Následky ťažby uránu

Čo je urán

Urán patrí medzi kovy, je najťažšie prirodzene sa vyskytujúcim prvkom. V zemskej kôre sa nachádza vzácne, jeho priemerná koncentrácia je rádovo jedna k miliónu. Aj v bohatých ložiskách, kde sa uránová ruda ťaží, dosahuje koncentrácia uránu len jednu desatinu percenta.

Urán je rádioaktívny prvok, ktorý uvoľňuje rádioaktívne žiarenie a pritom sa postupne rozpadá na sériu ďalších rádioaktívnych látok. Preto sa spolu s ním v hornine nevyhnutne nachádzajú aj ďalšie prvky: rádioaktívne izotopy polónia, rádia, radónu, bizmutu, thória a olova.

Ako sa urán ťaží a spracováva

Najčastejším spôsobom ťažby uránu je dobývanie rudy v povrchových lomoch, alebo v hlbinných baniach. Treťou možnosťou ťažby je vylúhovanie uránu kyselinou sírovou priamo pod zemou. V lokalite Jahodná prichádza do úvahy iba hlbinná ťažba rudy.

Pretože je koncentrácia uránu veľmi nízka, vyťažená ruda sa hneď na mieste ďalej spracováva: po rozomletí na jemný prach sa chemicky rozpúšťa, väčšinou v kyseline sírovej. Z tejto rádioaktívnej žieraviny sa potom extrahuje oxid uránu U3O8 (má podobu žltého prášku, ktorému sa odborne hovorí žltý koláč). Ten je konečnou surovinou na predaj a ďalšie spracovanie.

 
Riziká ťažby uránu

Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 % objemu horniny ako nepotrebný odpad. Je to zároveň odpad nebezpečný: Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje asi 85 % pôvodného množstva rádioaktivity. Okrem rádioaktivity sú v uránovej hlušine prítomné aj niektoré toxické látky: napríklad arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy.

V prípade vyťaženia ložiska na Jahodnej by v okolí bane zostali približne dva milióny ton odpadu, a to vo forme pevnej (haldy) i kvapalnej (odkalisko).

Tieto odpady predstavujú nasledujúce riziká, ktoré vzhľadom na dlhý polčas rozpadu prítomných izotopov (thórium, rádium) budú hroziť ďalších niekoľko stotisíc rokov.

• Uvoľňovanie radónu: Z uránovej rudy sa priebežne vo veľkých množstvách uvoľňuje rádioaktívny plyn radón. Pokiaľ sa hornina nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako stihne preniknúť na povrch.  Pri vyťažení a rozomletí rudy však uvoľnený radón voľne uniká do ovzdušia a vietor ho roznáša desiatky kilometrov ďaleko. Masívnym zdrojom radónu sú najmä haldy, kde sa vysypáva odpad. Radiácia v ich blízkosti niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú hodnotu a pre obyvateľov v širokom okolí predstavuje zvýšené riziko rakoviny pľúc. Pretože radón ohrozuje najmä baníkov v uzavretých priestoroch, býva v hlbinných baniach mohutnými ventilátormi vyháňaný na povrch. To ale zároveň zvyšuje zaťaženie obyvateľov v okolí. Boli dokázané aj prípady kontaminácie poľnohospodárskych plodín v blízkosti baní.

• Kontaminácia vody: Haldy s odpadom sú tiež zdrojom znečistenia vody. Presakuje nimi dážď, ktorý spôsobuje eróziu a vymýva z nich škodliviny, ktoré potom stekajú do okolitých tokov alebo presakujú do podzemných vôd. Pretože odpad na haldách predstavuje pestrú zmes rôznych prvkov, dochádza tu pôsobením dažďovej vody k rôznym chemickým reakciám, pri ktorých môžu vznikať aj agresívne kyseliny ďalej urýchľujúce vymývanie nebezpečných látok. V Českej republike bolo takto v okolí bane Hamr 1 v severných Čechách kontaminovaných 7 000 hektárov povodia riečky Ploučnice, úroveň radiácie tu miestami prevyšuje prírodné pozadie až tridsaťnásobne. Územie plánovanaj ťažby na Jahodnej je aj zbernicou pre Čermeľský potok, jeden z významných vodných zdrojov mesta Košice. Toto územie je v tesnej blízkosti významných chránených území európskeho významu (Chránené  vtáčie územie Volovské vrchy a  Natura 2000). Ako tento rok potvrdili výskumy vo Francúzsku, dlhodobé účinky aj malého množstva uránu majú negatívny vplyv na zdravie: poškodzujú pamäť, vyvolávajú nervové problémy a choroby obličiek.

• Havárie odkalísk: Pri spracovaní vyťaženej uránovej rudy vznikajú aj rádioaktívne a toxické kaly. Ukladajú sa v umelých nádržiach, ktoré sú obklopené sypanými a postupne navyšovanými hrádzami. Tu hrozí nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze, napríklad pri prívalových dažďoch a následné zamorenie vodných tokov v okolí. K niekoľkým takýmto haváriám vo svete už došlo. Pri najväčšej z nich, v roku 1979 v Church Rock v USA, uniklo do blízkej rieky tisíc ton kalu a 400 miliónov litrov kontaminovanej vody.

• Ekonomické škody: Sanácia škôd spôsobených ťažbou uránu predstavuje záťaž pre štátny rozpočet. Napríklad len v Českej republike bude podľa oficiálnych odhadov stáť likvidácia následkov ťažby uránu 65 miliárd korún.