{"id":3870,"date":"2020-10-27T15:00:27","date_gmt":"2020-10-27T14:00:27","guid":{"rendered":"https:\/\/www.greenpeace.sk\/?p=3870"},"modified":"2025-07-02T09:23:01","modified_gmt":"2025-07-02T07:23:01","slug":"urody-su-horsie-ovocie-mrzne-ludia-nevladzu-co-sa-stalo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/clanok\/3870\/urody-su-horsie-ovocie-mrzne-ludia-nevladzu-co-sa-stalo\/","title":{"rendered":"\u00darody s\u00fa hor\u0161ie, ovocie mrzne, \u013eudia nevl\u00e1dzu. \u010co sa stalo?"},"content":{"rendered":"\n

Kl\u00edma je v kr\u00edze. Neni\u010d\u00ed len \u017eivoty \u013eud\u00ed v Arkt\u00edde, v Afrike. Su\u017euje Slovensko. Rado\u0161ov\u010danom berie vodu, na obyvate\u013eov Pichn\u00ed jej zas vrh\u00e1 prive\u013ea, povode\u0148 im ni\u010d\u00ed majetky. Slovensk\u00fdch v\u010del\u00e1rov tr\u00e1pi red\u0161\u00ed med, ak v\u00f4bec nejak\u00fd maj\u00fa, slovensk\u00fdm ovocin\u00e1rom a z\u00e1hradk\u00e1rom devastuje plody. Nu\u017e a v\u0161etci ostatn\u00ed sa nejako sna\u017eia vyrovna\u0165 s \u010doraz extr\u00e9mnej\u0161\u00edm po\u010das\u00edm. Slovensk\u00ed z\u00e1chran\u00e1ri maj\u00fa z roka na rok viac v\u00fdjazdov aj ku kolapsom. V\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto \u013eud\u00ed oslovila organiz\u00e1cia Greenpeace. Ich v\u00fdpovede presne zapadaj\u00fa do predpoved\u00ed vedcov spred p\u00e1r rokov.<\/em><\/strong><\/p>\n\n

Rado\u0161ov\u010danom vysychaj\u00fa studne<\/h3>\n\n

Ke\u010f sme aj mjeli vodu, sme ju \u0161anovali. Z\u00e1chod nefungoval, muselo sa v k\u00fdbli splachova\u0165. Bol probl\u00e9m. Vodu na varen\u00ed sme si vozili v n\u00e1dob\u00e1ch. Um\u00fdva\u0165 sme sa chodili k synovi,“ opisuje z\u00e1hor\u00e1\u010dtinou J\u00e1n Kub\u00edk \u0165a\u017ekosti posledn\u00fdch rokov. Ukazuje na stud\u0148u na dvore.<\/p>\n\n

Na studne je odk\u00e1zan\u00e1 asi polovica dediny. \u201e200 a\u017e 250 dom\u00e1cnost\u00ed m\u00e1 men\u0161\u00ed alebo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m s vodou,“ poznamen\u00e1 Vladim\u00edr Ko\u010d\u00e1rik, starosta Rado\u0161oviec. Na vodovod s\u00fa napojen\u00e9 len dve ulice. \u201eV 60. a 70. rokoch nebol probl\u00e9m. Potom to za\u010dalo klesa\u0165,“ skon\u0161tatuje p\u00e1n Kub\u00edk. Neklesla len hladina, ale aj kvalita. Vo\u013eakedy vodu zo studne pili, dnes sa u\u017e ned\u00e1.<\/p>\n\n

Pod\u013ea starostu sa predl\u017euj\u00fa such\u00e9 peri\u00f3dy. \u201eAj v minulosti pri\u0161iel rok, ktor\u00fd bol such\u0161\u00ed, ale bol to jeden rok za desa\u0165 rokov, za 15 rokov.\u201c V poslednom obdob\u00ed b\u00fdvaj\u00fa aj tri such\u00e9 roky po sebe. Ale probl\u00e9mom nie je len prehlbuj\u00face sa sucho v lete. \u201eNie je snehu cez zimu,\u201c upozor\u0148uje p\u00e1n Kub\u00edk.<\/p>\n\n

\n

,,<\/strong>O glob\u00e1lnom otep\u013eovan\u00ed sa hovor\u00ed roky, ale \u013eudia to vn\u00edmali ako imagin\u00e1rny probl\u00e9m. A pritom sa t\u00fdka ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca.“<\/strong><\/em><\/p>\nViliam Dobi\u00e1\u0161, prezident Slovensk\u00e9ho \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea<\/em><\/cite><\/blockquote>\n\n

Jeho postreh presne koreluje z d\u00e1tami vedcov, ktor\u00e9 vo febru\u00e1ri tohto roka v s\u00fahrnnej \u0161t\u00fadii vydala organiz\u00e1cia Greenpeace. Podie\u013eal sa na nej aj denn\u00edk Pravda a klimatol\u00f3g Jozef Pecho. Slovensk\u00ed vedci predpovedali v\u00fdrazn\u00fd \u00fabytok snehu, \u010do bude probl\u00e9m, preto\u017ee snehov\u00e1 pokr\u00fdvka dosia\u013e fungovala ako z\u00e1sob\u00e1re\u0148 vody, ktor\u00e1 pozvo\u013ena dod\u00e1vala vodu do p\u00f4dy a povod\u00ed. Bez snehu, ktor\u00fd by sa v krajine udr\u017eal nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov, voda v krajine ch\u00fdba u\u017e na za\u010diatku roka.<\/p>\n\n

Studne vysychaj\u00fa v celej krajine. Pod\u013ea hydrol\u00f3gov za posledn\u00fdch 50 rokov klesli hladiny podzemn\u00fdch v\u00f4d na Slovensku o 10 a\u017e 50 centimetrov. Navy\u0161e, pod\u013ea siedmej N\u00e1rodnej spr\u00e1vy o zmene kl\u00edmy SR bud\u00fa v rokoch 2075 a\u017e 2100 celkov\u00e9 \u00fahrny zr\u00e1\u017eok ni\u017e\u0161ie o desa\u0165 percent, bud\u00fa ove\u013ea nerovnomernej\u0161ie. Vyu\u017eite\u013en\u00e9 vodn\u00e9 zdroje klesn\u00fa o 30 a\u017e 50 percent. \u010co s t\u00fdm zm\u00f4\u017eu \u201edrobn\u00e9\u201c Rado\u0161ovce?<\/p>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

<\/p>\n\n

<\/p>\n\n

Zachyt\u00e1vaj\u00fa d\u00e1\u017e\u010f, kde m\u00f4\u017eu<\/h3>\n\n

\u201e\u013dudia sa za\u010d\u00ednaj\u00fa zaria\u010fova\u0165 tak, \u017ee maj\u00fa n\u00e1doby podzemn\u00e9, nadzemn\u00e9 a zachyt\u00e1vaj\u00fa da\u017e\u010fov\u00fa vodu a zalievaj\u00fa,\u201c hovor\u00ed starosta. Len\u017ee ako poznamen\u00e1 p\u00e1n Kub\u00edk \u2013 \u201eke\u010f nepr\u0161\u00ed, nie je \u010d\u00edm.\u201c<\/p>\n\n

Rado\u0161ovce v\u0161ak maj\u00fa pod\u013ea starostu \u0161\u0165astie. Asi 20 nad\u0161encov z dobrovo\u013en\u00e9ho hasi\u010dsk\u00e9ho zboru, ktor\u00ed ochotne rozv\u00e1\u017eaj\u00fa \u013eu\u010fom pitn\u00fa vodu do dom\u00e1cnost\u00ed. V posledn\u00fdch rokoch je viac tak\u00fdchto v\u00fdjazdov ako k po\u017eiarom. Hoci tento rok bolo zr\u00e1\u017eok pomerne dos\u0165, po minul\u00e9 roky mali hasi\u010di aj 20 v\u00fdjazdov kv\u00f4li pitnej vode t\u00fd\u017edenne. Dod\u00e1vkov\u00e1 cisterna bola mal\u00e1. V janu\u00e1ri zak\u00fapili v\u00e4\u010d\u0161iu a starosta hrdo ukazuje staru\u010dk\u00fa, no zre\u0161taurovan\u00fa Tatru 148. Posledn\u00e9 kusy sa vyr\u00e1bali v roku 1982\u2026<\/p>\n\n

Rado\u0161ov\u010dania trpia nedostatkom vody pravidelne od j\u00fana do polovice septembra. Zhruba 100 dn\u00ed v roku. Len\u017ee pod\u013ea v\u00fdpo\u010dtov vedcov z Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave sa do roku 2100 m\u00f4\u017ee napr\u00edklad v povod\u00ed Horn\u00e1du, kam patria Ko\u0161ice, vyskytn\u00fa\u0165 hydrologick\u00e9 sucho trvaj\u00face 1 686 dn\u00ed. Sucho nepretr\u017eite takmer cel\u00fdch p\u00e4\u0165 rokov.<\/p>\n\n

Ke\u010f t\u00fato inform\u00e1ciu za\u010diatkom roka denn\u00edk Pravda zverejnil, pri\u0161la jedna u\u0161tipa\u010dn\u00e1 reakcia od d\u00f4chodcu. \u201eTo ste ma teda vystra\u0161ili. Zva\u017eoval som, \u017ee sa na sklonku \u017eivota vr\u00e1tim na v\u00fdchod. Ale ke\u010f tam m\u00e1 by\u0165 tak\u00e9to sucho v roku 2100\u2026\u201c Naozaj m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00edkom jedno, \u017ee nastupuj\u00face gener\u00e1cie nebud\u00fa ma\u0165 vodu? A \u017ee bud\u00fa zomiera\u0165 od pr\u00ed\u0161ern\u00e9ho tepla?<\/p>\n\n

Sabot\u00e1\u017e ochladenia<\/h3>\n\n

Vlna hor\u00fa\u010dav v roku 2003 zavinila v Eur\u00f3pe smr\u0165 70-tis\u00edc \u013eud\u00ed. Za \u0161es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov. Pod\u013ea \u0161t\u00fadie slovensk\u00fdch klimatol\u00f3gov sa po\u010das desiatich percent najteplej\u0161\u00edch dn\u00ed v rokoch 1996 a\u017e 2012 zv\u00fd\u0161ila celkov\u00e1 \u00famrtnos\u0165 na Slovensku o desa\u0165 percent. Aj pod\u013ea prezidenta Slovensk\u00e9ho \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea Viliama Dobi\u00e1\u0161a predstavuje \u010doraz hor\u00facej\u0161ie po\u010dasie skryt\u00fa pr\u00ed\u010dinu mnoh\u00fdch \u00famrt\u00ed na Slovensku, no predsa to v \u0161tatistik\u00e1ch nie je zjavn\u00e9. Pre\u010do?<\/p>\n\n

Preto\u017ee hor\u00fa\u010dava predov\u0161etk\u00fdm zhor\u0161uje podobne ako COVID-19 vyhliadky pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed u\u017e trpia r\u00f4znymi chronick\u00fdmi ochoreniami, vysok\u00fdm tlakom, cukrovkou. Do \u0161tatistiky sa zap\u00ed\u0161e, \u017ee \u010dlovek zomrel na dan\u00e9 chronick\u00e9 ochorenie.<\/p>\n\n

U\u017e o 30 rokov sa v\u00fdskyt extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav na Slovensku zv\u00fd\u0161i \u0161tvorn\u00e1sobne. \u010co znamen\u00e1 enormn\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e pre vy\u0161e 330-tis\u00edc slovensk\u00fdch d\u00f4chodcov vo veku nad 75 rokov. \u201ePre star\u00fdch \u013eud\u00ed je to nebezpe\u010dn\u00e9. Trpia chronickou dehydrat\u00e1ciou,\u201c nazna\u010duje \u0161\u00e9f z\u00e1chran\u00e1rov Dobi\u00e1\u0161. Z viacer\u00fdch d\u00f4vodov star\u0161\u00ed \u013eudia pij\u00fa vo v\u0161eobecnosti menej vody, ne\u017e ko\u013eko by mali. \u00daplne si tak znefunk\u010dnia prirodzen\u00fd z\u00e1chrann\u00fd mechanizmus \u013eudsk\u00e9ho tela v \u010dase hor\u00fa\u010dav \u2013 potenie.<\/p>\n\n

Poten\u00edm sa telo zbavuje prebyto\u010dn\u00e9ho tepla. Ke\u010f \u010dlovek pije m\u00e1lo vody, m\u00e1lo sa pot\u00ed, a teda sa m\u00e1lo ochladzuje. Len\u017ee v hor\u00fa\u010dav\u00e1ch sa s \u013eudsk\u00fdm telom udeje jedna z\u00e1sadn\u00e1 vec, proti ktorej je \u0165a\u017ek\u00e9, a pre mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa v zlej soci\u00e1lnej situ\u00e1cii a nevedia si zaizolova\u0165 domovy, dokonca nemo\u017en\u00e9 sa br\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n

\n

,,Z<\/em><\/strong>menilo sa to. Kl\u00edma. Jednoducho si rob\u00ed s nami, \u010do chce. \u010co sme spravili my s \u0148ou, n\u00e1m teraz vracia<\/strong>.„<\/strong> <\/em><\/p>\nMiroslav Halga\u0161 <\/em><\/cite><\/blockquote>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

<\/p>\n\n

<\/p>\n\n

Otep\u013eovanie nie je imagin\u00e1rny probl\u00e9m<\/h3>\n\n

Pod\u013ea klimatol\u00f3gov sa smrtonosn\u00e9 hor\u00fa\u010davy bud\u00fa na Slovensku do roku 2100 vyskytova\u0165 ka\u017ed\u00fd rok, najhor\u00facej\u0161ie dni nebud\u00fa v\u00fdnimo\u010dne, ale pravidelne prekra\u010dova\u0165 40 stup\u0148ov. No u\u017e pri teplote nad 30 stup\u0148ov sa \u00faplne zastav\u00ed \u010fal\u0161\u00ed prirodzen\u00fd ochladzovac\u00ed mechanizmus \u013eudsk\u00e9ho tela \u2013 vy\u017earovanie. \u201eAk by som le\u017eal v posteli, ni\u010d nerobil a nefungovali by prirodzen\u00e9 ochladzovacie mechanizmy, tak by teplota \u013eudsk\u00e9ho tela st\u00fapala o jeden stupe\u0148 za hodinu,\u201c dod\u00e1va Dobi\u00e1\u0161.<\/p>\n\n

Ke\u010f id\u00fa \u0161portovci na majstrovstv\u00e1 do teplej\u0161ej \u010dasti sveta, prich\u00e1dzaj\u00fa aspo\u0148 tri t\u00fd\u017edne vopred. Aj napriek tomu, \u017ee s\u00fa v \u0161pi\u010dkovej kond\u00edcii, neoklam\u00fa \u010fal\u0161\u00ed fenom\u00e9n \u013eudsk\u00e9ho tela \u2013 trv\u00e1 dva a\u017e tri t\u00fd\u017edne, k\u00fdm sa aklimatizuje na zmeny teploty. Slovensk\u00ed d\u00f4chodcovia, z ktor\u00fdch mnoh\u00ed nedok\u00e1\u017eu vyjs\u0165 desa\u0165 schodov, nemaj\u00fa pod\u013ea Dobi\u00e1\u0161a \u0161ancu prisp\u00f4sobi\u0165 sa extr\u00e9mnym zmen\u00e1m tepl\u00f4t.<\/p>\n\n

V roku 2018 mali z\u00e1chran\u00e1ri pod\u013ea Dobi\u00e1\u0161a dokopy asi 550-tis\u00edc v\u00fdjazdov, v roku 2019 u\u017e 630-tis\u00edc. Uplynul\u00fdch desa\u0165 rokov sa pod\u013ea neho ka\u017edoro\u010dne zvy\u0161uje po\u010det v\u00fdjazdov o 10 a\u017e 13 percent. \u201eUr\u010dite ide \u010das\u0165 na vrub zhor\u0161uj\u00facich sa ochoren\u00ed vplyvom vy\u0161\u0161\u00edch tepl\u00f4t.\u201c Prezident slovensk\u00fdch z\u00e1chran\u00e1rov si v\u0161ak v\u0161imol priamo v ter\u00e9ne e\u0161te jednu vec. \u201e\u013dudia v\u00f4bec nie s\u00fa pripraven\u00ed, nau\u010den\u00ed, ako zvl\u00e1da\u0165 tieto teplotn\u00e9 extr\u00e9my. Mnoh\u00e9 pr\u00edbytky teplotn\u00fd efekt zosil\u0148uj\u00fa.\u201c<\/p>\n\n

V mnoh\u00fdch dom\u00e1cnostiach je aj vplyvom zlej soci\u00e1lnej situ\u00e1cie vlhko, zriedkav\u00e9 nie s\u00fa plesne, \u010do v\u0161etko negat\u00edvne ovplyv\u0148uje prirodzen\u00e9 ochladzovacie procesy \u013eudsk\u00e9ho tela. Vo zv\u00fd\u0161enom vlhku sa ochladzovac\u00ed efekt potenia zmen\u0161uje. Pod\u013ea prieskumu Healthy Home Barometer 2017 hodnotila p\u00e4tina slovensk\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed svoje b\u00fdvanie ako nevyhovuj\u00face.<\/p>\n\n

\u201eO glob\u00e1lnom otep\u013eovan\u00ed sa hovor\u00ed roky, ale \u013eudia to vn\u00edmali ako imagin\u00e1rny probl\u00e9m. A pritom sa t\u00fdka ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca,\u201c mieni Dobi\u00e1\u0161. Ke\u010f je \u010dlovek dlhodobo v teple, nedop\u013a\u0148a tekutiny, tak sa dehydruje. Pre\u010do je to riskantn\u00e9? Krv zhustne. A nejde o to, \u017ee sa kysl\u00edk nedostane do mal\u00fdch vl\u00e1so\u010dn\u00edc na kon\u010dekoch prstov. Krv sa nedost\u00e1va do \u017eivotne najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch org\u00e1nov, ktor\u00e9 maj\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu potrebu kysl\u00edka a \u017eiv\u00edn \u2013 do srdca, p\u013e\u00fac, obli\u010diek, pe\u010dene, mozgu. \u201e\u013dudia sa c\u00edtia mal\u00e1tne, unavene, nie s\u00fa schopn\u00ed ve\u013ek\u00fdch intelektu\u00e1lnych v\u00fdkonov, maj\u00fa hor\u0161iu pam\u00e4\u0165,\u201c varuje Dobi\u00e1\u0161. V\u00fdrazne sa spomalia reak\u010dn\u00e9 \u010dasy, \u010do je ve\u013ek\u00e9 riziko v doprave. Za to v\u0161etko m\u00f4\u017ee prim\u00e1rne zn\u00ed\u017een\u00fd prietok krvi, dehydrat\u00e1cia. Ale prim\u00e1rnym sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom je extr\u00e9mne hor\u00face po\u010dasie.<\/p>\n\n

Klimatick\u00e1 kr\u00edza v\u0161ak neohrieva len leto. Otep\u013euje aj zimu. Zlyh\u00e1vaj\u00fa pr\u00edrodn\u00e9 procesy a fenom\u00e9ny, na ktor\u00e9 bol \u010dlovek zvyknut\u00fd tis\u00edce rokov.<\/p>\n\n

Unaven\u00e1, vyprahnut\u00e1 krajina<\/h3>\n\n

D\u00f4chodky\u0148a Gizka Vojtekov\u00e1 z Bratislavy stoj\u00ed v tieni svojho \u201ekr\u00e1\u013eovstva\u201c \u2013 z\u00e1hrady. \u201eTu sa c\u00edtim najlep\u0161ie\u2026 Ale viete, ako sa to zmenilo? Ke\u010f sme sem pri\u0161li, svr\u010dky tu cvrlikali, \u017eaby tu kv\u00e1kali, v\u0161ade som ja\u0161teri\u010dku stretla. A teraz tu nie je ni\u010d, ni\u010d tu ne\u017eije. Pri\u0161li sem nejak\u00e9 chrob\u00e1ky, nevieme z akej republiky, ktor\u00e9 ni\u010dia \u00farody.“<\/p>\n\n

Hoci sa jej postreh net\u00fdka priamo klimatickej kr\u00edzy, ale straty biodiverzity a tie\u017e \u0161\u00edrenia inv\u00e1znych druhov, v\u0161etky tri fenom\u00e9ny \u00fazko s\u00favisia. Klimatick\u00e1 kr\u00edza stratu biodiverzity ur\u00fdch\u013euje, podporuje \u0161\u00edrenie inv\u00e1znych druhov. Nejde len o to, \u017ee sa z krajiny str\u00e1caj\u00fa vz\u00e1cne druhy. Pod\u013ea ekol\u00f3ga Pavla Litteru sa z krajiny vytr\u00e1caj\u00fa \u00faplne be\u017en\u00e9, typick\u00e9 a ikonick\u00e9 druhy chrob\u00e1kov \u010di vt\u00e1kov. Pod\u013ea Slovenskej ornitologickej spolo\u010dnosti len po\u010det lastovi\u010diek klesol na Slovensku za posledn\u00fdch desa\u0165 rokov o polovicu. Krajina sa nemen\u00ed len na vyprahnutej\u0161iu, such\u0161iu, vytr\u00e1caj\u00fa sa z nej aj rozmanit\u00e9 formy \u017eivota.<\/p>\n\n

\"\"
Gizka Vojtekov\u00e1 nec\u00edti len zmenu kl\u00edmy, ale aj stratu biodiverzity. Credits: Jakub Kratochv\u00edl<\/figcaption><\/figure>\n\n

\u201eTak\u00e9to (hor\u00fa\u010davy) neb\u00fdvali. Tri-\u0161tyri roky dozadu to bolo neznesite\u013en\u00e9, nedalo sa \u017ei\u0165. Vo\u013eakedy boli hor\u00fa\u010davy, ale nie tak\u00e9,“ hovor\u00ed pani Vojtekov\u00e1. Je diabeti\u010dka a hovor\u00ed, \u017ee ke\u010f si po\u010das hor\u00fa\u010dav ned\u00e1 tabletku proti bolesti, tak nepre\u017eije. Nikdy v \u017eivote nepotrebovala poobede oddychova\u0165, no v uplynul\u00fdch rokoch jednoducho nevl\u00e1dze. Ke\u010f pr\u00edde poludnie, mus\u00ed si odd\u00fdchnu\u0165. Nie je sama, aj \u010fal\u0161\u00ed susedia a zn\u00e1mi z\u00e1hradk\u00e1ri jej opisuj\u00fa rovnak\u00fa, zvl\u00e1\u0161tnu a \u0165a\u017eiv\u00fa \u00fanavu po\u010das hor\u00fa\u010dav. \u201eTo sa ned\u00e1 porovna\u0165. To je sto a jeden, \u010do bolo vo\u013eakedy.“<\/p>\n\n

Ani \u00faroda nie je tak\u00e1, ako by mala by\u0165. Nedar\u00ed sa paradajk\u00e1m. \u201eTo je na zaplakanie, za to\u013eko rokov nem\u00e1m prv\u00fd rok uhorky.“ Jedin\u00e9, \u010do ide z roka na rok lep\u0161ie, s\u00fa figy. \u010c\u00edm je such\u0161ie, t\u00fdm sa im viac dar\u00ed. Probl\u00e9my c\u00edti cel\u00e9 spektrum \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa v krajine sna\u017eia dopestova\u0165 potraviny.<\/p>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

Stromy nespia dobre. Ani ovocin\u00e1ri<\/h3>\n\n

Emil Schultz je predsedom ovocin\u00e1rskeho dru\u017estva Emilove sady v Dvoroch nad \u017ditavou. Pomenovanie nes\u00fa po jeho otcovi. \u013dudia z jeho gener\u00e1cie kedysi sotva spochyb\u0148ovali tak\u00fa samozrejm\u00fa vec \u2013 \u017ee sa striedaj\u00fa \u0161tyri ro\u010dn\u00e9 obdobia. Jar, leto, jese\u0148, zima. Jeho syn je v\u0161ak svedkom toho, ako sa t\u00e1to \u201esamozrejmos\u0165“ r\u00faca. A s \u0148ou aj zau\u017e\u00edvan\u00e9 fungovanie ovocn\u00fdch sadov.<\/p>\n\n

Cel\u00fd svet sa pred piatimi rokmi v Par\u00ed\u017ei zaviazal, \u017ee urob\u00ed maximum nielen pre to, aby oteplenie Zeme nepresiahlo dva stupne, ale najm\u00e4 aby sa zastavilo \u010do najbli\u017e\u0161ie k hranici 1,5 stup\u0148a. Napriek tomu d\u00e1ta vedcov jednozna\u010dne ukazuj\u00fa, \u017ee sa bl\u00ed\u017eime k otepleniu o 3 a\u017e 4 stupne. Pre Slovensko by tak\u00e9to prudk\u00e9 glob\u00e1lne oteplenie znamenalo zv\u00fd\u0161enie priemernej ro\u010dnej teploty o 5 a\u017e 6 stup\u0148ov. Slovensko bude pod\u013ea vedcov pozna\u0165 u\u017e len dve ro\u010dn\u00e9 obdobia. Dlh\u00e9 hor\u00face leto a miernu da\u017ediv\u00fa zimu.<\/p>\n\n

Pre stromy je to ve\u013emi zl\u00e1 spr\u00e1va. Pod\u013ea ovocin\u00e1ra Schultza bolo u\u017e v uplynul\u00fdch rokoch bada\u0165 vplyv klimatickej kr\u00edzy \u2013 miernej\u0161ie zimy. Ovocn\u00e9 stromy po\u010das nich nie s\u00fa v hlbokej dormancii, zjednodu\u0161ene \u2013 nespia dobre a dostato\u010dne dlho. \u201eStrom nesp\u00ed hlboko, iba drieme, ako \u010dlovek. Nie je to plnohodnotn\u00fd sp\u00e1nok.“ Strom sa preb\u00fadza ve\u013emi skoro, u\u017e koncom febru\u00e1ra, kedysi to bolo a\u017e v apr\u00edli. Zvy\u0161uje sa tak riziko, \u017ee ho po\u0161kodia mrazy.<\/p>\n\n

\"\"
Emil Schultz na vlastnom sade vid\u00ed, ako sa stratila jar. Credits: Jakub Kratochv\u00edl<\/figcaption><\/figure>\n\n

Pod\u013ea Schultza sa kedysi robili minim\u00e1lne opatrenia vo\u010di mrazom, aj to len na marhuliach. Na jabloniach v\u00f4bec nie. Dnes sa bez ochrany \u0165a\u017eko pestuj\u00fa aj jablone. V Emilov\u00fdch sadoch tohtoro\u010dn\u00e9 jarn\u00e9 mrazy zni\u010dili \u00farodu brosk\u00fd\u0148, marh\u00fa\u013e a \u010das\u0165 nechr\u00e1nenej \u00farody jab\u013ak. No deje sa e\u0161te nie\u010do, s \u010d\u00edm vlastn\u00edk p\u00f4dy len \u0165a\u017eko pohne. Pos\u00fava sa cel\u00e9 klimaticky vhodn\u00e9 p\u00e1smo pre pestovanie ovocia. Ju\u017en\u00e9 Slovensko o t\u00fato v\u00fdsadu prich\u00e1dza. Vhodnej\u0161\u00edmi regi\u00f3nmi sa zrazu st\u00e1va okolie Pie\u0161\u0165an, Nov\u00e9ho Mesta nad V\u00e1hom. T\u00ed, ktor\u00ed v okol\u00ed Nov\u00fdch Z\u00e1mkov e\u0161te pestuj\u00fa marhule, maj\u00fa pre jarn\u00e9 mrazy \u00farodu len ka\u017ed\u00fd piaty rok. \u201eMy sme s marhu\u013eami skon\u010dili. Hoci sa v tomto sade pestovali dlh\u00e9 roky,“ skon\u0161tatuje p\u00e1n Schultz. \u010co sa d\u00e1 robi\u0165?<\/p>\n\n

Rozmiest\u0148ova\u0165 v sadoch ekologick\u00e9 bioparaf\u00ednov\u00e9 svie\u010dky. Dvesto kusov na hekt\u00e1r ochr\u00e1ni stromy pri mrazoch do m\u00ednus 2. Tristo kusov do m\u00ednus 3. Alebo m\u00f4\u017ee ovocin\u00e1r vytiahnu\u0165 nad sad protimrazov\u00fa z\u00e1vlahu. Schultz ukazuje \u010fal\u0161ie nevyhnutn\u00e9 invest\u00edcie, aby sad pre\u017eil \u2013 siete proti krupobitiu. Ak\u00fd je ekonomick\u00fd efekt? V nechr\u00e1nen\u00fdch sadoch bola \u00faroda len desa\u0165 percent, \u010di\u017ee 90-percentn\u00fd prepad tr\u017eieb. Odt\u0155ha v nich jablk\u00e1, nahryzne, rozpol\u00ed a ukazuje. Aha! Ch\u00fdbaj\u00fa v nich semia\u010dka.<\/p>\n\n

Vedci vyr\u00e1tali celkov\u00fa hodnotu d\u00f4sledkov klimatickej kr\u00edzy pre slovensk\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo v roku 2050 na \u00farovni 0,6 a\u017e 1,2 miliardy eur.<\/p>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

Ani v\u010dely neodpo\u010d\u00edvaj\u00fa a hyn\u00fa<\/h3>\n\n

\u201eLen jedna zima za posledn\u00fdch desa\u0165 rokov bola chladn\u00e1,“ hovor\u00ed Rudolf Morav\u010d\u00edk mlad\u0161\u00ed zo V\u010del\u00e1rskej paseky v Kr\u00e1\u013eovej pri Senci. Aj v\u010dely by mali podobne ako stromy cez zimu odpo\u010d\u00edva\u0165. Ale mierna, tepl\u00e1 zima ich n\u00fati pracova\u0165. Zimn\u00e1 gener\u00e1cia v\u010diel sa preto sk\u00f4r upracuje a hynie. \u201eToto je n\u00e1\u0161 ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m.“<\/p>\n\n

\"\"
Bez v\u010diel zostane Slovensko p\u00fa\u0161\u0165ou, varuje v\u010del\u00e1r Rudolf Morav\u010d\u00edk. Credits: Jakub Kratochv\u00edl<\/figcaption><\/figure>\n\n

\u010eal\u0161\u00ed s\u00favis\u00ed s reakciou veget\u00e1cie na meniacu sa kl\u00edmu. V minulosti trvala sez\u00f3na pre v\u010delu medonosn\u00fa od apr\u00edla do augusta. Teraz nenach\u00e1dzaj\u00fa v rozp\u00e1lenej krajine ni\u010d len p\u00fa\u0161\u0165. Ch\u00fdba im pe\u013e, nekt\u00e1r. Navy\u0161e, v\u010dely si u\u017e \u010dasto nedok\u00e1\u017eu pod\u013ea Morav\u010d\u00edka donies\u0165 do \u00fa\u013ea vhodn\u00fa \u010dist\u00fa vodu. Z vyprahnutej krajiny niet odkia\u013e.<\/p>\n\n

Slovensk\u00e9 v\u010dely vyr\u00e1bali ve\u013emi hust\u00fd med. \u201eV posledn\u00fdch rokoch, ako b\u00fdva sucho, v\u010dely med nezahus\u0165uj\u00fa. To spozorovali v\u010del\u00e1ri, ale aj spotrebitelia,“ upozor\u0148uje Morav\u010d\u00edk. Spom\u00edna si na to, ako s otcom kedysi putovali po sadoch a po krajine, ktor\u00e1 pozvo\u013ena, postupne rozkvitala. Teraz akoby v\u0161etko kvitlo naraz. Alebo akosi pom\u00fdlene.<\/p>\n\n

V posledn\u00fdch dvoch rokoch napr\u00edklad kvitla repka sk\u00f4r ako ag\u00e1t. V\u010del\u00e1m medonosn\u00fdm meniaca sa kl\u00edma vyhradzuje ve\u013emi kr\u00e1tky \u010das, ke\u010f si m\u00f4\u017eu nazbiera\u0165 z\u00e1soby medu. H\u013eadaj\u00fa si aj in\u00e9 kvety, zameriavaj\u00fa sa aj na p\u00fapavy, hluchavky. No neraz pr\u00edde u\u017e na jar tak\u00e9 prudk\u00e9 oteplenie, \u017ee nekt\u00e1r v kvetoch zaschne. Najviac to v\u010del\u00e1ri pozoruj\u00fa na lipe. Stromy kr\u00e1sne hu\u010dia, lipa vonia. \u010clovek si povie, ako kr\u00e1sne meduje. Ale to sa v skuto\u010dnosti v\u010dely tr\u00e1pia, preto\u017ee nedok\u00e1\u017eu vytiahnu\u0165 z kvetov zaschnut\u00fd nekt\u00e1r.<\/p>\n\n

Ale pre\u010do by sa mali \u013eudia zauj\u00edma\u0165 o v\u010dely? Pre\u010do by ich mal tr\u00e1pi\u0165 \u00fabytok hmyzu, ktor\u00fd pozorovala aj pani Vojtekov\u00e1 vo svojej z\u00e1hrade? \u201eNa Slovensku je vyr\u00e1tan\u00e9, \u017ee 90 a\u017e 100 bili\u00f3nov kvetov opelia v\u010dely. To je 100 000 000 0\u00ad00 000 kvetov. To \u013eudia nikdy nem\u00f4\u017eu spravi\u0165. Jednoducho na\u0161a krajina by ostala ako p\u00fa\u0161\u0165. Ostala by n\u00e1m tu p\u0161enica, ostala by n\u00e1m tu kukurica, ktor\u00e9 s\u00fa samoopeliv\u00e9. Ale 80 percent v\u0161etk\u00fdch rastl\u00edn je hmyzoopeliv\u00fdch. My nenahrad\u00edme pr\u00e1cu hmyzu. Keby sme v\u0161etci \u013eudia na Slovensku zobrali \u0161tetce, nesprav\u00edme ani percento z toho, \u010do v\u010dely,\u201c upozor\u0148uje p\u00e1n Morav\u010d\u00edk.<\/p>\n\n

Ak\u00fa vid\u00ed pomoc? Spestrovanie pa\u0161e, vys\u00e1dzanie drev\u00edn, ktor\u00e9 v\u010dely vyh\u013ead\u00e1vaj\u00fa. Vys\u00e1dzanie rem\u00edzok. Morav\u010d\u00edk pripom\u00edna v\u00fdskum vedcov, ktor\u00ed na v\u010dely dali sn\u00edma\u010de. A zistili, \u017ee lietaj\u00fa popri vetrolamoch, \u010dasto si nadbiehaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 vzdialenosti. Pre\u010do? Je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 lieta\u0165 vo vetre, ktor\u00fd sa na ve\u013ek\u00fdch l\u00e1noch zosil\u0148uje.<\/p>\n\n

To, ako \u010dlovek hospod\u00e1ri v krajine, m\u00e1 takisto vplyv na klimatick\u00fa kr\u00edzu. A pr\u00e1ve v citlivej\u0161om hospod\u00e1ren\u00ed v krajine sa skr\u00fdva aj sp\u00f4sob, ako tlmi\u0165 d\u00f4sledky klimatickej kr\u00edzy, napr\u00edklad extr\u00e9mnej\u0161ie po\u010dasie. Zmenen\u00e1 kl\u00edma zapr\u00ed\u010di\u0148uje prud\u0161ie b\u00farky, da\u017ede. \u010co pre obyvate\u013estvo znamen\u00e1 vy\u0161\u0161ie \u0161kody.<\/p>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

<\/p>\n\n

Extr\u00e9my<\/h3>\n\n

Pichne zaplavila povode\u0148 tento rok. V priebehu 15 min\u00fat. \u201e\u0160\u00edrka do desa\u0165 metrov, polmetrov\u00fd pr\u00fad. Najhor\u0161ie to bolo dole. Alt\u00e1nok n\u00e1m posunulo, voli\u00e9ru so psom, na\u0161\u0165astie suka nejako neutrpela. Tri aut\u00e1 sa zrazili dokopy,\u201c opisuje Miroslav Halga\u0161, majite\u013e rodinn\u00e9ho autoservisu.<\/p>\n\n

Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ukazuje obrovsk\u00fa, asi 70 centimetrov\u00fa, ryhu, ktor\u00fa voda vymyla na pozemku. Vytrhla bet\u00f3ny ako ni\u010d, vrchn\u00e1k z \u010disti\u010dky odpadov\u00fdch v\u00f4d odniesla 200 metrov do dediny. Celkov\u00fa \u0161kodu odhaduje na 10-tis\u00edc eur. P\u00e1n Halga\u0161 hovor\u00ed, \u017ee mali \u0161\u0165astie, \u017ee im neprevalilo roh domu. \u017dije tu od narodenia 56 rokov a ni\u010d podobn\u00e9 si nepam\u00e4t\u00e1.<\/p>\n\n

\"\"
Miroslav Halga\u0161 si za svoj \u017eivot nepam\u00e4t\u00e1 tak\u00e9 siln\u00e9 povodne. Credits: Jakub Kratochv\u00edl<\/figcaption><\/figure>\n\n

\u201eS pomerne vysokou istotou u\u017e dnes vieme, \u017ee prebiehaj\u00faca klimatick\u00e1 zmena extr\u00e9mnos\u0165 letn\u00fdch zr\u00e1\u017eok, a teda aj povodn\u00ed, e\u0161te viac zosil\u0148uje,\u201c upozor\u0148ovali u\u017e pred desiatimi rokmi popredn\u00ed slovensk\u00ed klimatol\u00f3govia Milan Lapin, Pavel Fa\u0161ko, Jozef Pecho a Alexander A\u010d, ktor\u00ed spolupracovali na \u010dl\u00e1nku, ktor\u00fd zverejnil Slovensk\u00fd hydrometeorologick\u00fd \u00fastav pod n\u00e1zvom Nebezpe\u010denstvo extr\u00e9mnych pr\u00edvalov\u00fdch zr\u00e1\u017eok v lete.<\/p>\n\n

\u201ePri n\u00e1raste priemernej teploty o 2 a\u017e 4 stupne do roku 2100 tak ve\u013emi pravdepodobne d\u00f4jde k n\u00e1rastu \u00fahrnov extr\u00e9mnych zr\u00e1\u017eok, napr\u00edklad pri b\u00farkach, a\u017e o 50 percent! N\u00e1znak tohto v\u00fdvoja sa u\u017e prejavuje v zr\u00e1\u017ekov\u00fdch a hydrologick\u00fdch pomeroch na severe v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska, ktor\u00e9 b\u00fdva v lete v priebehu prvej dek\u00e1dy 21. storo\u010dia takmer pravidelne postihovan\u00e9 bu\u010f lok\u00e1lnymi pr\u00edvalov\u00fdmi alebo ve\u013ekopriestorov\u00fdmi zr\u00e1\u017ekami s n\u00e1sledn\u00fdmi povod\u0148ami,\u201c varuj\u00fa autori. P\u00e1n Halga\u0161 ich predpovede za\u017eil na vlastnej ko\u017ei.<\/p>\n\n

\n

\u201e\u010cak\u00e1me, \u010do bude \u010falej. \u010ci sa pr\u00edroda um\u00fadri? Alebo sa um\u00fadrime my? Za\u010dneme sa inak spr\u00e1va\u0165 k pr\u00edrode?\u201c<\/strong><\/p>\nMiroslav Halga\u0161<\/cite><\/blockquote>\n\n

\u201eZmenilo sa to. Kl\u00edma. Jednoducho si rob\u00ed s nami, \u010do chce. \u010co sme spravili my s \u0148ou, n\u00e1m teraz vracia,\u201c hovor\u00ed p\u00e1n Halga\u0161.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kl\u00edma je v kr\u00edze. Neni\u010d\u00ed len \u017eivoty \u013eud\u00ed v Arkt\u00edde, v Afrike. Su\u017euje Slovensko. Rado\u0161ov\u010danom berie vodu, na obyvate\u013eov Pichn\u00ed jej zas vrh\u00e1 prive\u013ea, povode\u0148 im ni\u010d\u00ed majetky. Slovensk\u00fdch v\u010del\u00e1rov…<\/p>\n","protected":false},"author":30,"featured_media":3871,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ep_exclude_from_search":false,"p4_og_title":"","p4_og_description":"","p4_og_image":"","p4_og_image_id":"","p4_seo_canonical_url":"","p4_campaign_name":"not set","p4_local_project":"not set","p4_basket_name":"not set","p4_department":"","footnotes":""},"categories":[3],"tags":[6],"p4-page-type":[16],"class_list":["post-3870","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-zmen","tag-klimatickakriza","p4-page-type-clanok"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3870","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/users\/30"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3870"}],"version-history":[{"count":20,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3870\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9930,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3870\/revisions\/9930"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3871"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3870"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3870"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3870"},{"taxonomy":"p4-page-type","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/wp-json\/wp\/v2\/p4-page-type?post=3870"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}