Tlačová správa - 29. januára, 2008
Banské spoločnosti mali k 1. januáru 2008 registrované povolenia na prieskum zásob zlata v 38 oblastiach SR. Prieskumné územia sú lokalizované hlavne na strednom a východnom Slovensku. Rozloha území, kde sa prieskum zlata má uskutočniť, alebo kde sa už reálne aj vykonáva, je veľmi rozdielna. Najmenšie prieskumné územie má rozlohu 0,3 km2 a najväčšie až 243 km2. Zaujímavosťou je, že licencie na prieskum 17 najväčších území majú pod kontrolou zahraničné spoločnosti z Veľkej Británie, Cypru a Kanady.
Lokalita Šturec - miesto plánovanej kyanidovej ťažby zlata v Kremnici.
Najviac slovenských prieskumných území zaujímavých z pohľadu
prípadnej ťažby zlata má pod kontrolou britská firma Anglo-Slovak
Minerals. Prostredníctvom spoločnosti GBE s.r.o, St.Stephan Gold
s.r.o a Bellmin s.r.o má dosah na licencie 9 prieskumných území
(napr. v lokalitách na východe Slovenska, ale i pri Handľovej
a Turčeku).
Licencie na 7 území (napr. v blízkosti Detvy a Banskej
Štiavnice) kontroluje firma EMED Mining z Cypru. Táto firma má na
licencie dosah prostredníctvom firiem Eastern Mediterranean
Resources - Slovakia s.r.o a firmy Slovenské Kovy s.r.o.
Kanadská firma Tournigan Gold Corporation kontroluje momentálne
cez spoločnosť Kremnica Gold 3 prieskumné územia zamerané na zlato
(dve pri meste Kremnica a jednu pri Vyhniach).
Organizácia Greenpeace sa obáva zvýšeného záujmu developerských
a banských spoločností o ťažbu zlata na Slovensku. Podľa
environmentalistov je problémom slovenská legislatíva upravujúca
ťažbu nerastov, ktorá je oproti ostatným krajinám EÚ zastaralá
predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia. Ochranári
rovnako upozorňujú, že poplatky pre štát a obce sú v porovnaní s
ostatnými krajinami únie neporovnateľne nižšie. Firmy, ktoré
momentálne realizujú prieskum platia dotknutej obci len 3000 SK
ročne za km2 prieskumného územia.
"Často sa stretávame s názorom, že prieskum územia nepredstavuje
žiadne riziko. Nie je to celkom tak. Prieskum územia pre potreby
baníctva je totiž často zásahom do vlastníckych práv. Čo sa týka
životného prostredia predstavujú prieskumné práce riziko hlavne
z pohľadu zvýšenia hluku, prašnosti a dopravy. Ľudia si skutočné
následky prieskumu uvedomia až vtedy, keď im za domom, či v ich
obľúbenej rekreačnej zóne začnú robiť prieskumné vrty," povedala
Mgr. Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej kampane
Greenpeace.
Podľa environmentalistov je naivné si myslieť, že investori
vstupujú do projektov prieskumu územia iba z dobrej vôle zmapovať
zásoby drahých kovov v SR. Podľa Greenpeace sú za prieskumom územia
konkrétne projekty na ťažbu zlata.
"Zásadná otázka znie, aké sú tieto ťažobné projekty a aké budú
mať vplyvy na životné prostredie. Vo viacerých lokalitách totiž
bude z ekonomických dôvodov nutné ťažiť povrchovým spôsobom a za
použitia veľkého množstvá chemikálií, napr. kyanidu. To samozrejme
predstavuje jednak obrovský zásah do krajiny a tiež riziko pre
životné prostredie v širšom regióne," konštatovala Mgr. Kateřina
Věntusová z Greenpeace.