{"id":4418,"date":"2021-09-15T15:56:55","date_gmt":"2021-09-15T13:56:55","guid":{"rendered":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/?p=4418"},"modified":"2021-09-15T16:00:54","modified_gmt":"2021-09-15T14:00:54","slug":"50rokovgp","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/clanok\/4418\/50rokovgp\/","title":{"rendered":"50 ROKOV GREENPEACE\ud83c\udf89"},"content":{"rendered":"\n

V de\u0148, kedy Greenpeace oslavuje 50 rokov od svojho vzniku a boja za ochranu n\u00e1\u0161ho \u017eivotn\u00e9ho prostredia a plan\u00e9ty je ten spr\u00e1vny \u010das pripomen\u00fa\u0165 si minulos\u0165 a pozrie\u0165 sa spolo\u010dne do bud\u00facnosti.<\/p>\n\n

Tu a teraz sa mus\u00edme spolu s miliardami \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed po celom svete zjednoti\u0165 ako jedno hnutie a spolo\u010dne podnikn\u00fa\u0165 kroky, aby sme predi\u0161li najhor\u0161\u00edm dopadom klimatickej kr\u00edzy a strate biodiverzity. Aby sa n\u00e1m podarilo pretransformova\u0165 syst\u00e9m a zm\u00fd\u0161\u013eanie, v ktorom \u017eijeme, a ktor\u00e9 poh\u00e1\u0148a ni\u010denie jedin\u00e9ho domova, ktor\u00fd m\u00e1me, na\u0161ej plan\u00e9ty. Spolo\u010dne mus\u00edme bojova\u0165 za udr\u017eate\u013en\u00fa a spravodliv\u00fa bud\u00facnos\u0165 pre n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n

Pred p\u00e4\u0165desiatimi rokmi sa pos\u00e1dka aktivistov vydala na plavbu s cie\u013eom zabr\u00e1ni\u0165 nukle\u00e1rnym testom na Am\u010ditke, malom nedotknutnom ostrove pri Alja\u0161ke. Z tejto plavby sa zrodil Greenpeace. Tento rok, 15. septembra, si pripom\u00edname 50 rokov od tejto plavby ako aj kampane, v\u00ed\u0165azstv\u00e1, z\u00edskan\u00e9 ponau\u010denia a v neposlednom rade \u00fa\u017easn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli a s\u00fa srdcom Greenpeace.<\/p>\n\n

\"\"
\u00a9 Greenpeace \/ Robert Keziere<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

\u010eakujeme na\u0161im aktivistom a aktivistk\u00e1m, ktor\u00ed dnes poskytuj\u00fa pomoc v Amaz\u00f3nii a Tichomor\u00ed, bojuj\u00fa proti po\u017eiarom v Rusku \u010di vnikaj\u00fa do parlamentov a zasadac\u00edch miestnost\u00ed po celom svete, aby \u013eu\u010fom pri moci a korpor\u00e1ci\u00e1m tlmo\u010dili pravdu a n\u00fatili ich nies\u0165 zodpovednos\u0165 za svoje \u010diny. \u010eakujeme mladej mami\u010dke za jej mal\u00fd mesa\u010dn\u00fd pr\u00edspevok aj d\u00f4chodcovi, ktor\u00fd stoj\u00ed po boku \u0161trajkuj\u00facich \u0161tudentov spolu s \u00fa\u010dastn\u00edkmi klimatick\u00fdch protestov. Vedkyniam, ktor\u00e9 vysvet\u013euj\u00fa a vn\u00e1\u0161aj\u00fa viac svetla do klimatickej kr\u00edzy. \u010eakujeme aktivistom, ktor\u00ed spolu s nami upozor\u0148uj\u00fa na aktivity fos\u00edlneho biznisu, ktor\u00fd sa ukr\u00fdva za klamstv\u00e1, aby mohol \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie pripravi\u0165 o ich bud\u00facnos\u0165 a \u0161ancu \u017ei\u0165 lep\u0161\u00ed \u017eivot.  <\/p>\n\n

„Je \u00fa\u017easn\u00e9, \u010do v\u0161etko m\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 zop\u00e1r \u013eud\u00ed sediacich okolo kuchynsk\u00e9ho stola.“ <\/em>Dorothy Stowe, zakladaj\u00faca \u010dlenka organiz\u00e1cie Greenpeace.<\/p><\/blockquote>\n\n

Posledn\u00fdch 50 rokov n\u00e1s pripravilo na to, \u010domu \u010del\u00edme dnes. Tu a teraz mus\u00edme vyu\u017ei\u0165 v\u0161etky na\u0161e nadobudnut\u00e9 sk\u00fasenosti a by\u0165 maxim\u00e1lne kreat\u00edvni, vytrval\u00e9 a jednotn\u00ed. Tu a teraz nastal \u010das, kedy sa miliardy \u013eud\u00ed musia odhodla\u0165 a vykro\u010di\u0165 zo svojej komfortnej z\u00f3ny na miesto, kde za\u010d\u00edna odvaha a n\u00e1dej svieti na cestu.<\/p>\n\n

\"\"
Pr\u00edpitok pos\u00e1dky na lodi Phyllis Cormack (,,Greenpeace“) pri jej odchode z mesta Vancouver, 15. septembra 1971, so z\u00e1merom zastavi\u0165 jadrov\u00e9 testy na ostrove Amchitka vstupom do zak\u00e1zan\u00e9ho priestoru. Z\u013eava: Thurston, Metcalfe, Darnell, Cummings, Hunter, Bohlen, Moore, Simmons \u00a9 Greenpeace \/ Robert Keziere<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

V\u00fdznamn\u00e9 momenty Greenpeace<\/strong><\/h2>\n\n

1971: Plavba na\u0161ich zakladate\u013eov<\/strong><\/h4>\n\n

\u00daplne prv\u00e1 plavba Greenpeace sa uskuto\u010dnila 15. septembra 1971, ke\u010f lo\u010f Phyllis Cormack (prez\u00fdvan\u00e1 tie\u017e \u201eGreenpeace\u201c) vyrazila z kanadsk\u00e9ho Vancouveru na ostrov Am\u010ditka pri pobre\u017e\u00ed Alja\u0161ky. Cie\u013eom 12 \u013eud\u00ed na palube bolo dosta\u0165 sa do zak\u00e1zan\u00e9ho priestoru a zastavi\u0165 jadrov\u00e9 testy. Irving Stowe, spoluzakladate\u013e Greenpeace, ozna\u010dil tento pl\u00e1n, ako \u201ev\u00fdlet za \u017eivot – a za mier\u201c. Nikto z 12-\u010dlennej pos\u00e1dky vtedy netu\u0161il, \u017ee ich v\u00fdlet povedie k vzniku glob\u00e1lnej organiz\u00e1cie, ktor\u00e1 zmen\u00ed svet.<\/p>\n\n

\"\"
\u00a9 Greenpeace \/ Robert Keziere
<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Pravdou je, \u017ee lo\u010f ani pos\u00e1dka sa na ostrov nikdy nedostali. Boli zadr\u017ean\u00ed pobre\u017enou str\u00e1\u017eou USA a svoju cestu pova\u017eovali za zlyhanie \u2013 a\u017e k\u00fdm sa nevr\u00e1tili domov, kde ich v pr\u00edstave \u010dakali stovky priaznivcov. Napriek tomu, \u017ee lo\u010f nedorazila do svojho cie\u013ea, t\u00e1to v\u00f4bec prv\u00e1 akcia Greenpeace vytvorila na vl\u00e1du Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov tak ve\u013ek\u00fd tlak, \u017ee nukle\u00e1rne testy na Am\u010ditke boli zru\u0161en\u00e9 a ostrov je doteraz chr\u00e1nenou pr\u00edrodnou rezerv\u00e1ciou.<\/p>\n\n

\"\"
Priaznivci, ktor\u00ed \u010dakali, ke\u010f sa lo\u010f Phyllis Cormack vr\u00e1tila do pr\u00edstavu vo Vancouveri z prv\u00e9ho protestu Greenpeace proti jadrov\u00fdm testom pri pobre\u017e\u00ed Kanady.\u00a9 Greenpeace \/ Robert Keziere<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

1974: Franc\u00fazsko kon\u010d\u00ed s jadrov\u00fdmi testami<\/strong><\/h4>\n\n

V roku 1974 Franc\u00fazsko ozn\u00e1milo, \u017ee ukon\u010d\u00ed program testovania jadrov\u00fdch zbran\u00ed v atmosf\u00e9re – rozhodnutie, ktor\u00e9 znamenalo koniec t\u00fdchto atmosferick\u00fdch testov v celom Tichom oce\u00e1ne.<\/p>\n\n

Jadrov\u00e9 sk\u00fa\u0161ky sa za\u010dali v 60. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia a ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo ich negat\u00edvnych dopadov na \u013eud\u00ed aj \u017eivotn\u00e9 prostredie bolo \u00faplne idgnorovan\u00fdch. Na Novom Z\u00e9lande, David McTaggart zareagoval na inzer\u00e1t v novin\u00e1ch a poskytol svoju lo\u010f Vega na protesty proti jadrov\u00fdm testom.<\/p>\n\n

Po absolvovan\u00ed pr\u00edprav s Greenpeace, vypl\u00e1vala 5-\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka veden\u00e1 McTaggartom v m\u00e1ji 1973 z Nov\u00e9ho Z\u00e9landu na jachte, u\u017e premenovanej na \u201eGreenpeace-III\u201c. Pos\u00e1dka pri zakotven\u00ed dodr\u017eiavala medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo, ale z\u00e1rove\u0148 ignorovala jednostrann\u00e9 vyhl\u00e1senie Franc\u00fazska o tejto oblasti ako o zak\u00e1zanej z\u00f3ne.<\/p>\n\n

Pr\u00edtomnos\u0165 lode prin\u00fatila franc\u00fazsku vl\u00e1du pozastavi\u0165 testovanie. Franc\u00fazske n\u00e1morn\u00e9 plavidlo nakoniec narazilo do lode Greenpeace III, aby ukon\u010dilo nepr\u00edjemn\u00fa situ\u00e1ciu.<\/p>\n\n

V auguste 1973 sa Greenpeace-III op\u00e4\u0165 vydala na plavbu k atolu Moruroa s cie\u013eom zablokova\u0165 testovanie jadrov\u00fdch zbran\u00ed, tentokr\u00e1t u\u017e sprev\u00e1dzan\u00e1 nieko\u013ek\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi lo\u010fami. Greenpeace-III vpl\u00e1vala do z\u00f3ny, ktor\u00e1 bola franc\u00fazskou vl\u00e1dou vyhl\u00e1sen\u00e1 za zak\u00e1zan\u00fa oblas\u0165 a na jej palubu vst\u00fapilo komando franc\u00fazskeho n\u00e1morn\u00edctva. Aktivisti David McTaggart a Neil Ingram boli surovo zbit\u00ed a videoz\u00e1znam \u00fatoku bol prepa\u0161ovan\u00fd z lode Ann-Marie Hornovou. Tento incident vyvolal celosvetov\u00e9 pob\u00farenie a v roku 1974 Franc\u00fazsko ozn\u00e1milo, \u017ee ukon\u010d\u00ed svoj program atmosf\u00e9rick\u00fdch jadrov\u00fdch sk\u00fa\u0161ok.<\/p>\n\n

\"\"
David McTaggart v nemocnici po bitke. \u00a9 Greenpeace \/ Ann-Marie Horne<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

1982: Morat\u00f3rium na komer\u010dn\u00fd lov ve\u013er\u00fdb<\/strong><\/h4>\n\n

Po 10-ro\u010dnej kampani, ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou bolo nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo konfront\u00e1ci\u00ed aktivistov Greenpeace s lovcami ve\u013er\u00fdb Medzin\u00e1rodn\u00e1 ve\u013eryb\u00e1rska komisia (IWC) v roku 1982 kone\u010dne ukon\u010dila komer\u010dn\u00fd lov ve\u013er\u00fdb.<\/p>\n\n

Ke\u010f sa v 70. rokoch 20. storo\u010dia kampa\u0148 rozbiehala, celkov\u00fd po\u010det vr\u00e1skavcov obrovsk\u00fdch bol pod\u013ea odhadov menej ako 6 000 jedincov. Podobne zdecimovan\u00e9 boli stavy vr\u00e1skavca dlhoplutv\u00e9ho a popul\u00e1cie vr\u00e1skavca siv\u00e9ho, vr\u00e1skavca ozrutn\u00e9ho a vorva\u0148a tuponos\u00e9ho boli zredukovan\u00e9 na polovicu z p\u00f4vodn\u00e9ho stavu.<\/p>\n\n

\"\"
\u010cln Greenpeace man\u00e9vruje medzi dvomi rusk\u00fdmi ve\u013eryb\u00e1rskymi lo\u010fami. \u00a9 Greenpeace \/ Rex Weyler<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

V\u010faka fotografi\u00e1m aktivistov a aktivistiek Greenpeace konfrontuj\u00facich ve\u013eryb\u00e1rske flotily na \u0161\u00edrom mori a stavaj\u00facich sa do cesty namieren\u00fdm harp\u00fanam sa t\u00e1to t\u00e9ma dostala do povedomia \u0161irokej verejnosti. Fotografie m\u0155tvych ve\u013er\u00fdb, ktor\u00e9 obleteli svet za\u010dali obraca\u0165 verejn\u00fa mienku proti lovcom ve\u013er\u00fdb.  <\/p>\n\n

Aktivisti z\u00edskavali proti lovu ve\u013er\u00fdb st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161iu podporu verejnosti z cel\u00e9ho sveta a v roku 1979 IWC zalo\u017eila Indian Ocean Whale Sanctuary<\/em> na ich ochranu.<\/p>\n\n

Kontinu\u00e1lny tlak Greenpeace sp\u00f4sobil, \u017ee v roku 1982 IWC kone\u010dne ods\u00fahlasila to, za \u010do bojovali a lobovali odporcovia ve\u013eryb\u00e1rskeho priemyslu: morat\u00f3rium na komer\u010dn\u00fd lov ve\u013er\u00fdb. Po desa\u0165ro\u010d\u00ed medzin\u00e1rodn\u00e9ho boja tak dostala zmen\u0161uj\u00faca sa popul\u00e1cia ve\u013er\u00fdb kone\u010dne \u0161ancu zotavi\u0165 sa.<\/p>\n\n

1985: Greenpeace vedie \u201eoper\u00e1ciu Exodus\u201c – evaku\u00e1ciu ostrova Rongelap<\/strong><\/h4>\n\n

V roku 1954 bol ostrov Rongelap v Tichom oce\u00e1ne zasiahnut\u00fd r\u00e1dioakt\u00edvnym spadom z ne\u010falek\u00fdch nukle\u00e1rnych testov USA. K\u00fdm obyvatelia ostrovov Bikini a Enewetak boli pred uskuto\u010dnen\u00edm jadrov\u00fdch sk\u00fa\u0161ok evakuovan\u00ed, obyvatelia Rongelapu, vzdialen\u00e9ho asi 150 kilometrov tak\u00e9 \u0161\u0165astie nemali.<\/p>\n\n

\"\"
Evaku\u00e1cia ostrova Rongelap Islanders pos\u00e1dkou Rainbow Warrior v Pacifiku v roku 1985. Pos\u00e1dka Greenpeace vzala na palubu dospel\u00fdch, deti a 100 ton vec\u00ed. \u00a9 Greenpeace \/ Fernando Pereira<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

V priebehu \u0161tyroch hod\u00edn od v\u00fdbuchu 15-megatonovej bomby \u201eBravo\u201c bol ostrov zasiahnut\u00fd r\u00e1dioakt\u00edvnym spadom. Obyvatelia ostrova hovorili o tom, ako na hlavy a obna\u017een\u00e9 ruky \u013eud\u00ed stojacich pod hol\u00fdm nebom dopadal jemn\u00fd biely popol. Popol sa rozpustil vo vodn\u00fdch zdrojoch a dostal do ich domovov. O dva dni nesk\u00f4r bol cel\u00fd ostrov evakuovan\u00fd a v roku 1957 americk\u00e1 vl\u00e1da vyhl\u00e1sila Rongelap za ob\u00fdvate\u013en\u00fd a ostrovania sa mohli vr\u00e1ti\u0165. V\u00fdskyt potratov medzi \u017eenami \u017eij\u00facimi na ostrove bol v\u0161ak viac ne\u017e dvojn\u00e1sobne vy\u0161\u0161\u00ed ako u \u017eien, ktor\u00e9 nikdy neboli vystaven\u00e9 takej vysokej \u00farovni radi\u00e1cie.<\/p>\n\n

Obyvatelia ostrova sa so \u017eiados\u0165ou o pomoc obr\u00e1tili na Greenpeace a 17. m\u00e1ja Rainbow Warrior dorazila do oblasti. V priebehu nasleduj\u00facich 10 dn\u00ed pos\u00e1dka evakuovala viac ako 300 ostrovanov a cez 100 ton stavebn\u00e9ho materi\u00e1lu na bezpe\u010dnej\u0161\u00ed ostrov Mejato vzdialen\u00fd 180 kilometrov.<\/p>\n\n

\"\"
Vykladanie materi\u00e1lu na palubu Rainbow Warrior. \u00a9 Fernando Pereira \/ Greenpeace<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

1985: Bombov\u00fd \u00fatok franc\u00fazskej vl\u00e1dy na Rainbow Warrior<\/strong><\/h4>\n\n

10. j\u00fala 1985 kotvila lo\u010f Greenpeace Rainbow Warrior v novoz\u00e9landskom pr\u00edstave Auckland, pripraven\u00e1 protestova\u0165 proti testom jadrov\u00fdch zbran\u00ed na atole Moruroa, ke\u010f agenti franc\u00fazskej tajnej slu\u017eby umiestnili na trup lode dve bomby.<\/p>\n\n

N\u00e1sledn\u00fd v\u00fdbuch lo\u010f potopil a usmrtil 35-ro\u010dn\u00e9ho portugalsk\u00e9ho fotografa Greenpeace Fernanda Pereira. <\/p>\n\n

\"\"
Fernando Pereira, fotograf Greenpeace, ktor\u00fd zomrel pri bombovom \u00fatoku na Rainbow Warrior. \u00a9 Greenpeace<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Franc\u00fazska vl\u00e1da spo\u010diatku popierala, \u017ee by o oper\u00e1cii vedela, ale \u010doskoro sa uk\u00e1zalo, \u017ee opak bol pravdou. Franc\u00fazsky premi\u00e9r Laurent Fabius nakoniec vyst\u00fapil v telev\u00edzii a \u0161okovanej verejnosti ozn\u00e1mil, \u017ee lo\u010f potopili agenti franc\u00fazskej tajnej slu\u017eby (DGSE), ktor\u00ed konali na z\u00e1klade pr\u00edkazu.<\/p>\n\n

\"\"
Po bombardovan\u00ed agentov franc\u00fazskych tajn\u00fdch slu\u017eieb je na strane Rainbow Warrior vidie\u0165 dieru po expl\u00f3zii. \u00a9 Keith Scott \/ Pravda \/ Greenpeace<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Svet regoval so zdesen\u00edm a hnevom vo\u010di vl\u00e1de, ktor\u00e1 sa rozhodla odpoveda\u0165 na nen\u00e1siln\u00fd protest smrtiacou silou.<\/p>\n\n

Greenpeace nahradilo p\u00f4vodn\u00fa Rainbow Warrior novou lo\u010fou – Rainbow Warrior II, ktor\u00e1 sa \u010fal\u0161\u00edch 22 rokov z\u00fa\u010dast\u0148ovala priamych akci\u00ed za udr\u017eate\u013en\u00fa a mierov\u00fa bud\u00facnos\u0165. V roku 2011 bola na vodu spusten\u00e1 lo\u010f Rainbow Warrior III, v\u00f4bec prv\u00e1 lo\u010f na svete postaven\u00e1 na \u00fa\u010dely environment\u00e1lnych kampan\u00ed a aktiv\u00edt, ktorej cie\u013eom bolo pokra\u010dova\u0165 v duchu svojich predchodcov.<\/p>\n\n

\"\"
Lo\u010f Rainbow Warrior po \u00fatoku franc\u00fazskych tajn\u00fdch slu\u017eieb v pr\u00edstave Marsden Wharf v Aucklande. \u00a9 Greenpeace \/ John Miller<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

1991: World Park Base a Antarkt\u00edda<\/strong><\/h4>\n\n

V roku 1987 zalo\u017eil Greenpeace tzv. World Park Base – celoro\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u umiestnen\u00fa na myse Evans na ostrove Jamesa Rossa v oblasti Ross Dependency na Antarkt\u00edde. D\u00f4vodom vybudovania z\u00e1kladne bolo, aby sa Greenpeace mohlo z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 rokovan\u00ed kraj\u00edn tzv. Antarktick\u00e9ho paktu.<\/p>\n\n

\"\"
Greenpeace World Park Base, Antarkt\u00edda \u00a9 Greenpeace \/ Steve Morgan
<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Aktivisti Greenpeace spravovali z\u00e1klad\u0148u v jednom z najizolovanej\u0161\u00edch regi\u00f3nov sveta v rokoch 1987 a\u017e 1991.<\/p>\n\n

T\u00edm monitoroval zne\u010distenie zo susedn\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed a po\u017eadoval od ostatn\u00fdch \u0161t\u00e1tov  vyvodenie zodpovednosti. V roku 1990 sa Greenpeace dostal na titulky nov\u00edn, ke\u010f 15 demon\u0161trantov blok\u00e1dou zabr\u00e1nilo Franc\u00fazom postavi\u0165 prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu v Dumont D\u2019Urville. T\u00e1to stavba bola kontroverzn\u00e1, nako\u013eko by zah\u0155\u0148ala zni\u010denie biotopov hniezdiacich tu\u010dniakov dynamitom. Franc\u00fazski vedci dokonca pripustili, \u017ee v\u00fdstavba dr\u00e1hy poru\u0161uje z\u00e1v\u00e4zky vypl\u00fdvaj\u00face z Antarktickej zmluvy.<\/p>\n\n

\"\"
Greenpeace protestuje proti \u0165a\u017ebe v americkom z\u00e1kladnom t\u00e1bore McMurdo. Antarkt\u00edda (janu\u00e1r 1989). \u00a9 Greenpeace \/ James Perez<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Z\u00e1klad\u0148a bola zatvoren\u00e1 v roku 1991, ke\u010f sa \u010dlenovia Antarktick\u00e9ho paktu dohodli na prijat\u00ed nov\u00e9ho Environment\u00e1lneho protokolu vr\u00e1tane minim\u00e1lne 50-ro\u010dn\u00e9ho z\u00e1kazu \u0165a\u017eby v\u0161etk\u00fdch nerastn\u00fdch surov\u00edn. Do roku 1997 protokol ratifikovali v\u0161etky n\u00e1rody so z\u00e1klad\u0148ami na Antarkt\u00edde. <\/p>\n\n

1993: Lond\u00fdnsky dohovor o skl\u00e1dkovan\u00ed odpadu zakazuje odpad v oce\u00e1noch<\/strong><\/h4>\n\n

Po 15-ro\u010dnej kampani, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala mno\u017estvo priamych akci\u00ed na mori a mobilizovania verejnosti organiz\u00e1ciou Greenpeace a jej spojencami, bol prijat\u00fd Lond\u00fdnsky dohovor o skl\u00e1dkovan\u00ed odpadu, ktor\u00fd zakazuje ukladanie n\u00edzkoakt\u00edvneho r\u00e1dioakt\u00edvneho odpadu do oce\u00e1nov a obsahuje uznesenia o ukon\u010den\u00ed skl\u00e1dkovania a spa\u013eovania priemyseln\u00e9ho odpadu.<\/p>\n\n

Tento dohovor bol mimoriadne v\u00fdznamn\u00fdm \u00faspechom dlhodobej, a st\u00e1le prebiehaj\u00facej, kampane Greenpeace za zdrav\u00e9 oce\u00e1ny.<\/p>\n

<\/div>\n

1995: Kampa\u0148 Brent Spar vedie k ve\u013ek\u00e9mu v\u00ed\u0165azstvu v boji proti skl\u00e1dkovaniu odpadu v mori<\/strong><\/h4>\n\n

Jedna z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch akci\u00ed Greenpeace, obsadenie ropnej plo\u0161iny Brent Spar v Severnom mori, sa uskuto\u010dnila v j\u00fani 1995. Aktivisti obsadili plo\u0161inu na viac ako tri t\u00fd\u017edne v r\u00e1mci koordinovanej celosvetovej kampane, ktor\u00e1 vyv\u00edjala tlak na spolo\u010dnos\u0165 Shell. T\u00e1 navrhovala \u201ehlbinn\u00fa likvid\u00e1ciu\u201c vrtnej s\u00fapravy, ktor\u00e1 mala by\u0165 aj s 11 000 tonami ropy potopen\u00e1 na morsk\u00e9 dno.<\/p>\n\n

\"\"
K pl\u00e1novanej skl\u00e1dke odpadu spolo\u010dnosti Shell do\u0161lo len mesiac pred j\u00fanov\u00fdm zasadnut\u00edm ministrov \u017eivotn\u00e9ho prostredia Severn\u00e9ho mora v D\u00e1nsku. \u00a9 Greenpeace \/ David Sims<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Kampa\u0148 bola \u00faspe\u0161n\u00e1 a spolo\u010dnos\u0165 Shell upustila od svojich pl\u00e1nov vyhodi\u0165 vrtn\u00fa s\u00fapravu do mora.<\/p>\n\n

\"\"
Greenpeace znova obsadil vrtn\u00fa plo\u0161inu BRENT SPAR spolo\u010dnosti Shell, aby zabr\u00e1nilo skl\u00e1dkovania v mori. Severn\u00e9 more, j\u00fan 1995 \u00a9 Greenpeace \/ Peter Thompson<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

1995: Krik, ktor\u00fd bolo po\u010du\u0165 po celom svete<\/strong><\/h4>\n\n

V j\u00fani 1995 franc\u00fazska vl\u00e1da ozn\u00e1mila, \u017ee uskuto\u010dn\u00ed \u010fal\u0161\u00edch osem podzemn\u00fdch nukle\u00e1rnych testov na atole Moruroa pred t\u00fdm, ne\u017e ratifikuje zmluvu OSN o z\u00e1kaze jadrov\u00fdch sk\u00fa\u0161ok a definit\u00edvne ukon\u010d\u00ed ich neuverite\u013ene nepopul\u00e1rny program.<\/p>\n\n

Greenpeace na to odpovedal vyslan\u00edm lode Rainbow Warrior II k atolu Moruroa, aby zopakovala misiu svojho menovca z roku 1973 – protestova\u0165 a zverej\u0148ova\u0165 inform\u00e1cie o testoch a pokia\u013e to bude mo\u017en\u00e9, prekazi\u0165 ich.<\/p>\n\n

Rainbow Warrior a \u010fal\u0161ie plavidlo Greenpeace sa 1. septembra pribl\u00ed\u017eili k okraju uzavretej franc\u00fazskej z\u00f3ny. Franc\u00fazska vojnov\u00e1 lo\u010f Prairial plavidl\u00e1m nariadila, aby sa vr\u00e1tili, ale odpove\u010fou jej bolo iba \u201eSpr\u00e1va prijat\u00e1, bez koment\u00e1ra\u201c. <\/p>\n\n

Franc\u00fazske komando n\u00e1sledne vtrhlo na palubu lode a na pos\u00e1dku za\u00fato\u010dili slzn\u00fdm plynom, pri\u010dom v\u0161etk\u00fdch na palube pozat\u00fdkali. Hovorky\u0148a kampane Stephanie Millsov\u00e1 bola pr\u00e1ve v rozhlasovej miestnosti a poskytovala rozhovory m\u00e9di\u00e1m, ke\u010f boli rozbit\u00e9 okn\u00e1 a dovn\u00fatra hoden\u00e9 gran\u00e1ty so slzn\u00fdm plynom. Bolo po\u010du\u0165 krik a ka\u0161e\u013e \u013eud\u00ed vo vn\u00fatri miestnosti.<\/p>\n\n

\"\"
Stephanie Mills. Ved\u00faca kampane Greenpeace na palube Rainbow Warrior po\u010das kampane proti franc\u00fazskym testom jadrov\u00fdch zbran\u00ed v Moruro. (Ju\u017en\u00fd Pacifik, august 1995) \u00a9 Greenpeace \/ Steve Morgan<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Video z \u00fatoku a zvukov\u00fd z\u00e1znam kri\u010diacich nen\u00e1siln\u00fdch demon\u0161trantov obleteli cel\u00fd svet a vyvolali vlnu celosvetov\u00fdch protestov. V janu\u00e1ri 1996 franc\u00fazsky prezident ozn\u00e1mil \u201edefinit\u00edvny koniec\u201c programu.<\/p>\n\n

1997: Greenpeace predstavuje \u201eGreenfreeze\u201c<\/strong><\/h4>\n\n

Greenpeace priniesol revol\u00faciu na trh chladni\u010diek vytvoren\u00edm \u201eGreenfreeze\u201c – dom\u00e1cej chladni\u010dky bez obsahu chemik\u00e1li\u00ed, ktor\u00e1 po\u0161kodzuje oz\u00f3nov\u00fa vrstvu a v\u00fdznamne prispieva ku glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu.<\/p>\n\n

Za v\u00fdvoj Greenfreeze dostal Greenpeace cenu UNEP Ozone Award (UNEP- Program OSN pre \u017eivotn\u00e9 prostredie). Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov pri ude\u013eovan\u00ed cien uviedla: \u201eGreenpeace International zohral d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri zvy\u0161ovan\u00ed povedomia \u0161t\u00e1tov o potrebe postupn\u00e9ho vyra\u010fovania l\u00e1tok po\u0161kodzuj\u00facich oz\u00f3nov\u00fa vrstvu. Nespokojn\u00fd s pomal\u00fdm progresom, Greenpeace vyvinul chladiaci syst\u00e9m, ktor\u00fd je \u00faplne bez l\u00e1tok, ktor\u00e9 po\u0161kodzuj\u00fa oz\u00f3nov\u00fa vrstvu.\u201c<\/p>\n\n

\"\"
Prv\u00e1 chladni\u010dka bez obsahu tzv fre\u00f3nov. \u201eGreenfreeze\u201c bol vyvinut\u00fd v spolupr\u00e1ci so spolo\u010dnos\u0165ou Greenpeace a vyr\u00e1ba ho spolo\u010dnos\u0165 DDK Scharfenstein. \u00a9 Manfred Scharnberg \/ Greenpeace<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

Greenfreeze syst\u00e9m je vo\u013ene dostupn\u00fd na komer\u010dn\u00e9 vyu\u017eitie a v s\u00fa\u010dasnosti ho pred\u00e1va nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch eur\u00f3pskych v\u00fdrobcov. Prechod na pou\u017e\u00edvanie uh\u013eovod\u00edkov\u00fdch chlad\u00edv zva\u017euje aj viacero ve\u013ek\u00fdch \u010d\u00ednskych spolo\u010dnost\u00ed. Greenpeace t\u00fdmto sp\u00f4sobom v\u00fdznamne a kon\u0161trukt\u00edvne prispel k ochrane oz\u00f3novej vrstvy.<\/p>\n\n

2010: Greenpeace vyv\u00edja tlak na Nestl\u00e9 kv\u00f4li ni\u010deniu da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov<\/strong><\/h4>\n\n

Nadn\u00e1rodn\u00fd konglomer\u00e1t pre potraviny a n\u00e1poje Nestl\u00e9 po prv\u00fdkr\u00e1t s\u00fahlasil so zastaven\u00edm n\u00e1kupu palmov\u00e9ho oleja z plant\u00e1\u017e\u00ed, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa odles\u0148ovanie da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov v Indon\u00e9zii. Rozhodnutie bolo vy\u00fasten\u00edm mas\u00edvneho osemt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9ho tlaku spotrebite\u013eov prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed a nen\u00e1siln\u00fdch priamych akci\u00ed aktivistov Greenpeace, kedy spolo\u010dnos\u0165 prist\u00fapila na po\u017eiadavky glob\u00e1lnej kampane proti svojej zna\u010dke Kit Kat.<\/p>\n\n

2015: Odhalenie viac ako 30 rokov trvaj\u00faceho neleg\u00e1lneho rybolovu v z\u00e1padnej Afrike<\/strong><\/h4>\n\n

V m\u00e1ji 2015 Greenpeace East Asia a Greenpeace Africa zverejnili spr\u00e1vu, ktor\u00e1 odhalila viac ako 30 rokov ileg\u00e1lneho rybolovu \u010d\u00ednskych spolo\u010dnost\u00ed v z\u00e1padnej Afrike.<\/p>\n\n

Aktivisti na palube lode Esperanza zistili pr\u00edpady nez\u00e1konn\u00e9ho, \u200b\u200bneohl\u00e1sen\u00e9ho a neregulovan\u00e9mu (NNN) rybolovu \u010d\u00ednskych ryb\u00e1rskych lod\u00ed prev\u00e1dzkovan\u00fdch \u0161t\u00e1tnymi spolo\u010dnos\u0165ami \u2013 v priemere ka\u017ed\u00e9 dva dni. \u010c\u00ednska n\u00e1rodn\u00e1 ryb\u00e1rska spolo\u010dnos\u0165 (China National Fisheries Corporation) navy\u0161e fal\u0161ovala ton\u00e1\u017e v\u00e4\u010d\u0161iny svojich lod\u00ed. <\/p>\n\n

Spr\u00e1va dostala rozsiahlu medzin\u00e1rodn\u00fa pozornos\u0165. Greenpeace apeloval na \u010d\u00ednske org\u00e1ny a v j\u00fani 2015 dostal pozvanie na diskusiu o tejto t\u00e9me na ministerstvo p\u00f4dohospod\u00e1rstva.V j\u00fali N\u00e1rodn\u00e1 agent\u00fara pre kontrolu rybolovu (National Fishing Inspection Agency) vydala nov\u00e9 predpisy, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa od novopostaven\u00fdch plavidiel loviacich vo vzdialen\u00fdch vod\u00e1ch d\u00f4kaz o dodr\u017eiavan\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fdch ton\u00e1\u017enych noriem.<\/p>\n\n

\"\"
Zhong Shui 9418 bol zdokumentovan\u00fd po\u010das nez\u00e1konn\u00e9ho rybolovu vo vod\u00e1ch Guiney-Bissau 14. novembra 2014. \u00a9 Ji\u0159\u00ed Rezac \/ Greenpeace<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n

2019: Ve\u013ek\u00ed zne\u010dis\u0165ovatelia s\u00fa zodpovedn\u00ed za po\u0161kodzovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v<\/strong><\/h4>\n\n

V decembri 2019, na konferencii COP25 v Madride, predstavila Komisia pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va na Filip\u00ednach (CHR) svoju prv\u00fa spr\u00e1vu t\u00fdkaj\u00facu sa rezol\u00facie N\u00e1rodn\u00e9ho vy\u0161etrovania oh\u013eadom zmeny kl\u00edmy (National Inquiry on Climate Change – NICC).<\/p>\n\n

Po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii viedlo toto takmer tri roky trvaj\u00face vy\u0161etrovanie k z\u00e1verom, \u017ee tzv. \u201cCarbon Majors<\/em>\u201d – najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed svetov\u00ed zne\u010dis\u0165ovatelia – s\u00fa zodpovedn\u00ed za poru\u0161ovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v d\u00f4sledku klimatickej kr\u00edzy. I\u0161lo o v\u00f4bec prv\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 vy\u0161etrovanie ve\u013ek\u00fdch zne\u010dis\u0165ovate\u013eov t\u00fdkaj\u00face sa poru\u0161ovania \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Z\u00e1rove\u0148 toto rozhodnutie, ktor\u00e9 bolo v\u00fdsledkom mnoh\u00fdch rokov pr\u00e1ce, predstavuje v\u00fdznamn\u00fd precedens v oblasti klimatickej spravodlivosti pre postihnut\u00e9 komunity. Pet\u00edciu vyz\u00fdvaj\u00facu na uskuto\u010dnenie tohto vy\u0161etrovania podalo Greenpeace Southeast Asia spolu so 14 organiz\u00e1ciami a 20 jednotlivcami 22. septembra 2015. <\/p>\n\n

Na podporu iniciat\u00edvy sa podarilo vyzbiera\u0165 viac ako 100 000 podpisov na str\u00e1nkach Change.org, SumOfUs a Greenpeace Southeast Asia, pri\u010dom poradenstvo a podporu poskytlo aj osem medzin\u00e1rodn\u00fdch mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n\n

2021: Prelomov\u00e9 rozhodnutie s\u00fadu v klimatickom pr\u00edpade spolo\u010dnosti Shell<\/strong><\/h4>\n\n

V historickom verdikte holandsk\u00fd s\u00fad rozhodol, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 Shell mus\u00ed do roku 2030 zn\u00ed\u017ei\u0165 svoje emisie o 45% v porovnan\u00ed s rokom 2019. Ide o v\u00f4bec prv\u00fd pr\u00edpad, kedy bola ve\u013ek\u00e1 fos\u00edlna spolo\u010dnos\u0165 uznan\u00e1 zodpovednou za svoj podiel na klimatickej zmene a bolo jej nariaden\u00e9 zn\u00ed\u017ei\u0165 uhl\u00edkov\u00e9 emisie v celom dod\u00e1vate\u013eskom re\u0165azci.<\/p>\n\n

\u017dalobu na spolo\u010dnos\u0165 podali organiz\u00e1cie Priatelia zeme v Holandsku (Friends of the Earth Netherlands) spolu s Greenpeace Holandsko, \u010fal\u0161\u00edmi mimovl\u00e1dnymi organiz\u00e1ciami a 17 379 individu\u00e1lnymi spolu-\u017ealobcami.<\/p>\n\n

Rozhodnutie je jasn\u00fdm odkazom pre fos\u00edlny priemysel. Pr\u00e1vni experti o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee toto s\u00fadne uznesenie vyvol\u00e1 vo svete viac klimatick\u00fdch sporov. R\u00f4zne jurisdikcie znamenaj\u00fa r\u00f4zne pr\u00e1vne cesty, ale \u017ealobcovia na celom svete m\u00f4\u017eu a bud\u00fa odkazova\u0165 na z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp, \u017ee producenti fos\u00edlnych pal\u00edv maj\u00fa povinnos\u0165 zni\u017eova\u0165 emisie v s\u00falade s vedeck\u00fdmi poznatkami.<\/p>\n\n

V\u00fdznamn\u00e9 momenty Greenpeace Slovensko<\/strong><\/h4>\n\n