietnuť sprístupnenie informácií o bezpečnosti jadrových zariadení a činností, o koncepčných plánoch a informácií finančného charakteru. Sú to napríklad informácie o plánoch vyraďovania jadrových zariadení, o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu okrem úložiska, o veľkosti hraníc jadrového zariadenia a podobne", povedala energetická kampanierka Greenpeace, Andrea Zlatňanská.

Novela zákona bola prezidentovi SR doručená 12. marca a od tohto dátumu má 15 dní na to, aby novelu podpísal, alebo vrátil. V prípade, že novela nadobudne účinnosť, mimovládne organizácie sa obrátia na Európsku komisiu. Požiadavka na zabezpečenie práv dotknutej verejnosti pri povoľovaní jadrových zariadení nie je splnená.