Vyschnutý zavlažovací kanál pri obci Malinovo počas sucha 2004.
Klimatológ Milan Lapin pre TASR objasnil, že v atmosfére je
momentálne o 38 percent viac oxidu uhličitého ako bol prirodzený
stav do roku 1750 a o 160 percent viac metánu. Teórie hovoria, že
za rast podielu skleníkových plynov v ovzduší nezodpovedá iba
priemysel či doprava, ale aj poľnohospodárstvo.
"Dve tretiny emisií skleníkových plynov má na svedomí spaľovanie
fosílnych palív používaných pri výrobe tepla a elektriny či v
doprave," uviedol pre TASR Karel Polanecký z Greenpeace. Doplnil,
že za asi 20 percent emisií je zodpovedné aj odlesňovanie. Podľa
OSN je produkcia mäsa v celom svojom procese škodlivejšia ako
doprava, keďže sa odhaduje, že priame emisie z produkcie mäsa
(vrátane chovu jatočných zvierat) sa na celkových emisiách
podieľajú 18 percentami. Profesor Lapin spresnil, že
poľnohospodárstvo sa významnou mierou podieľa na produkcii metánu,
čím prispieva k zosilneniu skleníkového efektu. Na zvyšovaní
podielu metánu vo vzduchu sa podieľajú aj plyny prežúvavcov, ktorým
vzniká metán v tráviacom trakte.
Ako vysvetlil Lapin, aj keby svet prestal vypúšťať do ovzdušia
emisie CO2, jeho podiel v ovzduší by dosiahol prirodzený stav
zhruba za 120 rokov, pri metáne by tento proces trval asi 12 rokov.
"Globálne otepľovanie by pokračovalo," upozornil. Na Slovensku
pripadá na jedného obyvateľa sedem až osem ton emisií CO2. Svetový
priemer predstavuje šesť ton na človeka a priemer EÚ sa pohybuje
okolo 11 ton emisií na osobu. Hľadať účinné riešenie situácie sa
najbližšie pokúsia spoločne ministri životného prostredia z krajín,
ktoré pristúpili k zmluve o zmene klímy, a signatári Kjótskeho
protokolu na decembrovej konferencii pod záštitou OSN v poľskom
meste Poznaň. Za najväčších producentov skleníkových plynov sa
považuje USA, Európska únia, Čína, Rusko, India a Japonsko.
Ako sa ďalej uvádza vo vízii, v prípade, že sa na Slovensku v
zime oteplí o 1,3 °C, predpokladá sa, že sa zvýši aj počet dní,
kedy sa teplota dostane nad bod mrazu. Výrazne by sa mal zvýšiť v
lete aj počet dní s pocitom dusna, ako i horúcich epizód
predovšetkým v nižších polohách. Zmeny nastanú aj v režime zrážok.
"Očakáva sa, že viac zrážok bude v zime, predovšetkým na severe
Slovenska," objasnil Lapin s tým, že v zime bude väčší podiel dažďa
ako doteraz. Menšie alebo rovnaké zrážky predpovedá klimatológ
počas letných mesiacov. Vysvetlil, že sa ale zmení režim zrážok, čo
znamená, že budú v lete dlhšie obdobia sucha a počas krátkych
cyklonálnych období sa vyskytnú výdatnejšie prívalové dažde, čím
vzrastie aj riziko povodní. Úbytok zrážok sa očakáva na juhu
Slovenska.
Oteplenie počas leta prinesie aj zvýšenie rizika lesných
požiarov, silných búrok a tornád. Profesor Lapin zhrnul, že výskyt
tornád závisí predovšetkým od teploty vzduchu. Čím je teplota
vyššia, tým sa zvyšuje aj riziko vzniku tornáda, spresnil.
Konštatoval, že také podmienky pre vznik tornád ako napríklad v USA
na Slovensku nikdy nebudú, ale upozornil, že s rastúcou teplotou
bude aj ničivejší účinok tornád väčší.
"Ak sa nepodarí významne znížiť emisie skleníkových plynov, tak
bude svet čeliť predovšetkým vážnej humanitárnej kríze spôsobenej
nedostatkom vody a zhoršenými podmienkami v niektorých husto
obývaných oblastiach," zdôraznil Polanecký. Podotkol, že napriek
záverom medzinárodných konferencií objem emisií skleníkových plynov
rastie. Dôvod vidí v tom, že spaľovanie fosílnych palív, ako aj
výrub pralesov sa zatiaľ vypláca. Za kľúčové opatrenia považuje
spoplatnenie emisií, pripomína však, že netreba čakať, kým sa svet
dohodne, koľko bude stáť tona uhlíka. Podotkol, že občania môžu k
riešeniu problematiky prispieť nesúhlasom s výstavbou uhoľných
elektrární, preferovaním domácich produktov namiesto tých, ktoré
treba prepraviť cez pol zemegule, ako aj používaním modernejších
úsporných spotrebičov a obmedzením plytvania s energiou.
Oteplenie už možno badať aj na Slovensku, keďže k nám prinieslo
aj nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré k nám prichádzajú zo
stredomorskej oblasti. V roku 2004 sa prvýkrát zaznamenala
prítomnosť komára Anophelesa, ktorý môže šíriť maláriu. V
súčasnosti k nemu pribudli ďalšie druhy, ktoré môžu šíriť túto
tropickú chorobu. Zároveň sa objavil aj nový škodca obilnín - voška
Diuraphis. Prvýkrát sa na našom území zaznamenal v roku 2000 a o
rok neskôr už patril medzi dominantné druhy škodcov obilia.
Ornitológovia upozorňujú, že v dôsledku klimatických zmien môžu na
Slovensku ku konca 21. storočia vymiznúť orol kráľovský, sova
dlhochvostá či tetrov hlucháň.
Zdroj: TASR
Článok
"Smer Poznaň (I)"