{"id":984,"date":"2019-11-23T14:03:31","date_gmt":"2019-11-23T13:03:31","guid":{"rendered":"https:\/\/master.k8s.p4.greenpeace.org\/slovakia\/?page_id=984"},"modified":"2026-01-28T13:45:11","modified_gmt":"2026-01-28T12:45:11","slug":"historia-greenpeace","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/historia-greenpeace\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria Greenpeace"},"content":{"rendered":"\n
\n
\n

Koluje tak\u00fd vtip, \u017ee v hociktorej kr\u010dme vo Vancouveri v Kanade si m\u00f4\u017eete prisadn\u00fa\u0165 k niekomu, kto v\u00e1m bude tvrdi\u0165, \u017ee zalo\u017eil Greenpeace. V skuto\u010dnosti v\u0161ak neexistuje jedin\u00fd zakladate\u013e \u2014 n\u00e1zov, my\u0161lienka, duch a taktiky organiz\u00e1cie maj\u00fa ka\u017ed\u00fd svoj vlastn\u00fd p\u00f4vod. <\/p>\n\n\n\n

Napriek tomu niektor\u00e9 osobnosti z tohto pr\u00edbehu v\u00fdrazne vy\u010dnievaj\u00fa. Tu s\u00fa \u0161tyri z nich.<\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n
\n\n
\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Bob Hunter (1941 \u2013 2005)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

Bol ne\u00fanavn\u00fdm vizion\u00e1rom a rozpr\u00e1va\u010dom s du\u0161ou mystika \u2013 Kana\u010fan Bob Hunter vniesol do za\u010diatkov Greenpeace \u010dosi magick\u00e9, \u010do v organiz\u00e1cii \u017eije dodnes.<\/p>\n\n\n\n

Od prv\u00e9ho d\u0148a tento dlhovlas\u00fd novin\u00e1r s bradou, ktor\u00fd do Greenpeace priniesol aj pr\u00edbeh z trad\u00edcie p\u00f4vodn\u00e9ho n\u00e1roda Cree o \u201eBojovn\u00edkoch d\u00fahy\u201c, n\u00fatil svoje okolie myslie\u0165 vo ve\u013ekom \u2013 a potom urobi\u0165 e\u0161te o trochu viac. Pre Huntera neexistovali limity: ni\u010d nebolo nemo\u017en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Spojen\u00edm kreativity, strategick\u00e9ho uva\u017eovania a novin\u00e1rskeho citu pre siln\u00fd pr\u00edbeh pomohol \u2013 mo\u017eno viac ne\u017e ktor\u00fdko\u013evek in\u00fd zo zakladaj\u00facich \u010dlenov \u2013 vytvori\u0165 to, \u010do dnes cel\u00fd svet pozn\u00e1 ako typick\u00fa \u201eakciu Greenpeace\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Hunter veril, \u017ee m\u00e9di\u00e1 m\u00f4\u017eu spusti\u0165 z\u00e1sadn\u00fa zmenu, ak ich vyu\u017eijeme na vizu\u00e1lne a emocion\u00e1lne siln\u00e9 odkazy, ktor\u00e9 sa dostan\u00fa do spr\u00e1v a zasiahnu verejnos\u0165 na celom svete.Tento pr\u00edstup fungoval dokonale. Greenpeace sa r\u00fdchlo stal zn\u00e1mym pojmom v m\u00e9di\u00e1ch po celom svete.<\/p>\n\n\n\n

Hunterova odvaha, vzdor a medi\u00e1lna intu\u00edcia dodnes formuje Greenpeace. Organiz\u00e1cia, ktor\u00fa spoluzakladal a na ktorej podobu mal z\u00e1sadn\u00fd vplyv, bude nav\u017edy nies\u0165 jeho odkaz.<\/p>\n\n\n\n

Bob Hunter zomrel 2. m\u00e1ja 2005 na rakovinu prostaty vo veku 63 rokov.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n
\n
\"David
\u00a9 Greenpeace<\/div><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

David McTaggart (1932\u20132001)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

Bol pragmatick\u00fd, nerobil \u00fastupky a bol zn\u00e1my svojou nekompromisnos\u0165ou \u2013 David McTaggart pretavil vo\u013enomy\u0161lienk\u00e1rske z\u00e1klady Greenpeace do podoby medzin\u00e1rodnej organiz\u00e1cie. Ke\u010f narazil na novinov\u00fd inzer\u00e1t novovzniknutej skupiny menom Greenpeace, tento b\u00fdval\u00fd podnikate\u013e, p\u00f4vodom z Kanady, nev\u00e1hal. Premenoval svoju plachetnicu na Greenpeace III a vypl\u00e1val v \u00fastrety franc\u00fazskemu jadrov\u00e9mu testu.<\/p>\n\n\n\n

Vznikol tak obraz, ktor\u00fd sa stal typick\u00fdm pre Greenpeace \u2013 mal\u00e1 lo\u010f, ktor\u00e1 stoj\u00ed proti jednej z najmocnej\u0161\u00edch arm\u00e1d sveta.<\/p>\n\n\n\n

McTaggart svoj\u00edm pragmatizmom a podnikav\u00fdm pr\u00edstupom vybudoval Greenpeace ako organiz\u00e1ciu. Kr\u00e1tko po tom, \u010do sa ku Greenpeace pripojil, sa pustil do z\u00edskavania podpory po celej Eur\u00f3pe a v roku 1979 vytvoril nov\u00fa medzin\u00e1rodn\u00fa alianciu, ktor\u00e1 zjednotila dovtedy samostatn\u00e9 pobo\u010dky. Vzinkol Greenpeace International.<\/p>\n\n\n\n

Aj ke\u010f filozofia hnutia bola jasn\u00e1 e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa McTaggart pridal, pr\u00e1ve tento ne\u00fanavn\u00fd Kana\u010fan ur\u010dil \u0161trukt\u00faru a fungovanie rast\u00faceho hnutia. Do roku 1985 mala organiz\u00e1cia, ktor\u00e1 vznikla na palube malej ryb\u00e1rskej lode, u\u017e tri vlastn\u00e9 lode a vy\u0161e 50 kampan\u00ed po celom svete. Dnes m\u00f4\u017ee Greenpeace rie\u0161i\u0165 glob\u00e1lne probl\u00e9my na glob\u00e1lnej \u00farovni v\u010faka integrovanej \u0161trukt\u00fare a jej z\u00e1klady polo\u017eil mu\u017e, ktor\u00fd sa p\u00f4vodne vydal na cestu na z\u00e1klade impulz\u00edvneho rozhodnutia \u2013 no nakoniec zasv\u00e4til cel\u00fd svoj \u017eivot ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n\n\n\n

David McTaggart zomrel pri autonehode 23. marca 2001 ne\u010faleko svojho domova v Taliansku.<\/strong><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Dorothy (1920 \u2013 2010) a Irving Stowe (1915 \u2013 1974)<\/strong><\/h2>\n\n\n\n

Ako zanieten\u00ed pacifisti a celo\u017eivotn\u00ed aktivisti Dorothy a Irving Stowe ani na chv\u00ed\u013eu nezav\u00e1hali, ke\u010f vznikol n\u00e1pad vypl\u00e1va\u0165 lo\u010fou do oblasti jadrov\u00fdch testov.<\/p>\n\n\n\n

Ich tolerantnos\u0165 zjednotila \u010dlenov v\u00fdboru Don\u2019t Make A Wave Committee<\/em>, ktor\u00ed tento pl\u00e1n zva\u017eovali; ich sk\u00fasenosti boli in\u0161pirat\u00edvne. Ich pokoj a neochvejnos\u0165 sa stali duchom cel\u00e9ho hnutia. A z tohto hnutia sa zrodil Greenpeace.<\/p>\n\n\n\n

\u201eJe neuverite\u013en\u00e9,\u201c spom\u00ednala nesk\u00f4r Dorothy Stowe, \u201e\u010do dok\u00e1\u017ee dosiahnu\u0165 p\u00e1r \u013eud\u00ed sediacich okolo kuchynsk\u00e9ho stola.\u201c Pr\u00e1ve tam sa za\u010dalo stret\u00e1va\u0165 hnutie za jadrov\u00e9 odzbrojenie s e\u0161te len sa rodiacim ekologick\u00fdm povedom\u00edm \u2013 a pr\u00e1ve charizmatick\u00fd kvakersk\u00fd p\u00e1r poskytoval priestor aj s\u00fadr\u017enos\u0165 skupine \u201csn\u00edlkov\u201d, ktor\u00ed mali \u010dasto na veci \u00faplne odli\u0161n\u00e9 n\u00e1zory.<\/p>\n\n\n\n

Stowovci priniesli my\u0161lienky, ktor\u00e9 sa stali z\u00e1kladom hodn\u00f4t Greenpeace. Vysvet\u013eovali skupine koncept \u201esvedectva vlastnou pr\u00edtomnos\u0165ou\u201c (angl. bearing witness) \u2013 formy pas\u00edvneho odporu, pri ktorej \u010dlovek osobne ide na miesto nespravodlivosti, aby tam svojou pr\u00edtomnos\u0165ou vyjadril nes\u00fahlas.<\/p>\n\n\n\n

In\u0161pir\u00e1ciou pre nich sa stal Gandhi a verili, \u017ee ob\u010dania, ktor\u00ed konaj\u00fa s integritou a odvahou m\u00f4\u017eu vzdorova\u0165 aj t\u00fdm najmocnej\u0161\u00edm sil\u00e1m. Greenpeace dodnes \u201eprin\u00e1\u0161a svedectv\u00e1\u201c a \u201ehovor\u00ed pravdu mocn\u00fdm\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Irving Stowe zomrel na rakovinu pankreasu 28. okt\u00f3bra 1974 vo veku 59 rokov \u2013 len dva roky po zalo\u017een\u00ed Greenpeace.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Dorothy, ktor\u00e1 cel\u00fd \u017eivot zasv\u00e4tila boju za ob\u010dianske a \u017eensk\u00e9 pr\u00e1va i ochranu \u017eivotn\u00e9ho prostredia, zomrela 23. j\u00fala 2010 vo Vancouveri v Kanade vo veku 89 rokov.<\/strong><\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n\n

V\u00fdbor Don\u2019t Make A Wave<\/strong><\/strong><\/h3>\n\n

V roku 1970 vznikol v\u00fdbor Don\u2019t Make A Wave (Nerobte vlny), ktor\u00e9ho jedin\u00fdm cie\u013eom bolo zastavi\u0165 druh\u00fd jadrov\u00fd test na ostrove Amchitka v Aleutsk\u00fdch ostrovoch. Zakladate\u013emi v\u00fdboru boli Dorothy a Irving Stoweovci, Marie a Jim Bohlenovci, Ben a Dorothy Metcalfeovci a Bob Hunter. Prv\u00fdmi \u010dlenmi vedenia boli Stowe, Bohlen a \u0161tudent menom Paul Cote.<\/p>\n\n

\n
\n
\"The
\u00a9 Greenpeace \/ Rex Weyler<\/div><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\"The
\u00a9 Greenpeace \/ Rex Weyler<\/div><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Kanadsk\u00fd ekol\u00f3g Bill Darnell pri\u0161iel so spojen\u00edm slov, ktor\u00e9 vystihlo spolo\u010dn\u00fd postoj skupiny \u2013 staros\u0165 o plan\u00e9tu a odpor vo\u010di jadrov\u00fdm zbraniam. Bob Hunter to nesk\u00f4r op\u00edsal: \u201eKe\u010f sme odch\u00e1dzali z kostola, niekto uk\u00e1zal dva prsty v tvare V a zakri\u010dal \u201aPeace!\u2018 (Mier!). Bill na to povedal: \u201aUrobme z toho Green Peace. (Zelen\u00fd mier)\u2018 A v\u0161etci sme \u0161\u0165astne zamrmlali Ommmmmm.\u201c<\/em><\/p>\n\n

Syn Jima Bohlena, Paul, mal probl\u00e9m dosta\u0165 tieto dve slov\u00e1 na odznak, a tak ich spojil do jedin\u00e9ho n\u00e1zvu: Greenpeace.<\/p>\n\n

Pr\u00e1ve Marie Bohlen ako prv\u00e1 navrhla, aby sa skupina vydala lo\u010fou k Amchitke, aby priamo na mieste vyjadrili nes\u00fahlas s pl\u00e1nmi USA. Skupina zorganizovala lo\u010f Phyllis Cormack<\/em> a vypl\u00e1vala k Amchitke s cie\u013eom \u201esved\u010di\u0165 svojou pr\u00edtomnos\u0165ou\u201c \u2013 v duchu kvakerskej trad\u00edcie tich\u00e9ho odporu vo\u010di nespravodlivosti.<\/p>\n\n

Na palube boli: kapit\u00e1n John Cormack (majite\u013e lode), Jim Bohlen (Greenpeace), Bill Darnell (Greenpeace), Patrick Moore (Greenpeace), Dr. Lyle Thurston (lek\u00e1r), Dave Birmingham (in\u017einier), Terry Simmons (kult\u00farny geograf), Richard Fineberg (u\u010dite\u013e politol\u00f3gie), Robert Hunter (novin\u00e1r), Ben Metcalfe (novin\u00e1r), Bob Cummings (novin\u00e1r) a Bob Keziere (fotograf).<\/p>\n\n

Stowovci, ktor\u00ed trpeli morskou chorobou, zostali na pevnine a koordinovali politick\u00fd tlak. Ne\u0161iel ani Cote, preto\u017ee sa mal \u010doskoro z\u00fa\u010dastni\u0165 na olympijsk\u00fdch pretekoch v jachtingu, kde reprezentoval Kanadu. Bob Hunter si z tejto prvej plavby odniesol mno\u017estvo sk\u00fasenost\u00ed, ktor\u00e9 \u010falej rozv\u00edjal \u2013 a\u017e nato\u013eko, \u017ee pr\u00e1ve on bol t\u00fdm, kto najviac formoval jedine\u010dn\u00fd \u0161t\u00fdl individu\u00e1lneho aktivizmu, ak\u00fd si dnes sp\u00e1jame s Greenpeace. Plavba k Amchitke presl\u00e1vila skupinu v Kanade. T\u00e1 \u010fal\u0161ia zasa roz\u0161\u00edrila ich meno do cel\u00e9ho sveta.<\/p>\n\n

\n
\n
\"Crew
\u00a9 Greenpeace \/ Robert Keziere<\/div><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Amchitka: prv\u00e1 v\u00fdprava Greenpeace<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

V roku 1971 sa mal\u00e1 skupina aktivistov vydala na ostrov Amchitka pri Alja\u0161ke, aby sa pok\u00fasila zastavi\u0165 americk\u00fd jadrov\u00fd test. Peniaze na t\u00fato v\u00fdpravu z\u00edskali usporiadan\u00edm benefi\u010dn\u00e9ho koncertu, a ich star\u00e1 ryb\u00e1rska lo\u010f niesla meno \u201eThe Greenpeace\u201c. Pr\u00e1ve tu sa za\u010dal n\u00e1\u0161 pr\u00edbeh. \u017divot na palube Greenpeace lode bol odjak\u017eiva pln\u00fd pestr\u00fdch post\u00e1v, siln\u00fdch n\u00e1zorov, dobr\u00fdch aj n\u00e1ro\u010dn\u00fdch chv\u00ed\u013e. Bob vtedy zjavne nemal najlep\u0161iu n\u00e1ladu a rozhodol sa to vyjadri\u0165 netradi\u010dn\u00fdm a nen\u00e1siln\u00fdm \u2013 hoci nie \u00faplne ne\u00fato\u010dn\u00fdm \u2013 sp\u00f4sobom.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePre\u010do tam jednoducho nevypl\u00e1vame a nezablokujeme t\u00fa bombu?\u201c<\/p>\n\n\n\n

Najprv to bol len n\u00e1pad \u2013 chv\u00ed\u013ekov\u00e9 pobl\u00faznenie. Marie Bohlen ho vyslovila len tak, pri rannej k\u00e1ve. Ale \u013eudia v jej okol\u00ed \u2013  skupinka kvakerov, pacifistov, ekol\u00f3gov, novin\u00e1rov a hipis\u00e1kov \u2013 neboli pr\u00e1ve zn\u00e1mi t\u00fdm, \u017ee by ve\u013ek\u00e9 my\u0161lienky odkladali bokom.<\/p>\n\n\n\n

O p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov u\u017e skupina, ktor\u00e1 si vtedy e\u0161te hovorila Don\u2019t Make a Wave Committee (Nezdv\u00edhajte vlnu), mala pl\u00e1n. \u201eAk Ameri\u010dania chc\u00fa ten test naozaj uskuto\u010dni\u0165,\u201c povedal Mariin man\u017eel Jim, \u201ebud\u00fa n\u00e1s musie\u0165 najsk\u00f4r odtiahnu\u0165 pre\u010d.\u201c Ke\u010f raz po jednom z t\u00fdchto stretnut\u00ed Irving Stowe, ako mal vo zvyku, zdvihol dva prsty na znak mieru a povedal \u201ePeace\u201c, tich\u00fd kanadsk\u00fd ekol\u00f3g Bill Darnell mu len tak mimochodom odpovedal: \u201eTak nech je to zelen\u00fd mier \u2013 green peace.\u201c Ke\u010f sa slov\u00e1 nezmestili na odznaky na prv\u00e9 verejn\u00e9 podujatie skupiny, jednoducho ich spojili do jedn\u00e9ho: Green Peace sa zmenilo na Greenpeace.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

 <\/p>\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Koncert<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Greenpeace mal svoje meno, no \u010doskoro sa uk\u00e1zalo, \u017ee predaj odznakov za 25 centov nepom\u00f4\u017ee nazbiera\u0165 dostatok pe\u0148az\u00ed na k\u00fapu lode. Niekto navrhol usporiada\u0165 rockov\u00fd koncert.<\/p>\n\n\n\n

O nieko\u013eko telefon\u00e1tov nesk\u00f4r Joni Mitchell potvrdila, \u017ee bude hra\u0165. Pridali sa kapely Chilliwack a Phil Ochs, a potom Joni e\u0161te zavolala s t\u00fdm, \u017ee privedie aj \u0161peci\u00e1lneho hos\u0165a \u2013 Jamesa Taylora. V\u0161etci sa rozhodli hra\u0165 zadarmo. <\/p>\n\n\n\n

\u201eKoncert bol vypredan\u00fd, bola to najv\u00fdznamnej\u0161ia alternat\u00edvna kult\u00farna udalos\u0165 roka,\u201c spom\u00edna Rex Weyler vo svojej biografii o Greenpeace. \u0160trn\u00e1s\u0165tis\u00edc div\u00e1kov, ktor\u00ed zaplnili Pacific Coliseum vo Vancouveri, odch\u00e1dzalo o\u010daren\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

Po koncerte po\u010det \u00fa\u010dastn\u00edkov na stretnut\u00ed r\u00fdchlo r\u00e1stol a peniaze sa za\u010dali hrn\u00fa\u0165. Do konca okt\u00f3bra skupina vyzbierala viac ne\u017e 23 000 dol\u00e1rov. Greenpeace bol pripraven\u00fd vyrazi\u0165 na cestu.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Cesta<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Napriek tomu bola plavba katastrofou. Lo\u010f vypl\u00e1vala z pr\u00edstavu za s\u00famraku 15. septembra 1971, no \u010doskoro za\u010dali medzi \u010dlenmi pos\u00e1dky narasta\u0165 vn\u00fatorn\u00e9 konflikty.<\/p>\n\n\n\n

\u201eNikdy sme sa nedok\u00e1zali vyda\u0165 tam, kam sme chceli, ani by\u0165 na mieste, kde sme chceli by\u0165. A pritom sme sa medzi sebou \u0161ialene h\u00e1dali. V\u0161etko, \u010do sme robili alebo hovorili, sa zmenilo na neust\u00e1ly boj o moc.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eBoli sme tam, aby sme zachra\u0148ovali svet svoj\u00edm mor\u00e1lnym pr\u00edkladom, in\u0161pirovan\u00ed kvakermi, no v skuto\u010dnosti sme v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu tr\u00e1vili vo vz\u00e1jomn\u00fdch sporoch, na\u0161e eg\u00e1 bojovali, a medzi nami vl\u00e1dli od za\u010diatku a\u017e do konca ve\u013ek\u00e9 nezhody.\u201d<\/p>\n\n\n\n

E\u0161te hor\u0161ie bolo, \u017ee lo\u010f Greenpeace zadr\u017eala americk\u00e1 n\u00e1morn\u00e1 lo\u010f sk\u00f4r, ne\u017e sa v\u00f4bec pribl\u00ed\u017eila k testovaciemu miestu na Amchitke.<\/p>\n\n\n\n

Ne\u00faspech v\u0161ak m\u00f4\u017ee ma\u0165 r\u00f4zne podoby. Plavba k Amchitke toti\u017e vyvolala ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem verejnosti. M\u00e9di\u00e1 boli nad\u0161en\u00e9 z malej skupiny aktivistov, ktor\u00e1 sa odhodlala vypl\u00e1va\u0165 napriek obrovsk\u00fdm prek\u00e1\u017ekam \u2013 pr\u00e1ve tak bola odp\u00e1len\u00e1 prv\u00e1 \u201emedi\u00e1lna bomba\u201c, ako Bob Hunter nazval prv\u00e9 akcie Greenpeace.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

\n
\n
\"\"<\/figure>\n<\/div>\n\n\n\n
\n

Za\u010diatok \u010dohosi ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ieho<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

\u201eAko sa uk\u00e1zalo, v\u0161etky moje obavy boli zbyto\u010dn\u00e9,\u201c nap\u00edsal Bob Hunter nesk\u00f4r. \u201e\u010cas uk\u00e1zal, \u017ee moja z\u00fafal\u00e1 n\u00e1lada po n\u00e1vrate nebola na mieste. V\u00fdprava sa nakoniec stala \u00faspechom, ktor\u00fd presiahol aj tie najdivokej\u0161ie sny.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Jadrov\u00e1 bomba, ktor\u00fa sa skupina sna\u017eila zastavi\u0165, vybuchla, no \u010fal\u0161ie pl\u00e1novan\u00e9 testy boli zru\u0161en\u00e9. P\u00e4\u0165 mesiacov po misii Greenpeace USA \u00faplne zastavili cel\u00fd jadrov\u00fd testovac\u00ed program na Amchitke. Ostrov nesk\u00f4r vyhl\u00e1sili za vt\u00e1\u010diu rezerv\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n

\u201eNez\u00e1visle od toho, ako hist\u00f3ria pos\u00fadi cel\u00fd pr\u00edbeh, odkaz tejto plavby nie je len pr\u00edbehom o partii mu\u017eov na ryb\u00e1rskej lodi, ale o Greenpeace \u2013 organiz\u00e1cii, ktor\u00fa cel\u00fd svet za\u010dal milova\u0165 aj nen\u00e1vidie\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Dnes je Greenpeace najvidite\u013enej\u0161ou environment\u00e1lnou organiz\u00e1ciou na svete, p\u00f4sobiacou v viac ne\u017e 55 krajin\u00e1ch a s viac ne\u017e 2,9 mili\u00f3nmi \u010dlenov po celom svete. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee Amchitka bola len za\u010diatkom ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ieho pr\u00edbehu.<\/p>\n\n\n\n

Greenpeace sa pomerne r\u00fdchlo rozr\u00e1stol na medzin\u00e1rodn\u00fa organiz\u00e1ciu a z\u00edskal na sile. Napriek tomu, \u017ee mno\u017estvo \u013eud\u00ed ozna\u010dovalo a aj zvykne ozna\u010dova\u0165 Greenpeace za radik\u00e1lny a niekedy si vysl\u00fa\u017ei aj n\u00e1lepku \u201cekoteroristi\u201d, jedin\u00fd teroristick\u00fd \u010din, ktor\u00fd bol v s\u00favislosti s Greenpeace sp\u00e1chan\u00fd, bol sp\u00e1chan\u00fd na n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n

Stalo sa to v roku 1985, ke\u010f agenti franc\u00fazskej tajnej slu\u017eby umiestnili v\u00fdbu\u0161ninu na na\u0161u lo\u010f Rainbow Warrior. Po v\u00fdbuchu na palube zahynul fotograf Fernando Pereira. Du\u0161u d\u00fahov\u00fdch bojovn\u00edkov av\u0161ak nikto nedok\u00e1\u017ee. Od tejto tragickej udalosti m\u00e1 Greenpeace u\u017e tretiu lo\u010f s n\u00e1zvom Rainbow Warrior a \u010fal\u0161ie, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa n\u00e1\u0161mu poslaniu chr\u00e1ni\u0165 plan\u00e9tu.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Pozrite si lode Greenpeace<\/a>
<\/p>\n\n

Dnes je organiz\u00e1cia Greenpeace zn\u00e1ma najm\u00e4 svojimi priamymi akciami, ktor\u00fdmi upozor\u0148uje verejnos\u0165 na v\u00e1\u017ene ekologick\u00e9 probl\u00e9my. Akcie s\u00fa v\u0161ak iba \u0161pi\u010dkou \u013eadovca tvrdej a seri\u00f3znej pr\u00e1ce, ktor\u00fa \u010dasto nie je a\u017e tak vidie\u0165. Greenpeace dnes spolupracuje s uzn\u00e1van\u00fdmi expertmi a laborat\u00f3riami, vedie vedeck\u00e9 v\u00fdskumy a exped\u00edcie a sna\u017e\u00ed sa presadzova\u0165 rie\u0161enia probl\u00e9mov a pozit\u00edvne zmeny. <\/p>\n\n

Po\u010das svojej existenice Greenpeace upozornil na mno\u017estvo probl\u00e9mov \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Medzi ikonick\u00e9 kampane Greenpeace dnes u\u017e patria kampane za z\u00e1chranu tule\u0148ov, ve\u013er\u00fdb, ochrana pralesov, boj s nebezpe\u010dn\u00fdmi zdrojmi energie \u010di boj za z\u00e1chranu Arkt\u00eddy. Za desiatky rokov existencie Greenpeace dosiahol mnoh\u00e9 v\u00ed\u0165azstv\u00e1, ktor\u00e9 prispeli k zlep\u0161eniu \u017eivotn\u00e9ho prostredia na celom svete.<\/p>\n\n

Pozrite si pr\u00edbehy v\u00ed\u0165azstiev Greenpeace<\/a><\/p>\n\n

Slovensko <\/strong><\/h2>\n\n

Greenpeace na Slovensku vznikol v roku 1993 po rozdelen\u00ed \u010ceskoslovenska a t\u00fdm aj spolo\u010dnej kancel\u00e1rie. Od za\u010diatku sa venoval najm\u00e4 boju proti jadrovej energetike. Po\u010das svojej existencie v\u0161ak postupne kancel\u00e1ria Greenpeace narastala a v roku 2001 sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou region\u00e1lnej kancel\u00e1rie Greenpeace Stredn\u00e1 a V\u00fdchodn\u00e1 Eur\u00f3pa (Greenpeace CEE). Na\u0161im zameran\u00edm v\u0161ak nebol u\u017e len boj proti jadrovej energetike. Po\u010das 30 rokov svojej \u010dinnosti sa Greenpeace Slovensko venoval toxick\u00fdm l\u00e1tkam, \u0165a\u017ebe zlata a ur\u00e1nu, ochrane ve\u013er\u00fdb, nebezpe\u010dn\u00fdm hra\u010dk\u00e1m, GMO, ochrane v\u010diel a po\u013enohospod\u00e1rstvu \u010di \u0165a\u017ebe a spa\u013eovaniu uhlia. Tak ako aj in\u00e9 kancel\u00e1rie, aj na\u0161a sa intenz\u00edvne po\u010das rokov zameriava na ochranu kl\u00edmy, boj proti fos\u00edlnym paliv\u00e1m a najnov\u0161ie aj bojujeme za rozvoj jedn\u00e9ho z konkr\u00e9tnych rie\u0161en\u00ed klimatickej kr\u00edzy – energetick\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1. <\/p>\n\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ie \u00faspechy Greenpeace Slovensko:<\/strong><\/h3>\n\n
    \n
  • Pripojenie Slovenska k IWC \u2013 International Whaling Commission, \u010do zaru\u010dilo \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00fd hlas na ochranu ve\u013er\u00fdb a proti prelomeniu morat\u00f3ria na ich lov<\/li>\n\n\n\n
  • 2000<\/strong>  \u2013 Z\u00e1kaz predaja PVC hra\u010diek \u2013 Greenpeace presadil, aby sa na Slovensku nemohli pred\u00e1va\u0165 hra\u010dky z PVC pre deti do troch rokov.<\/li>\n\n\n\n
  • 2008<\/strong> \u2013 Pomoc na kampani na zmene legislat\u00edvy oh\u013eadom \u0165a\u017eby zlata, ktor\u00e1 umo\u017enila obciam a mest\u00e1m da\u0165 z\u00e1v\u00e4zne stanovisko k z\u00e1merom \u0165a\u017eby zlata v ich katastri<\/li>\n\n\n\n
  • 2010 <\/strong>\u2013 Zmeny z\u00e1konov upravuj\u00facich prieskum a \u0165a\u017ebu ur\u00e1nu, ktor\u00e9 viedli k zastaveniu projektov \u0165a\u017eby ur\u00e1nu na Slovensku.  Zmeny sa udiali aj s podporou viac ako 100 000 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa podp\u00edsali pod doposia\u013e najv\u00e4\u010d\u0161iu offline environment\u00e1lnu pet\u00edciu na Slovensku.<\/li>\n\n\n\n
  • 2010<\/strong> \u2013 Zastavenie z\u00e1meru novej uho\u013enej elektr\u00e1rne v Trebi\u0161ove<\/li>\n\n\n\n
  • Po dlhoro\u010dnej kampani v roku 2011<\/strong> prij\u00edma NRSR environment\u00e1lny z\u00e1kon desa\u0165ro\u010dia:  o star\u00fdch environment\u00e1lnych z\u00e1\u0165a\u017eiach, ktor\u00fd je z\u00e1sadn\u00fdm krokom k za\u010datiu odstra\u0148ovania tis\u00edcov pozostatkov zne\u010distenia pred rokom 1989.<\/li>\n\n\n\n
  • \u00daspe\u0161n\u00e1 kampa\u0148 za zastavenie trasy ropovodu Bratislava Schwechat priamo cez \u017ditn\u00fd ostrov<\/li>\n\n\n\n
  • 2019<\/strong> \u2013 Slovensko prestane podporova\u0165 \u0165a\u017ebu hned\u00e9ho uhlia v roku 2023 a pl\u00e1nuje zastavi\u0165 aj uho\u013en\u00e9 elektr\u00e1rne<\/li>\n\n\n\n
  • 2023<\/strong> – ban\u00edci Hornonitrianskych ban\u00ed Prievidza vy\u0165a\u017eili ban\u00edci posledn\u00fa tonu uhlia, \u010do znamenalo definit\u00edvny koniec \u0165a\u017eby uhlia na Slovensku. Okrem ban\u00ed sa zatvorila aj Nov\u00e1cka elektr\u00e1re\u0148, kde sa uhlie spa\u013eovalo.<\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Koluje tak\u00fd vtip, \u017ee v hociktorej kr\u010dme vo Vancouveri v Kanade si m\u00f4\u017eete prisadn\u00fa\u0165 k niekomu, kto v\u00e1m bude tvrdi\u0165, \u017ee zalo\u017eil Greenpeace. V skuto\u010dnosti v\u0161ak neexistuje jedin\u00fd zakladate\u013e \u2014 n\u00e1zov, my\u0161lienka, duch a taktiky organiz\u00e1cie maj\u00fa ka\u017ed\u00fd svoj vlastn\u00fd p\u00f4vod. Napriek tomu niektor\u00e9 osobnosti z tohto pr\u00edbehu v\u00fdrazne vy\u010dnievaj\u00fa. Tu s\u00fa \u0161tyri z nich. […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":10114,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"page-templates\/evergreen.php","meta":{"ep_exclude_from_search":false,"p4_hide_page_title_checkbox":"","p4_title":"","p4_subtitle":"","p4_description":"","background_image_id":"","background_image":"","p4_button_title":"","p4_button_link":"","p4_button_link_checkbox":"","p4_og_title":"Hist\u00f3ria Greenpeace","p4_og_description":"Greenpeace Slovensko vzniklo v roku 1993 a od za\u010diatku sa venoval najm\u00e4 boju proti jadrovej energetike.","p4_og_image":"","p4_og_image_id":"","p4_seo_canonical_url":"","p4_campaign_name":"not set","p4_local_project":"not set","p4_basket_name":"not set","p4_department":"","footnotes":""},"categories":[21],"tags":[13],"class_list":["post-984","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category-greenpeace","tag-onas"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=984"}],"version-history":[{"count":15,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10140,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/984\/revisions\/10140"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10114"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=984"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=984"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=984"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}