Prečo sa má stavať VD Slatinka?

zoom

Jadrová elektráreň Mochovce

"Je to úplne absurdná situácia. Štátny podnik plánuje za štátne peniaze realizovať stavbu, ktorú odôvodňuje tým, že ju potrebuje kvôli aktivite súkromnej spoločnosti. Tej súkromnej spoločnosti, ktorá už niekoľkokrát verejne deklarovala, že o túto stavbu vôbec nestojí. Logicky sa teda pýtame, čo je za snahou presadiť kontroverzný projekt výstavby VD Statinka," povedal Ing. Karel Polanecký, koordinátor energetickej kampane Greenpeace.

Projekt, ktorý do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie predložila Vodohospodárska výstavba zdôvodňuje zámer vystavať priehradu jednoznačne, ako: "Zabezpečenie objemu vody na toku Slatina pre nadlepšovanie prietokov Hrona najmä v súvislosti s odbermi chladiacej vody po dobudovaní 3. a 4. bloku JEMO v prípadoch klimaticky (hydrologicky) suchých období."

Slovenské elektrárne a.s., sa však v rozpore s tvrdeniami Vodohospodárskej výstavby opakovane vyjadrili, že k zabezpečeniu chladiacej vody pre JE Mochovce, nie je výstavba VD Slatinka potrebná. V médiách, ako aj v liste pre občianske združenie Slatinka predstavitelia Slovenských elektrární uviedli, že "...podľa výsledkov štúdie realizovateľnosti zdrojom  úžitkovej vody na chladenie 3. a 4. bloku v JE Mochovce bude vodné dielo Veľké Kozmálovce."  V liste sa okrem toho tiež uvádza, že "...štúdia realizovateľnosti vyhodnotila riešenie s kapacitou vodného diela V. Kozmálovce ako dostatočné aj v prípade nepriaznivých zrážkových podmienok."  

 "Ak je pravdou, čo sa tvrdí v zámere predloženom na posúdenie vplyvov, je namieste vážne podozrenie, že štát sa chystá vybudovať za verejné zdroje stavbu, ktorá by mala eliminovať negatívne vplyvy prevádzky JE Mochovce na rieku Hron. Píše sa tam, že štát umožnil odoberať jadrovej elektrárni vodu na úkor minimálneho prietoku v Hrone. Zákon o vodách pritom ustanovuje, že štát má v prvom rade zabezpečiť práve minimálny prietok v rieke, a až to, čo je navyše je možné prerozdeliť a predať. Zdá sa, že v prípade tejto atómovej elektrárne ale je situácia presne opačná a štát chce tento problém riešiť výstavbou VD Slatinka. Neviem aké by boli dosahy na verejné zdroje, ak by štát takto dotoval každého podnikateľa a každú firmu," povedala Ing. Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Plán vystavať na rieke Slatina v blízkosti Zvolena vodné dielo sa datuje do 50-tych rokov 20. storočia. Už vtedy bolo rozhodnuté o likvidácii dedinky Slatinka (ktorá stojí dodnes) a obmedzení využívania 12 km dlhého údolia rieky. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti však nie je prakticky možné ani dnes. Plány na výstavbu VD bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území. V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a približne 30 rekreačných objektov.