Ochranári hodnotili končiace sa volebné obdobie

Tlačová správa - 30. mája, 2006

Minister životného prostredia dostal za svoje pôsobenie od environmentalistov štvorku.

Organizácia Greenpeace uskutočnila v týchto dňoch telefonický prieskum postojov predstaviteľov slovenských environmentálnych organizácií. Ankety sa zúčastnilo 50 osobností environmentálneho hnutia, ktoré reprezentovali 35 mimovládnych organizácií zo všetkých kútov SR. Prieskum bol zameraný na zistenie názorov a hodnotenie končiaceho sa volebného obdobia 2002-2006 z pohľadu ochrany a tvorby životného prostredia.

Výsledky prieskumu:

- Ako by ste na stupnici od 1 do 5 zhodnotili končiace sa volebné obdobie z pohľadu ochrany a tvorby životného prostredia? (1 je najlepšie a 5 je najhoršie)

Výsledná známka: 4 (priemer 3,70)

- Ako by ste na stupnici od 1 do 5 zhodnotili pôsobenie ministra ŽP Lászla Miklósa?

Výsledná známka: 4 (priemer 3,74)

- Ktorí poslanci NR SR urobili podľa Vás niečo pozitívne pre ochranu životného prostredia?

1. Peter Muránsky

2. Mária Sabolová

3. Jaroslav Jaduš a László Köteles (zhodný počet hlasov)

Respondenti si ďalej spontánne spomenuli na týchto poslancov NR SR:

J. Blanár, P. Bódy, E. Dolník, M. Juščík, M. Maxon, B. Opaterný, J. Rusnák, J. Tkáčová.

Až 30 respondentov nevedelo spontánne uviesť meno žiadneho poslanca, ktorý by podľa ich názoru spravil niečo pozitívne pre životné prostredie. Spontánne si však respondenti okrem poslancov NR SR spomenuli na:

- z ministrov vlády: D. Lipšica a L. Miklósa

- z europoslancov: V. Maňka

- z politických strán: HZD, KDH, KSS, SDKÚ, Slobodné fórum a SMK.

- Ktorí poslanci NR SR podľa Vás pracovali proti záujmom ochrany ŽP?

1. Pavol Rusko

2. Jirko Malchárek

3. Tibor Mikuš

Respondenti si ďalej spontánne spomenuli na týchto poslancov NR SR:

J. Blanár, E. Černá, R. Fico, M. Juščík, M. Maxon, D. Muňko a P. Muránsky.

Až 15 respondentov nevedelo spontánne uviesť meno žiadneho poslanca, ktorý by podľa ich názoru spravil niečo negatívne pre životné prostredie. Spontánne však respondenti okrem poslancov NR SR spomenuli:

- z ministrov vlády: s veľmi jednoznačnou - výraznou prevahou hlasov M. Dzurinda, nasledovaný ministrami L. Miklósom, I. Miklošom, P. Prokopovičom a Zs. Simonom

- z europoslancov: J. Hudacký

- z politických strán: s veľmi jednoznačnou - výraznou prevahou hlasov SDKÚ a ANO, nasledované s markantným odstupom stranami LS-HZDS, KDH, KSS, Smer a SMK.

V tejto kategórii bolo zaujímavé, že si respondenti spontánne spomenuli na mnoho osobností, ktoré síce nefigurovali počas volebného obdobia 2002-2006 ani vo vláde ani v NR SR, ale aj tak výrazne ovplyvňovali dianie v oblasti životného prostredia. Veľmi negatívne sa medzi ochranármi zapísal koordinátor Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivan Štefanec (jeho osobu spontánne uviedla takmer polovica respondentov). Medzi negatívne hodnotenými osobnosťami sa objavili politici z komunálnej sféry napr. J. Slota a

A. Ďurkovský, ale aj predstaviteľ Štátnych lesov TANAPu P. Liška, či publicista a analytik

R. Kazda.

- Ktorá legislatívna norma schválená podľa Vás v končiacom sa volebnom období má, alebo bude mať najvýraznejší (pozitívny či negatívny) dopad na ochranu a tvorbu ŽP?

1. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA)

2. Balík legislatívnych noriem o odpadoch a obaloch

3. Lesný zákon

Respondenti si ďalej spontánne spomenuli na tieto legislatívne normy:

zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o IPKZ, zákon o jadrovom fonde, dva zákony o geneticky modifikovaných organizmoch a nakladaní s nimi, balík protikorupčných zákonov, novela zákona o prístupe k informáciám a viaceré normy o protipovodňovej ochrane.

Až 10 respondentov si nevedelo spontánne spomenúť ani na jednu legislatívnu normu schválenú v tomto volebnom období. Spontánne však viacerí respondenti uviedli, že v SR:

zákony sú, ale chýba ich správna implementácia
problémom nie je nedostatočná legislatíva, ale vymožiteľnosť práva

- Čo považujete za najväčší úspech ochrany ŽP v SR za posledné štyri roky?

1. Tatry - mobilizácia občanov, osobností kultúrneho a spoločenského života a mimovládnych organizácií

2. GMO - žiadne komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín v SR a pomerne úspešná ochrana nášho trhu v potravinami pred potravinami s obsahom GMO

3. Balík opatrení týkajúcich sa ochrany prírody

- úspechy pri prijatí sústavy NATURA 2000, vyhlasovaní chránených vtáčich území, súkromných rezervácií a boj proti nelegálnym výrubom drevín.

Respondenti ďalej spontánne najčastejšie spomínali tieto úspechy:

kampaň za lepšiu legislatívu v oblasti obalov a odpadov, kampaň proti niektorým skládkam a projektom spaľovní, kampaň za prijatie zákona o starých environmentálnych záťažiach, zastavenie alebo dočasné pozastavenie niektorých projektov budovania diaľnic ako aj aktivity lesoochranárskeho zoskupenia VLK, organizácie SOVS a právnického centra Via Iuris.

- Čo považujte za najväčší neúspech ochrany ŽP v SR za posledné štyri roky?

1. Tatry - riešenie likvidácie kalamity, nedoriešenie kompetenčného sporu medzi MŽP SR a MP SR, nedoriešenie problému tzv. zonácie, arogantný a nepartnerský prístup k občianskym aktivitám

2. Riešenie problematiky obalov a odpadov

- problémy s prijatím zavedenia systému zálohovania PET fliaš, tlak na výstavbu nových skládok a spaľovní, slabá pozícia MŽP SR v porovnaní s ekonomickými rezortmi a podnikateľskými subjektami

3. Situáciu v environmentálnom hnutí

- slabá schopnosť spolupracovať a koordinovať sa, chýbajúca solidarita v rámci environmentálneho hnutia.

Respondenti ďalej spontánne najčastejšie spomínali tieto neúspechy:

chýbajúcu štátnu podporu pre mimovládne organizácie so zameraním na ochranu životného prostredia a environmentálnu výchovu, podporu jadrovej energetiky, slabú podporu tzv. "zeleným" technológiám, podporu diaľnic, neprijatie zákona o starých environmentálnych záťažiach, technokratické riešenie protipovodňových opatrení, tlak na obmedzovanie ochrany prírody, čierne stavby, nelegálne výruby a podporu investícií bez ohľadu na ich dopady na životné prostredie.

Respondenti tiež spontánne viackrát uviedli, že im chýba princíp partnerstva štátu a mimovládneho sektora, a častým problémom je formálny prístup štátu, zamestnancov štátnych a samosprávnych inštitúcií k ochrane životného prostredia.

Zoznam respondentov: