Slovenské environmentálne organizácie Priatelia Zeme
a Greenpeace odmietajú plán povrchovej ťažby zlata v lokalite
Šturec pri Kremnici. Zámer kanadskej spoločnosti Tournigan Gold
Corporation predstavuje významné riziko pre životné prostredie
v meste i celom priľahlom regióne. V tejto súvislosti vyjadrili
obe organizácie obavy týkajúce sa plánovaného využitia jedovatého
kyanidu sodného a celého odpadového manažmentu projektu.
"Plánovaná ťažba je neprijateľná hneď z niekoľkých dôvodov.
Ťažobný priestor je umiestnený len približne kilometer od centra
mesta Kremnica. Je preto takmer isté, že občania budú postihnutí
napríklad zvýšenou prašnosťou a hlukom. Povrchová baňa s hĺbkou 200
až 250 metrov ako aj vytvorenie umelých plôch pre odvoz hlušiny
a odkalísk zároveň natrvalo zmenia vzhľad a ráz krajiny v meste
a jeho širšom okolí. Vzhľadom na naše medzinárodné skúsenosti,
napríklad z Rumunska, máme najväčšie obavy práve s použitia kyanidu
pri ťažbe," konštatoval Juraj Rizman, hovorca organizácie
Greenpeace.
Zlato sa má v Kremnici dobývať s použitím jedovatého kyanidu
sodného. Zo sveta sú známe viaceré havárie, pri ktorých kyanid
používaný pri získavaní zlata unikol a spôsobil obrovské škody na
životnom prostredí. Pravdepodobne najznámejšou je havária
odkaliska, ktorého hrádza sa pretrhla následkom silných dažďov
v roku 2000 v lokalite Baia Mare (Rumunsko). Unik kyanidu vtedy
spôsobil ekologickú katastrofu a následky havárie bolo možné
sledovať na 600 kilometrovom úseku riek Somes, Tisa a Dunaj.
Z dôsledkov ťažby na životné prostredie v Kremnici majú obavy aj
obyvatelia mesta, ktorí upozornili, že projekt môže znamenať
zničenie perspektívy cestovného ruchu.
"Na konkrétne otázky obyvateľov v súvislosti s možnými rizikami
a technickým zabezpečením ťažby dáva investor len neuspokojivé
všeobecné odpovede," uviedol Roman Havlíček z Priateľov Zeme-CEPA.
"Pritom riziká používania kyanidov sú také veľké, že napríklad v
Českej republike dokonca novelou banského zákona už v roku 2000
tento spôsob spracovania nerastov parlament zakázal."
Zodpovednosť za rozhodnutie o projekte nesie nielen Obvodný
banský úrad v Banskej Bystrici, ale aj samotné mesto, ktoré by
preto malo dôkladne zvážiť bezpečnosť projektu, a tiež jeho
dôsledky pre Kremnicu a okolie po tom, ako sa s ťažbou skončí.
"Vedenie mesta Kremnica by si malo uvedomiť svoju silnú pozíciu pri
rozhodovaní, kde je jednak účastníkom všetkých konaní a zároveň je
zodpovedné aj za vydanie stavebných povolení," dodal Havlíček.
9. januára 2006 oficiálne doručilo Ministerstvo životného
prostredia SR mestu Kremnica Zámer povrchovej ťažby zlata a
striebra v lokalite Šturec, ktorý mesto v ten istý deň aj
zverejnilo. Od tohto dátumu začína plynúť 6-týždňová zákonná
lehota, určená na preštudovanie a pripomienkovanie zámeru občanmi a
občianskymi združeniami.
Priatelia Zeme i Greenpeace vyjadrili podporu miestnym
občianskym iniciatívam, ktoré sa usilujú o ochranu životného
prostredia a informujú verejnosť o rizikách projektu.