Tlačová správa - 10. apríla, 2008
„Často sa stretávame s názorom, že prieskum územia nepredstavuje žiadne environmentálne riziko. Nie je to celkom tak. Prieskum územia pre potreby baníctva je totiž často zásahom do vlastníckych práv. Čo sa týka životného prostredia predstavujú prieskumné práce riziko hlavne z pohľadu zvýšenia hluku, prašnosti a dopravy. Ľudia si skutočné následky prieskumu uvedomia až vtedy, keď im za domom, či v ich obľúbenej rekreačnej zóne začnú jazdiť nákladné autá a hučať banské stroje,“ povedala Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Koordinátorka toxickej kampane Greenpeace Kateřina Věntusová na mieste prieskumných vrtov pri Kremnici.
Banské spoločnosti
mali k 1. januáru 2008 registrované povolenia na prieskum zásob
zlata v 38 oblastiach SR. Prieskumné územia sú lokalizované hlavne
na strednom a východnom Slovensku. Rozloha území, kde sa prieskum
zlata má uskutočniť, alebo kde sa už reálne aj vykonáva, je veľmi
rozdielna. Najmenšie prieskumné územie má rozlohu 0,3 km2
a najväčšie až 243 km2. Zaujímavosťou je, že licencie na prieskum
17 najväčších území majú pod kontrolou zahraničné spoločnosti z
Veľkej Británie, Cypru a Kanady.
Ako teda vyzerajú prieskumné práce v realite? Pozrite sa ako ich
naši fotografi zadokumentovali nad mestom Kremnica začiatkom apríla
2008.
Lokalita prieskumných vrtov (FOTO)
Autori fotografií: Kateřina Věntusová, Ľubica Rizmanová, Michal
Witoszynski, Tomáš Fidrich a Juraj Rizman