Kremnica - bývalá štôlňa Milan. Jeden z mnohých pozostatkov banskej činnosti v kopcoch nad mestom.
Vyplýva to z výskumu Greenpeace, ktorý organizácia realizovala
na odkalisku pri obci Horná Ves, v blízkosti mesta Kremnica, v
Banskobystrickom samosprávnom kraji. Výsledky analýz dokázali, že
aj 50 rokov od ukončenia činnosti sú v odkalisku vysoké hodnoty
rizikových látok, ako sú napr. ťažké kovy.
Obsah zinku a medi je takmer 100-krát a olova takmer 200-krát
vyšší ako je dnes platný limit pre štandardnú pôdu. V prípade
havárie a prieniku týchto látok do životného prostredia by preto
hrozila kontaminácia vody a pôdy. Pritom napr. zlúčeniny olova majú
mutagénne účinky a predpokladá sa ich súvislosť so vznikom zhubných
nádorov pľúc a obličiek.
"Hrozba havárie je reálna. Po 50-tich rokoch od ukončenia
činnosti je odkalisko v dezolátnom stave. Areál nie je riadne
vyznačený, oplotenie je sčasti zničené. Brána bola v čase našej
obhliadky dokorán otvorená. Bývalá nádrž na zachytávanie vody
vytekajúcej z odkaliska je dnes nebezpečnou dierou v zemi bez
akéhokoľvek poklopu. Pôvodná izolácia je viditeľne na viacerých
miestach popraskaná a porušená," hovorí Kateřina Věntusová,
koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Odkalisko v Hornej Vsi je pozostatkom banskej činnosti v
regióne. V 50-tych rokoch 20. storočia sa pri Kremnici ťažilo zlato
kyanidovým spôsobom, pričom kaly s obsahom jedovatej látky a
ťažkých kovov boli ukladané práve na odkalisko v katastri obce
Horná Ves.
Objekt sa nachádza asi iba 200 metrov od prvých obývaných domov
obce. Na základe obhliadky a chemických rozborov uloženého
materiálu sa Greenpeace obáva, že v prípade väčších zrážok by mohlo
dôjsť k priesakom či havárii a následne ku kontaminácii životného
prostredia.
V obci Horná Ves už v minulosti k podobnej havárii došlo. V lete
roku 1971 sa po silnom daždi pretrhla hrádza odkaliska s kyanidovým
kalom. Došlo k zaplaveniu niekoľkých záhrad a domov. Miestni
obyvatelia sa následne museli vysporiadať nielen so škodami na
majetku, ale aj so zákazom zberu kontaminovanej úrody.
"Na príklade odkaliska v Hornej Vsi sa dajú ilustrovať dva
aktuálne problémy. Prvý sa týka banskej činnosti. Ak poslanci NR
SR, ktorí práve v týchto dňoch rozhodujú o budúcej podobe banského
zákona, aj naďalej umožnia ťažbu tzv. kyanidovou metódou, dajú tým
vlastne zelenú vzniku ďalších podobných odkalísk v budúcnosti.
Druhý rozmer tejto kauzy sa týka riešenia problému starých
environmentálne záťaží. Aj tento príklad dokazuje, že staré
odkaliská je nutné rekultivovať resp. sanovať, aby nedochádzalo ku
kontaminácii životného prostredia. Na to však chýba legislatíva i
financie," konštatovala Kateřina Věntusová z Greenpeace.
Na výsledky rozborov i alarmujúci technický stav odkaliska v
Hornej Vsi dnes Greenpeace písomne upozornil orgány Slovenskej
inšpekcie životného prostredia SR, Obvodného Banského úradu SR v
Banskej Bystrici a Obvodný úrad životného prostredia v Žiari nad
Hronom.