V roku 2004 Greenpeace poukázal na problém starých záťaží príkladom skládky agrochemikálií v obci Bielovce. V tomto období sa návrh zákona o environmentálnych záťažiach konečne objavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale do vlády sa, žiaľ, zatiaľ nedostal. Neschopnosť politikov a vysokých štátnych úradníkov vysporiadať sa s týmto problémom trvá už takmer dve desaťročia a problematika environmentálnych záťaží v našom právnom poriadku nieje komplexne upravená.
Počas rokov objekty schátrali, sú voľne prístupné, hrozí
kontaminácia pôdy i podzemných vôd. Na Slovensku existujú skrachované
poľnohospodárske družstvá, ktoré dnes nemajú majiteľa. To komplikuje
identifikáciu subjektu, alebo osôb, ktorým by mohol štát uložiť sankciu alebo
nariadiť odstránenie terajšieho nevyhovujúceho stavu. Podľa názoru Greenpeace
by preto mal za túto problematiku prevziať zodpovednosť štát. Ten sa ale
neustále vyhovára na nedostatok finančných prostriedkov. Príprava zákona o
environmentálnych záťažiach je žiaľ zdĺhavá.
Z pohľadu ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva je nutná dôkladná
inventarizácia environmentálnych záťaží, následné zabezpečenie chemikálií, aby
nedochádzalo k ďalším únikom do životného prostredia a nakoniec finálna
dekontaminácia územia.
Organizácia Greenpeace zabezpečila sklady so starými agrochemikáliami
- v Bielovciach
- v
Hontianskych Tesároch
- v Čeľovciach
Tieto sklady neboli jediné svojho druhu na Slovensku.
Oficiálne odhady hovoria o celkovom množstve 300-400 ton prestárlych
pesticídov. Avšak iba monitoring regiónu Poiplia, ktorý realizovala
Ipeľská Únia, zistil
prítomnosť desiatok takýchto skladov v lepšom, či v horšom stave. Z toho sa dá
usudzovať, že celoslovensky ich sú stovky. Problémom sú predovšetkým sklady
„bez majiteľa“. Sklady vlastnili firmy, ktoré sú teraz v konkurze, alebo zanikli.