Tlačová správa - 30. decembra, 2008
Podľa odhadov sa na Slovensku nachádza približne 30.000 potenciálnych zdrojov znečistenia, z ktorých približne 1500 predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Riešenie problematiky odstraňovania tzv. starých environmentálnych záťaží má priniesť návrh zákona o týchto záťažiach z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Chátrajúci sklad toxických chemikálií v obci Čeľovce v okrese Trebišov. V sklade skrachovaného JRD sa nachádzali približne 3 tony toxických látok. Vzorky chemikálií z Čeľoviec, ktoré nechala organizácia Greenpeace analyzovať v nezávislých laboratóriách, potvrdili prítomnosť viacerých nebezpečných a zdraviu škodlivých látok. Šokujúce je zistenie prítomnosti látky Toxafén, ktorej použitie je medzinárodne zakázané. Na Slovensku nie je povolené jej použitie už od roku 1984!
Ako objasnil šéf rezortu Ján Chrbet, stále prebieha
pripomienkové konanie a treba sa dohodnúť na likvidácii záťaží s
majiteľmi sprivatizovaných podnikov. Očakáva však, že zákon by
mohla vláda SR prerokovať v prvom kvartáli budúceho roka.
"Potrebujeme sa dohodnúť, aby to, čo sa zaviazali pri
privatizácii podnikov, aby si túto úlohu splnili," konštatoval
minister s dôvetkom, že samozrejme s tým nikto nesúhlasí. Podotkol,
že majitelia podnikov si musia byť vedomí, že sa v zmluvách
zaviazali tieto záťaže likvidovať. Prijatie zákona by malo mať
citeľný vplyv na zodpovedné osoby za environmentálne záťaže,
nakoľko sa bude na nich vyvíjať tlak, aby sa s nimi vyrovnali. V
prvom rade by mal byť braný na zodpovednosť pôvodca záťaže, vrátane
jeho právneho nástupcu. Predložený návrh zákona počítal s tým, že
štát preberie zodpovednosť za záťaže, ak nebude možné určiť inú
zodpovednú osobu, alebo ak sa tak rozhodne dobrovoľne.
"Staré environmentálne záťaže sú problémom, na ktorý
upozorňujeme už niekoľko rokov," povedala pre TASR hovorkyňa
organizácie Greenpeace Lucia Szabová. Po cely čas podľa nej štát
sľubuje, že riešenie tohto problému je prioritou. Tvrdí, že zatiaľ
tomu nič nenasvedčuje a Slovensko stále čaká na zákon, ktorým by sa
mohlo naštartovať riešenie situácie. "Čím dlhšie budeme odkladať
schválenie zákona, tým viac bude likvidácia často nebezpečných a
toxických látok po celom Slovensku stáť nielen štát, ale aj
súkromné firmy," zhrnula. O problematike starých environmentálnych
záťaží sa diskutuje už takmer 18 rokov. Od roku 1998 sa hovorí o
príprave zákona, ktorý by túto oblasť upravil. V roku 2003 sa
začali prípravné práce.
Environmentálne záťaže sú roztrúsené po celej krajine a
nachádzajú sa najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo
veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných
látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných
odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež
spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených
skládok alebo odkalisiek sa v niektorých lokalitách prejavuje
zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či
arzénu v prostredí.
Štáty Európskej únie riešia odstraňovanie záťaží rôzne.
Napríklad v Nemecku, Holandsku a vo Švédsku sa staré
environmentálne záťaže financujú zo štátneho rozpočtu v rámci
všeobecného daňového zaťaženia. Niektoré štáty ako napríklad
Rakúsko a Francúzsko používajú na financovanie nákladov súvisiacich
s environmentálnymi záťažami špeciálny kompenzačný fond, ktorého
príjmom sú poplatky za niektoré špecifické chemické látky, za
nebezpečné odpady a iné.
Zdroj: TASR