{"id":5391,"date":"2023-07-25T13:50:30","date_gmt":"2023-07-25T11:50:30","guid":{"rendered":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/?p=5391"},"modified":"2025-07-02T09:22:39","modified_gmt":"2025-07-02T07:22:39","slug":"barbie-vs-oppenheimer-dva-diametralne-odlisne-vesmiry-ktore-nam-pripominaju-dve-existencne-hrozby","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.greenpeace.org\/slovakia\/clanok\/5391\/barbie-vs-oppenheimer-dva-diametralne-odlisne-vesmiry-ktore-nam-pripominaju-dve-existencne-hrozby\/","title":{"rendered":"Barbie vs. Oppenheimer: dva diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00e9 vesm\u00edry, ktor\u00e9 n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa dve existen\u010dn\u00e9 hrozby"},"content":{"rendered":"\n

„Barbenheimer“ je pravdepodobne filmovou udalos\u0165ou roka. Aktu\u00e1lne premi\u00e9ry dvoch hollywoodskych trh\u00e1kov od dvoch kultov\u00fdch re\u017eis\u00e9rov: ru\u017eov\u00e1 fantasy kom\u00e9dia Barbie od Grety Gerwigovej a pochm\u00farna psychedelick\u00e1 dr\u00e1ma Oppenheimer od Christophera Nolana. <\/p>\n\n

Spojenie atmosf\u00e9ry, post\u00e1v a probl\u00e9mov rozp\u00fatalo v tla\u010di a na soci\u00e1lnych sie\u0165ach \u017eiv\u00e9 diskusie, od vtipn\u00fdch meme\u010diek a\u017e po existenci\u00e1lne ot\u00e1zky. Pre komunitu Greenpeace s\u00fa tieto dva filmy ozvenou minul\u00fdch a s\u00fa\u010dasn\u00fdch kampan\u00ed proti ve\u013emi re\u00e1lnym existen\u010dn\u00fdm hrozb\u00e1m: odles\u0148ovaniu, plastov\u00e9mu zne\u010disteniu a jadrovej skaze.<\/p>\n\n

Barbie: dlh\u00fd rom\u00e1nik s odles\u0148ovan\u00edm a plastom<\/h2>\n\n

Gerwigovej Barbie je z\u00e1bavn\u00fd a rozhodne feministick\u00fd film. Je z\u00e1bavn\u00e9 a dojemn\u00e9 sledova\u0165, ako sa v tomto dokonalom vesm\u00edre v\u0161etko pokaz\u00ed, ke\u010f hlavn\u00e1 Barbie, ktor\u00fa hr\u00e1 here\u010dka Margot Robbie, za\u010dne prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o smrti. T\u00e1to existenci\u00e1lna kr\u00edza sp\u00f4sob\u00ed, \u017ee sa Barbie vyd\u00e1 na objavn\u00fa cestu do „skuto\u010dn\u00e9ho sveta“: Los Angeles.<\/p>\n\n

V SKUTO\u010cNOM skuto\u010dnom svete je Barbie plastov\u00e1 b\u00e1bika, ktor\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Mattel vyrobila pred 60 rokmi. Spolo\u010dnos\u0165 uviedla, \u017ee sa \u013eu\u010fom v 150-tich krajin\u00e1ch ka\u017ed\u00fd rok pred\u00e1 58 mili\u00f3nov b\u00e1bik<\/a>, \u010do je pribli\u017ene 100 b\u00e1bik ka\u017ed\u00fa min\u00fatu. Zatia\u013e \u010do Gerwigovej Barbie sa m\u00f4\u017ee ob\u00e1va\u0165 o svoj d\u00e1tum spotreby, t\u00e1 skuto\u010dn\u00e1 Barbie tu bude s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou naveky, straten\u00e1 na skl\u00e1dkach a vyhoden\u00e1 na smetisk\u00e1ch.<\/p>\n\n

Okrem svojej temnej minulosti (podporovanie nerealistick\u00e9ho obrazu tela u mlad\u00fdch diev\u010dat<\/a>, udr\u017eiavanie antifeministick\u00fdch sexistick\u00fdch stereotypov<\/a> a propagovanie ur\u010dit\u00e9ho \u0161tandardu kr\u00e1sy, marginaliz\u00e1cia \u013eud\u00ed farebnej pleti<\/a>), mala Barbie tie\u017e dlh\u00fd rom\u00e1nik s plastom – a po ve\u013emi intenz\u00edvnom z\u00e1sahu ukon\u010dila aj ve\u013emi toxick\u00fd rom\u00e1nik s odles\u0148ovan\u00edm.<\/p>\n\n

\"\"
V j\u00fani 2011 aktivisti Greenpeace USA prezle\u010den\u00ed za b\u00e1biky „Kena“ vyliezli a zavesili obrovsk\u00fd transparent na s\u00eddlo spolo\u010dnosti Mattel v „skuto\u010dnom svete“. Na transparente bol zobrazen\u00fd nahnevan\u00fd Ken, ktor\u00fd posiela jasn\u00fd odkaz svojej b\u00fdvalej priate\u013eke: „Barbie, je koniec. Nerand\u00edm s diev\u010datami, ktor\u00e9 podporuj\u00fa odles\u0148ovanie.“<\/figcaption><\/figure>\n\n

Vy\u0161etrovanie organiz\u00e1cie Greenpeace International uk\u00e1zalo, \u017ee v\u00fdrobca hra\u010diek Mattel pou\u017e\u00edva obaly z materi\u00e1lov dod\u00e1van\u00fdch spolo\u010dnos\u0165ou Asia Pulp and Paper (APP), ktor\u00e1 bola obvinen\u00e1 z ni\u010denia indon\u00e9zskych da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov<\/a>. Vtedy spolo\u010dnos\u0165 Mattel pris\u013e\u00fabila, \u017ee v obaloch prestane pou\u017e\u00edva\u0165 materi\u00e1ly s\u00favisiace s odles\u0148ovan\u00edm. I\u0161lo o s\u013eubn\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo, krok proti celul\u00f3zov\u00fdm a papierensk\u00fdm spolo\u010dnostiam, ktor\u00e9 na\u010falej ohrozuj\u00fa niektor\u00e9 z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zost\u00e1vaj\u00facich da\u017e\u010fov\u00fdch pralesov na svete.<\/a><\/p>\n\n

\n<\/lite-youtube>\n<\/div><\/figure>\n\n

Potom je tu e\u0161te nie tak ve\u013emi \u201cfantastic plastic“ Barbie, ktor\u00fd napriek tomu, \u017ee sa pod\u00e1va v miniat\u00farnych plastov\u00fdch k\u00faskoch, je dodnes obrovsk\u00fdm probl\u00e9mom. Na z\u00e1klade spr\u00e1vy Environment\u00e1lneho programu OSN z roku 2014 <\/a>sa v hra\u010dk\u00e1rskom priemysle pou\u017e\u00edva viac plastov v samotn\u00fdch v\u00fdrobkoch ako v ktoromko\u013evek inom odvetv\u00ed. Minul\u00fd rok americk\u00ed v\u00fdskumn\u00edci vy\u010d\u00edslili, ko\u013eko stoj\u00ed kl\u00edmu<\/a> ka\u017ed\u00e1 b\u00e1bika Barbie. Ka\u017ed\u00e1 182-gramov\u00e1 Barbie sp\u00f4sobuje pribli\u017ene 660 gramov uhl\u00edkov\u00fdch emisi\u00ed vr\u00e1tane v\u00fdroby, produkcie a prepravy plastov.<\/p>\n\n

Toto je tak\u00e9 mal\u00e9 u\u017eito\u010dn\u00e9 pripomenutie: plast je len skryt\u00e9 fos\u00edlne palivo<\/a> (99 % plastov sa vyr\u00e1ba z fos\u00edlnych pal\u00edv, ako je napr\u00edklad frakovan\u00fd plyn a ropa) a \u017ee prispieva k zmene kl\u00edmy po\u010das cel\u00e9ho svojho \u017eivotn\u00e9ho cyklu. Preto Greenpeace pokra\u010duje v boji za ambici\u00f3zny Glob\u00e1lny dohovor o plastoch, <\/a>ktor\u00fd by obmedzil a postupne zn\u00ed\u017eil v\u00fdrobu plastov vr\u00e1tane postupn\u00e9ho ukon\u010denia v\u00fdroby prim\u00e1rnych plastov. <\/p>\n\n

\n
Podp\u00ed\u0161te pet\u00edciu za koniec doby plastovej<\/a><\/div>\n<\/div>\n\n

Oppenheimer: hor\u00fa\u010dkovit\u00fd sen, ktor\u00fd n\u00e1m pripom\u00edna hr\u00f4zu jadrov\u00fdch zbran\u00ed<\/h2>\n\n

Koncom 20. rokov 20. storo\u010dia bol J. Robert Oppenheimer jedn\u00fdm z n\u00e1dejn\u00fdch fyzikov, ktor\u00ed odi\u0161li z Ameriky \u0161tudova\u0165 do Eur\u00f3py. \u010coskoro si vypestoval v\u00e1\u0161e\u0148 pre kvantov\u00fa mechaniku a neust\u00e1le sn\u00edval o inom svete: o svete at\u00f3mov, hmoty a m\u0155tvych hviezd, ktor\u00e9 sa v tichu vesm\u00edru r\u00facaj\u00fa samy do seba.<\/p>\n\n

Oppenheimer e\u0161te netu\u0161il, \u017ee pom\u00f4\u017ee vytvori\u0165 at\u00f3mov\u00fa bombu a prispeje k smrti st\u00e1tis\u00edcov \u013eud\u00ed. E\u0161te sa nestal „smr\u0165ou a ni\u010dite\u013eom svetov“.<\/p>\n\n

\"\"
Janu\u00e1r 1998 – Akcia jadrov\u00fdch testov v indickom T\u00e1d\u017e Mahale. Teplovzdu\u0161n\u00fd bal\u00f3n Greenpeace so sloganom „Jadrov\u00e9 odzbrojenie teraz!“ let\u00ed nad sl\u00e1vnym T\u00e1d\u017e Mahalom v r\u00e1mci protestu proti jadrov\u00fdm testom v Indii.<\/figcaption><\/figure>\n\n

Jadrov\u00e9 zbrane s\u00fa najni\u010divej\u0161\u00edmi, najmenej rozli\u0161uj\u00facimi a najobludnej\u0161\u00edmi zbra\u0148ami, ak\u00e9 kto kedy vyrobil. V janu\u00e1ri 2021 sme osl\u00e1vili v\u00fdznamn\u00fd m\u00ed\u013enik: Zmluva o z\u00e1kaze jadrov\u00fdch zbran\u00ed (TPNZ) sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va.<\/a><\/p>\n\n

T\u00e1to nov\u00e1 zmluva s\u0165a\u017e\u00ed svetov\u00fdm l\u00eddrom ozna\u010dova\u0165 jadrov\u00e9 zbrane za legit\u00edmny a u\u017eito\u010dn\u00fd prostriedok na zaistenie bezpe\u010dnosti. Vytv\u00e1ra glob\u00e1lnu normu proti jadrov\u00fdm zbraniam, ktor\u00e1 n\u00e1s, d\u00fafajme, v bud\u00facnosti dovedie k svetu bez jadrov\u00fdch zbran\u00ed.<\/p>\n\n

V \u010dase glob\u00e1lneho otep\u013eovania<\/a> nie je hrozba jadrovej zimy z\u010faleka za\u017eehnan\u00e1: \u0160tokholmsk\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd in\u0161tit\u00fat pre v\u00fdskum mieru (SIPRI)  v j\u00fani 2023 zverejnil v\u00fdro\u010dn\u00e9 hodnotenie stavu zbrojenia, odzbrojenia a medzin\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Vypl\u00fdva z neho, \u017ee jadrov\u00e9 arzen\u00e1ly sa na celom svete posil\u0148uj\u00fa<\/a>.<\/p>\n\n

\n

The global stockpile of nuclear weapons is expected to rise due to global tensions, according to leading arms watchdog SIPRI https:\/\/t.co\/sEE1uZmV1k<\/a> pic.twitter.com\/vAPVWtVE2D<\/a><\/p>— Al Jazeera English (@AJEnglish) June 13, 2022<\/a><\/blockquote>