Tlačová správa - 14. novembra, 2007
Organizácia Greenpeace dnes kritizovala tlak Vlády SR na výstavbu nových jadrovoenergetických zariadení na území Slovenska. Argumenty environmentalistov prišla do Bratislavy podporiť aj expertka Ulla Klötzer, ktorá pre fínske mimovládne organizácie spracovala sumár doterajších skúseností s výstavbou nového typu európskeho jadrového reaktoru, známeho pod skratkou EPR. Z analýzy jasne vyplýva, že ani pri novej generácii najmodernejších jadrových reaktorov sa nepodarilo vyriešiť základné bezpečnostné problémy a znížiť investičnú náročnosť ich výstavby.
Fínsko, ako prvá krajina sveta zahájila v roku 2005 výstavbu
rektoru typu EPR. Kontrakt na reaktor Olkiluoto 3 s výkonom 1600 MW
za 3,2 miliardy Euro mal byť dokončený za štyri roky. Už dnes je
však jasné, že termín spustenia reaktoru je v časovom sklze a
pôvodný rozpočet bude prekročený.
Technické problémy sa podľa analýzy Ully Klötzer objavili už na
samotnom začiatku stavby. Po zdĺhavom riešení problémov s betónovou
základnou doskou, sa však objavili aj komplikácie s nevyhovujúcou
kvalitou potrubia pre primárny okruh, či zvarmi na tlakovej nádobe
reaktora. Technické problémy sa automaticky premietli do posunu
termínu a navýšenia rozpočtu. V auguste 2007 dodavateľské
konzorcium oznámilo, že termín dokončenia stavby sa posúva o dva
roky a navýšenie rozpočtu je odhadované na približne 1,5 miliardy
Euro. To, že ide o seriózne komplikácie dokresluje aj odhad
Ministerstva financií Francúzskej republiky. To na základe správ o
navyšovaní nákladov odhadlo stratu francúzskej štátnej spoločnosti
AREVA, ktora je členom konzorcia výstavby fínskeho reaktoru
Olkiluoto, na 700 miliónov Euro!
Veľkou otázkou zostáva aj úroveň jadrovej bezpečnosti. Povolenie
na výstavbu bolo vydané v rekordne krátkom čase a to aj napriek
tomu, že stavebná dokumentácia nebola kompletná. Fínsky úrad pre
jadrovú bezpečnosť STUK už vydal niekoľko kritických správ
dokumentácie a kontroly stavby. Inšpektori kritizovali predovšetkým
postup pri výbere subdodávateľov, keď sa rozhodovalo na základe
nízkej cenovej ponuky a nie kvality. Tak sa napríklad stalo, že
oceľová vložka reaktora vykazovala chyby na zváraných častiach.
Spôsobila to voľba lacného, ale neskúseného dodávateľa - poľskej
firmy, ktorá sa zaoberá výrobou rybárskych lodí.
"Doterajšie skúsenosti s výstavbou ukazujú, že ani nová
koncepcia reaktoru nerieši bezpečnostné a ekonomické problémy
jadrovej energetiky. Vlaková loď renesancie jadrovej energetiky
Olkiluoto 3 uviazla na plytčine," uviedla Ulla Klötzer z
organizácie Women Against Nuclear Power.
Ako konštatoval Ing. Karel Polanecký, koordinátor energetickej
kampane Greenpeace Slovensko: "Fínska skúsenosť je pre nás veľmi
cenná, hlavne teraz, v čase keď slovenská vláda aktívne tlačí na
využívanie jadrovej energetiky a plánuje budovanie nových
reaktorov. Existujú totiž úvahy, že tieto nové slovenské jadrové
elektrárne by mohli využívať reaktor typu EPR. Na fínskom prípade
sa teda môžeme poučiť. Zároveň však jasne vidieť aká hlboká je
priepasť medzi snami jadrových inžinierov o lacnom a bezpečnom
reaktore a realitou."