Vláda odsúhlasila alokáciu 30 miliónov eur na pokrytie škôd, ktoré poľnohospodárom spôsobilo sucho, najmä v kontexte zníženej úrody, vyšších prevádzkových nákladov a nákladov spojených s nedostatkom krmiva pre chovné zvieratá. Zároveň zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho, ktorej predsedá premiér. To je podľa Greenpeace Slovensko krok správným smerom, no vláda by sa mala viac sústrediť na to, ako vodu v krajine udržať – nielen kompenzovať dôsledky sucha. 

Sucho je jedným z dôsledkov klimatickej krízy, na ktoré sa dá pripraviť. Greenpeace Slovensko na dôsledky klimatickej krízy upozorňuje vládu Roberta Fica už niekoľko rokov. Doteraz sa však strategickými krokmi na boj s klimatickou krízou a jej riešením odmietala zaoberať. Štúdia Slovensko vysychá, ktorú pre Greenpeace Slovensko vypracoval Regionálny klimatologický inštitút pod vedením popredného klimatológa Jozefa Pecha, dokazuje, že toto sucho nespôsobuje až tak nedostatok zrážok, ale predovšetkým rastúci výpar spôsobeným vyššou teplotou atmosféry. Preto môžeme očakávať, že s pokračujúcou klimatickou zmenou sa sucho bude zhoršovať. 

“Premiér vo chvíli, keď obce zasiahnu prejavy extrémneho počasia spôsobeného klimatickou krízou nemá problém povedať, že “klimatické zmeny sú evidentné, musíme rátať s tým, že budeme trpieť obrovským suchom, horúčavami, prívalovými dažďami”. Na druhej strane však vždy, keď môže, podkopne snahy EÚ o riešenie klimatickej krízy a o klimatických politikách hovorí ako “o príliš ambicióznych klimatickych cieľoch”. Premiér vidí, aké škody klimatická kríza spôsobuje, no aktívne podkopáva európske aj lokálne snahy o riešenie príčin problému,” hovorí koordinátorka klimatickej a energetickej kampane Dorota Osvaldová. 

Slovensko preto podľa nej potrebuje dvojitý prístup: pripraviť krajinu na nevyhnutné dôsledky klimatickej zmeny a zároveň robiť všetko pre to, aby sa ďalej nezhoršovali. Kompenzácie škôd sú potrebné, no nesmú nahrádzať systematické opatrenia na zadržiavanie vody v krajine a znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom útlmu fosílnych palív, rozvojom obnoviteľných zdrojov a rozvoj energetických spoločenstiev. 

Sucho je jednou z mála veľkých hrozieb, pri ktorých má konanie priamo v krajine okamžitý význam. Vodu, ktorá v krajine spadne, možno zadržať a predĺžiť tak čas, počas ktorého zostáva dostupná pre pôdu, rastliny aj podzemné vody. Medzi takéto opatrenia patrí obnova prirodzenej schopnosti krajiny zadržiavať vodu – napríklad revitalizáciou vodných tokov, obnovou mŕtvych ramien a brehových porastov, budovaním malých vodných nádrží a poldrov či obnovu mokradí. Dôležitá je aj ochrana živočíchov, ktoré prirodzene prispievajú k zadržiavaniu vody v krajine, akým je napríklad bobor. Jeho hrádze môžu pomáhať zadržiavať vodu a vytvárať či obnovovať mokraďové biotopy. Naopak priemyselné poľnohospodárstvo, najmä využívanie ťažkej techniky a postupy, ktoré vedú k degradácii a zhutňovaniu pôdy, znižujú jej schopnosť zadržať vodu. Intenzívne zavlažovanie a znečisťovanie vodných zdrojov agrochemikáliami zhoršuje stav vodných tokov, ktoré sú aj tak pod tlakom. 

Vláda musí začať podmieňovať poľnohospodárske dotácie skutočnou zmenou hospodárenia a podporovať postupy, ktoré zadržiavajú vodu v krajine a obnovia jej prirodzenú schopnosť vyrovnávať sa so suchom. Takými môže byť zvyšovanie podielu organickej hmoty v pôde, diverzifikícia plodín a krajinných prvkov, obnova medzí, remízok a mokradí, minimalizácia hĺbkového obrábania pôdy a rozširovanie agrolesníctva. Zároveň je nevyhnutné zrušiť priame dotácie, ktoré zvýhodňujú veľkoplošné monokultúry, intenzívne využívanie chemických vstupov a modely hospodárenia, ktoré dlhodobo znižujú kapacitu pôdy a krajiny zadržiavať vodu. Závlahy by zároveň mali prechádzať na efektívnejšie kvapkové systémy a ich riadenie by malo zohľadňovať aktuálny výpar. Inak bude spotreba vody zbytočne vysoká a tlak na už aj tak vyčerpané vodné zdroje sa bude ďalej zvyšovať.