Tlačová správa - 29. januára, 2007
Už vyše 17 rokov sa na Slovensku diskutuje o potrebe riešiť problém tzv. starých environmentálnych záťaží. Pozostatky po priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe z čias komunizmu, v podobe starých skládok, odkalísk, háld, kontaminovanej pôdy a vody sú roztrúsené po celom území Slovenska. Na riešenie tohto problému však štátu dlhodobo chýbajú financie a dodnes nie je hotová ani legislatíva, ktorá by oblasť právne upravila.
Aktivista Greenpeace robí prieskum chemikálií v chátrajúcom sklade pesticídov a starých agrochemikálií.
"O problematike starých environmentálnych záťaží sa diskutuje už
dlhých 17 rokov. Od roku 1998 sa hovorí o príprave zákona, ktorý by
túto oblasť upravil. V roku 2003 sa začali prípravné práce, bolo
napr. spracované paragrafované znenie a prebehlo medzirezortné
pripomienkové konanie, ale máme rok 2007 a všetko nasvedčuje tomu,
že ani v priebehu tohto roku zákon schválený nebude. Na zatiaľ
poslednom rokovaní pracovnej skupiny, ktorá má zákon pripraviť sa
už otvorene hovorilo o najskoršom možnom termíne schválenia v roku
2008", hovorí Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej
kampane Greenpeace.
Od apríla 2005 rokuje MŽP SR, kvôli rozporom o zákone so
zástupcami priemyselných zväzov a združení, ako aj so zástupcami
niektorých veľkých, zväčša chemických podnikov.
"Zástupcovia priemyslu neustále predkladajú ministerstvu
pripomienky, ktoré sa nedajú do zákona aplikovať. Spĺňajú len a len
úzke priority firiem a opomíňajú skutočný význam zákona, ktorým je
riešenie problematiky starých environmentálnych záťaží, nielen v
čisto priemyselnej oblasti, ale napr. aj v oblasti
poľnohospodárstva. Štát by si mal konečne uvedomiť, že takáto
zdržovacia stratégia je pre štát samotný mimoriadne drahá,"
konštatovala Mgr. Kateřina Věntusová.
Podľa Greenpeace suma, ktorú bude potrebovať štát na to, aby sa
starých environmentálnych záťaží zbavil z roka na rok rastie. Tento
fakt si podľa environmentalistov možno overiť na prípade starých
nelegálnych skládok pesticídov. "Tým, že pesticídy nie sú
dostatočne zabezpečené, a že dochádza k ich únikom napr. do pôdy,
sa rozsah znečistenia z roka na rok zväčšuje a rozširuje. To
znamená, že aj suma, ktorá bude potrebná na dekontamináciu územia a
sanácie rastie. Z tohto hľadiska by bol rýchly zásah štátu nielen
najekologickejším ale aj najekonomickejším riešením," vysvetľuje
Mgr. Věntusová z Greenpeace.