Pôvodní Američania, Indiáni, rozprávajú o uráne

Lorraine Rekmans, príslušníčka severných Ojibwov z blízkosti Elliotovho jazera v Ontáriu a Ian Zabarte z Mercury v Nevade, ktorý je štátny sekretár  Národného výboru západných Šošónov vystúpili v Brattleboro Monday nigh (TV program).
Rekmanovej dom, ktorý bol umiestnený na severnom pobreží Hurónskeho jazera, bol zničený znečistením z jedenástich  uránových baní, ktoré, ako povedala, zmenili 10 jazier v oblasti na rádioaktívne haldy. Na každú libru (libra= 0,45 kg) uránu pripadne asi tona banského odpadu a tento odpad sa vyhadzuje do jazier.

„Ľudia, ktorí čerpajú energiu z jadrových elektrární, by mali vedieť, že urán sa len tak nevyparí,“ povedala.

,,Chcú snáď Vermonťania úspech založený na zneužívaní druhých ľudí?“ Spýtal sa to Zabarte, ktorého kmeňový výbor skúšal pred Spojenými národmi presadiť diskusiu s americkou vládou. Veľká časť Západo-Šošonských kmeňových území slúži ako Nevadská testovacia zóna  a Zabarte hovorí, že stále viac  týchto území je znečisťovaných. „Bezpečné? Čisté? Spoľahlivé?“ pýta sa.

Rekmanová, ktorej otec pracoval pre banské spoločnosti, je poslankyňa Strany zelených  v Kanadskom parlamente. Jej otec zomrel pred šiestimi rokmi na následky ožiarenia rádioaktívnym odpadom. Rodina dostala od vlády odškodné 30 000 dolárov. Ďalej povedala, že urán z baní Eliotovho jazera bol  používaný do jadrových zbraní  Spojených štátov amerických. Bane boli otvorené na začiatku  50. rokoch a zavreli ich v roku 1990.

V 50. rokoch tu bol veľký vzostup, v 60.rokoch krach. V 70. rokoch vzostup a v 80. rokoch znova krach. Bane boli riadené spoločnosťami Denison Mines z Toronta a Rio Algom z Londýna. Odkedy boli zatvorené, veľa obyvateľstva sa presťahovalo a Eliotské jazero sa premenilo na lacné centum pre dôchodcov. Odkedy sa do povedomia dostali zdravotné a enviromentálne dôsledky uránovej ťažby, len jedna Kanadská provincia, Saskatchewan, stále povoľuje ťažbu uránu.  Momentálne sa tam nachádza  5 baní. Britská Kolumbia a Nový Brunswick jasne zakázali takéto bane.

“Uránová ťažba spôsobuje rakovinu a silikózu,“ hovorí Rekmanová, ktorá sa v Strane zelených zaoberá problematikou domorodcov.  Momentálne trávi veľa času medzi Otavou, hlavným mestom Kanady, a Serpent River, rezerváciou blízko Eliotovho jazera. Je aj bývalou spravodajskou reportérkou a takisto výkonnou riaditeľkou pre Severnú Domorodú lesnú asociáciu. Tvrdí, že odpad, ktorý zostal po uránovej ťažbe, vyzerá ako púštne piesky a stal sa aj veľkou rekreačnou atrakciou. Odpad musí byť pod vodou, aby sa neprimiešal do vzduchu a nekontaminoval väčšie územie.

Ťažba uránu má za následok zvýšenú mieru zdravotných problémov u obyvateľov tejto oblasti. 11 000 obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti Eliotovho jazera, má však k dispozícii len 10 doktorov. Je to enviromentálny rasizmus. Nie sme uchránení od rizík. Sme bezmocní to zastaviť, pretože ťažba uránu tu bola dlho oslavovaná. Eliotove jazero malo dokonca aj uránovú slávnosť.  

Chudobní ľudia boli využívaní a stali sa obeťami tohto priemyslu.  Zabarte hovorí, že národné slady  jadrového odpadu sú navrhované na území Šošónov, ktoré nie je územím Spojených štátov amerických.  

„Ide o porušenie,“ hovorí Zabarte a cituje dohodu z roku 1850 z Ruby Valley, ktorú medzi sebou uzavreli Šošóni a vláda Spojených štátov. Podľa nej toto územie natrvalo patrí Šošónom. „Nazýva sa to okupácia. Tak ako to robil Hitler?“ pýta sa. „My neprenecháme našu zem Spojeným štátom. Nevzdáme sa svojich práv. Prečo by sme sa mali vzdať našej suverenity?“

Zabarte hovorí, že Timbisha Shoshone Tribe of Death Valley ( kmeň Timbišov- Šošónov z Údolia smrti) ktorý je blízko Yucconských vrchov, bol nedávno overený Nuclear Waste Power Act takým istým ako štát Nevada, ktorý podal návrh na prešetrenie Yucconských vrchov. Ľudia na nás proste zabudli, sme prehliadnuteľní, hovorí Zabarte, ktorý navštívil Vermontský Yankeejský reaktor v pondelok poobede.

Šošonská zem oprávnene zahŕňa východnú polovicu Nevady a rozprestiera sa cez Kaliforniu, Utah a Wyoming.