Život na "uránovom" území

Územie Navajov zamorené jadrovým materiálom

Ťažba uránu sa zintenzívnila počas studenej vojny v snahe vyrábať jadrové zbrane

Keď Ray Manygoats opisuje svoje detstvo – ako sa hrával s guľôčkami, vyvádzal s bratom, navštevoval otca v práci či griloval si to, čo rodina dochovala – človek by si myslel, že sú to len krásne spomienky na detstvo v kmeni Navajov.  

Dnes však tieto spomienky nie sú ničím iným než dôkazom škody, ktorú jemu a jeho rodine spôsobila ťažba uránu na území kmeňa Navajov počas studenej vojny v snahe zabezpečiť federálnej vláde uránový žltý koláč potrebný pre jadrové zbrane.

„Piekli sme na griloch, ktoré otec doniesol zo závodu, kde sa predtým používali na oddelenie uránového žltého koláča,“ povedal Manygoats americkému Kongresu na utorňajšom vypočúvaní Výboru pre dohľad a vládnu reformu. „S bratom Tommym sme často nosievali otcovi obed do závodu. Tá žltá vec bola všade. Hrávali sme sa tam v piesku zo žltého koláča, skákali sme a váľali sa v ňom. V závode sme našli aj malé kovové guľky, ktoré sa predtým používali na rozdrvenie a spracovanie uránu. Hrali sme s nimi guľôčky a pretekali sa, kto nimi ďalej dohodí."

Život na otrávenom území
Až po rokoch vyšla najavo hrozná pravda.

Vo svojej výpovedi pred výborom Manygoats pripisuje choroby na vrub ťažbe uránu. „Naša zem je dnes otrávená. Kvôli uránu som prišiel o zdravie, rodinu a tradičný spôsob života”. Výboru opísal ničivé následky života na otrávenom území. „Môj otec začal mať ťažkosti s dýchaním, ktoré neustali ani po zatvorení závodu. Ja som mal vždy problémy so sluchom a zrakom. Už trikrát mi operačne odstraňovali očné nádory a často mám na očiach rany.”

Napriek tomu, že sa nevykonal žiaden podrobný výskum zdravotných problémov v dôsledku ťažby uránu na území kmeňa Navajov, výskumníci sú presvedčení, že vplyvom ťažby nepochybne došlo k radikálnemu zvýšeniu výskytu rakoviny medzi príslušníkmi kmeňa.

Manygoats viní ťažbu uránu z toho, že sa rozšírili choroby v jeho rodine aj komunite.

Odkaz studenej vojny

Podľa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) sa  v rokoch 1944 až 1986 vyťažili takmer 4 milióny ton uránovej rudy z územia kmeňa Navajov, ktoré je rozlohou väčšie ako Západná Virgínia a zaberá časť Arizony, Nového Mexika a Utahu.

Tieto bane sú už dnes zatvorené. Podľa EPA v súčasnosti existuje 520 opustených uránových baní na území Navajov, zatiaľ, čo podľa odhadu Juhozápadného výskumného a informačného centra to môže byť až 1200 opustených baní a s nimi súvisiacich lokalít.

Hoci bane už dnes nefungujú, Manygoatsa ako aj ďalších Navajov znepokojuje, že ťažbou znečistený povrch a podzemná voda naďalej sužujú ich kmeň. „Naše rodinné územie je otrávené,“ hovorí Manygoats. „Ale nikto nám ho nepomáha vyčistiť. Som tu v mene mojej komunity, aby som vás požiadal o pomoc.“

George Arthur zastupoval vládu kmeňa Navajov na vypočúvaní. „Ťažba a spracovanie uránu v rezervácii a jej okolí boli pohromou pre Navajov,“ povedal. „Zdá sa, že federálna vláda ešte stále využíva ľudí a spoločnosť ako pokusných králikov, aby zistila, koľko ničivého vplyvu znesú v dôsledku radiácie vo vzduchu, vode, baniach a na povrchu. Nie sme ochotní, ďalej podstupovať tento experiment.“

Zákonodarcovia z oboch strán boli rozhorčení. Predseda výboru Henry Waxman (Kalifornia) označil správanie sa vlády za „absolútne neprijateľné“ a nazval ho „modernou americkou tragédiou.“

Federálna vláda obhajuje snahy o sanáciu územia

Predstavitelia rôznych federálnych agentúr tiež poskytli výpovede, v ktorých zdôraznili svoju snahu o vyriešenie problému.

Wayne Nastri z Agentúry pre ochranu životného prostredia poukázal na výskum lokalít uránovej ťažby na území Navajov v rokoch 1994 až 2007, ktorý viedol k vytvoreniu zoznamu 520 opustených miest. Zoznam, ktorý teraz využíva vláda Navajského národa, aby určila banským miestam prioritu. Nastri povedal, že EPA koná na miestach, ktoré „predstavujú okamžité a závažné ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia“ a každoročne poskytuje celkovo 3,9 miliónov dolárov prostredníctvom 11 grantových programov. Dodal, že za posledných 16 rokov EPA poskytla 7,8 miliónov dolárov pre program „Superfund“ kmeňa Navajov, čo je legislatíva, podľa ktorej znečisťovatelia musia platiť za sanáciu kontaminovaných oblastí.

David Geiser z Oddelenia pre energetiku (DOE) poznamenal, že DOE zabezpečilo sanáciu štyroch nefunkčných lokalít na spracovanie uránu na území Navajov, vrátane závodu Tuba City v Arizone, kde pracoval aj otec Raya Manygoatsa.

Mnohí zákonodarcovia však vôbec neboli spokojní s výpoveďami rôznych predstaviteľov. Elijah Cummings, zástupca z Marylandu, obvinil predstaviteľov agentúry z „konšpiračného mlčania a ničnerobenia“ a žiadal, aby sa to v budúcnosti zmenilo. „Sú to ľudské bytosti, ktoré tu s nami žijú,“ povedal. „Jednoducho to nie je správne. A ak z vašej strany nebude viac pochopenia voči ostatným ľuďom, možno vás niekto bude musieť nahradiť.“ Rozhorčenie zákonodarcov zodpovedalo smútku zástupcov Navajov.

Vplyv jadrového odpadu pretrváva

Edith Hoodová vidí pozostatky po ťažbe uránu každé ráno. „Keď sa skoro ráno modlím, takmer pol kilometra na severovýchod od môjho domu vidím haldu rádioaktívneho a nebezpečného odpadu. Smerom na juh, asi 300 m, je ďalšia halda odpadu z uránovej ťažby,“ povedala Hoodová.

Ona aj jej rodina takisto trpia vážnymi zdravotnými problémami. „V lete 2006 mi diagnostikovali lymfóm - zhubný nádor lymfatického tkaniva. Môj otec má pľúcnu fibrózu, moja matka rakovinu žalúdka. Moji starí rodičia umreli na rakovinu pľúc. Mnohí členovia mojej rodiny a susedia trpia rôznymi ochoreniami,“ hovorí.

Hoodová opisuje komunitu pustošenú uránom: „ťažba už znečistila vodu, rastliny a vzduch. Ľudia okolo nás chorľavejú a umierajú,“ hovorí.

Otec Phila Harrisona zomrel na rakovinu pľúc a jeho súrodenci majú poruchy štítnej žľazy. Spolu s Hoodovou, Manygoatsom, ako aj ďalšími príslušníkmi kmeňa Navajov, chce, aby vláda konala. „Pomôžte nášmu ľudu a našej krajine zotaviť sa po devastácii v dôsledku neprezieravých a niekedy aj zlomyseľných rozhodnutí ľudí, ktorí svoje vlastné záujmy dali na prvé miesto, pričom vôbec nebrali do úvahy, že by mohli vyústiť do neľudského experimentovania s pôvodným obyvateľstvom,“ sú Harrisonove slová pred výborom. V roku 1999 mu zlyhali obličky, našťastie mu jeho sestra jednu darovala.

„Vy máte moc veci zmeniť,“ povedal
Harrison Kongresu. „Vy máte moc ukončiť tento tragický experiment.“ „Od zatvorenia poslednej bane ubehlo 25 rokov,“ povedal na záver. „Môj ľud by nemal čakať ďalších 25 rokov na to, aby si federálna vláda priznala zodpovednosť, ktorú mala prijať už pred mnohými rokmi.“